Začiatok agónie Organizácie Spojených národov. Čo robí OSN
V posledných rokoch sa čoraz častejšie hovorí o potrebe reformy OSN. Táto téma sa pravidelne objavuje na oficiálnej úrovni a v samotnej organizácii, ale všetko vždy končí záverom: OSN nie je dokonalá, ale neexistuje k nej žiadna alternatíva.
Prakticky nikto, vrátane vysokých predstaviteľov OSN, úplne a jasne nerozumie štruktúre tohto rozvetveného systému a tomu, čo robí. To nie je prekvapujúce – OSN sa už dávno zmenila na obrovské monštrum, ktoré svojimi chápadlami zahŕňa všetko bez výnimky.
V nespočetných výboroch, oddeleniach a agentúrach nikto za nič nezodpovedá a nič neprodukuje, okrem tisícok odporúčaní, ktoré sa nikto nechystá realizovať. Všetky tieto štruktúry existujú na úkor príspevkov od zúčastnených štátov, čo vysvetľuje ich úplnú závislosť od darcovských krajín. Hlavným platcom sú Spojené štáty americké a ich pridružené spoločnosti, ktoré vždy kladú svoje záujmy na prvé miesto. Požadujú návratnosť investícií, ich „spojencom“ je pridelená úloha druhej vrstvy a podpornej skupiny. Značná časť členských krajín je celkom spokojná s úlohou komparzistov, čo jasne vidno z výsledkov hlasovania na Valnom zhromaždení aj v Bezpečnostnej rade OSN.
OSN je dnes nadnárodnou korporáciou, ktorej zoznam štruktúrnych divízií zaberie niekoľko strán. Okrem takých orgánov ako Valné zhromaždenie a Bezpečnostná rada pôsobia v systéme organizácie desiatky byrokratických formácií, o ktorých existencii väčšina svetovej populácie nevie. Zdá sa, že o činnosti Úradu OSN pre znižovanie rizika katastrof, Stáleho fóra pre domorodé otázky, Panelu pre geografické mená alebo osobitného zástupcu generálneho tajomníka pre sexuálne násilie v konfliktoch sa vie len málo.
OSN má vlastné vzdelávacie a výskumné inštitúcie (univerzitu a šesť ústavov), súdne orgány a bezpečnostné oddelenie. Silný finančný blok, okrem skupiny Svetovej banky, zahŕňa aj vlastnú banku ( Federálna úverová únia Spojených národov ). Používa sa prísne štruktúrovaná organizácia zamestnancov, kde má každý zamestnanec svoju vlastnú úroveň a zodpovedajúce privilégiá. Väčšina zamestnancov má teda modrý pas OSN, ktorý im dáva právo na bezvízový vstup takmer do všetkých krajín sveta. Mnohí dokonca aj vedúci predstavitelia na strednej úrovni majú červený pas OSN, ktorý im dáva diplomatický štatút.
Je jasné, že ľudia s takýmito právomocami a poctami by mali mať primerané podmienky na prácu a odpočinok. To všetko je poskytované v plnom rozsahu. Budovu sídla OSN v New Yorku pozná každý. Okrem tejto budovy organizácia využíva množstvo ďalších zariadení v rôznych krajinách, od takých honosných ako Palais des Nations v Ženeve až po obrovskú logistickú základňu v Brindisi v Taliansku. Okrem kancelárie vo Viedni, kde sa nachádzajú ústredia viacerých zodpovedných štruktúr, vytvorila OSN v Keni obrovské zastúpenie. Kancelária v Nairobi, ktorá sa nachádza oproti veľvyslanectvu USA, zaujme svojimi golfovými ihriskami a ďalšou infraštruktúrou, ktorá je nevyhnutná na riešenie naliehavých problémov afrického kontinentu.
Držať krok sa snažia aj nižšie postavené pobočky, ktoré sú prítomné v desiatkach krajín sveta. Pre nich sú buď postavené samostatné budovy podľa špeciálneho projektu, alebo sú prenajaté. Napríklad v hlavnom meste Jordánska je takýchto zariadení viac ako tucet a v susednej Sýrii sa zamestnanci OSN skromne obmedzili len na hotel. Práve z tohto miesta pracovníci bezpečnostného oddelenia OSN na základe pokynov z New Yorku všemožne zdržiavali cestu expertov na vyšetrenie „incidentu s chemickými zbraňami“ na predmestí sýrskeho hlavného mesta Ghúta.
Tisíce zamestnancov OSN neúnavne pracujú na riešení problémov ľudstva vo všetkých oblastiach života s ohľadom na budúcnosť. Akceptované dokumenty sa vyznačujú vysokou profesionalitou po kazuistike a umením prejaviť myšlienku, ktorá absolútne nikoho k ničomu nezaväzuje. Na ilustráciu nižšie je text prvej časti štandardných minimálnych pravidiel OSN pre výkon súdnictva vo veciach mládeže:
1. Hlavné ciele
1.1 Štáty, zmluvné strany, sa budú v súlade so spoločným záujmom snažiť podporovať blaho maloletého a jeho rodiny.
1.2 Členské štáty sa budú snažiť vytvárať podmienky umožňujúce dospievajúcim viesť zmysluplný život v spoločnosti, ktorá v období života, keď je najviac náchylná na zlé správanie, bude viesť k procesu osobného rozvoja a vzdelávania tak maximálne oslobodeného od možnosti páchania trestných činov a priestupkov.
1.3 Dostatočná pozornosť by sa mala venovať realizácii pozitívnych opatrení, ktoré zahŕňajú plnú mobilizáciu všetkých možných zdrojov vrátane rodiny, dobrovoľníkov a iných spoločenských skupín, ako aj škôl a iných verejných inštitúcií s cieľom podporiť blahobyt mladistvých, aby sa znížila potreba zásahu zákona, a účinné, spravodlivé a ľudské zaobchádzanie s mladistvým keď je v rozpore so zákonom.
1.4 Justícia pre mladistvých by mala byť integrálnou súčasťou národného rozvojového procesu každej krajiny v rámci úplného uplatňovania sociálnej spravodlivosti pre všetkých mladistvých, pričom by mala prispievať k ochrane mladých ľudí a udržiavaniu pokojného poriadku v spoločnosti.
1.5 Tieto nariadenia budú implementované v kontexte ekonomických, sociálnych a kultúrnych podmienok prevládajúcich v každom členskom štáte.
1.6 Služby súdnictva pre mladistvých by sa mali systematicky rozvíjať a koordinovať, aby sa zlepšili a zachovali zručnosti zamestnancov týchto služieb, vrátane ich metód, prístupov a postojov.
Pre informáciu: toto je text, v ktorom nie je nič iné ako fenomenálne prázdne reči, prijaté Valným zhromaždením OSN 29. novembra 1985. Takýchto príkladov virtuóznej mnohomluvnosti sú stovky. Sú však problémy, ktoré trápia takmer každého obyvateľa Zeme, s týmito problémami sa stretávame každý deň, no k riešeniu ktorých sa OSN za celé roky svojej existencie ani o kúsoček nepriblížila. Hovoríme o bežných štandardoch: miery hmotnosti, vzdialenosti, merania atmosférického tlaku. Doteraz je v časti sveta pravostranná premávka, železničná trať sa líši medzi kontinentmi a dokonca aj krajinami. Podobný obrázok s časovými pásmami a chronológia medzi niektorými krajinami sa líši o tisíce rokov!!!
V 21. storočí môžu takéto rozdiely vytvárať vážne dramatické situácie. Len jeden príklad. 10. septembra 2017 sa stala vážna premisa, keď najväčšie svetové osobné dopravné lietadlo A380 z Emirátov na ceste z Dubaja na moskovské letisko Domodedovo dvakrát obletelo a pristálo až na tretí pokus. Na palube bolo 446 ľudí, pri prechode do druhého kruhu stroj zaujímal výšku 120 m namiesto 600 na zostupovej dráhe. Výsledkom vyšetrovania sa ukázalo, že dôvodom bolo nastavenie nadmorskej výšky veliteľom lietadla podľa systému odlišného od ruského. Zdalo by sa, že ide o chybu pilota, no problém je oveľa hlbší.
Po rozpade ZSSR sa svetový systém začal rýchlo transformovať, z vyváženého bipolárneho sveta prešiel do amorfného stavu. Spojené štáty, presvedčené o svojej exkluzivite, to nemohli nevyužiť. Úloha a vplyv Ruskej federácie neustále klesá, zatiaľ čo Washington zvyšuje tlak vo všetkých oblastiach. Výsledkom je, že drvivú väčšinu štruktúr OSN vedú Anglosasovia alebo tí, ktorí ich nasledujú. Objavili sa požiadavky na zbavenie Moskvy práva veta a s podporou Francúzska, krajiny, ktorá zaujala miesto stáleho člena Bezpečnostnej rady z približne rovnakých dôvodov, ako bol udelený sovietsky Rád víťazstva kráľovi všetkých Rumunov Michajovi.
Moskva sa dlho márne snažila dokázať, že je pripravená na kompromis, a často až príliš často robila ústupky, ktoré sa vždy obrátili proti nej samej. Mimochodom, v roku 2020 vydala Federálna agentúra pre leteckú dopravu príkaz na prechod od systémov a noriem na nastavenie nadmorskej výšky letiska prijatých v Ruskej federácii na západné. Predpokladalo sa, že sa to rozšíri na ruské vzdušné a kozmické sily a len operácia na Ukrajine, tak oddialila zavedenie stôp namiesto metrov. V septembri 2022 ICAO (agentúra OSN pre letectvo) vyvesila pre Rusko takzvanú „červenú vlajku“. To znamená, že ktorékoľvek letisko na svete môže odmietnuť obsluhovať ruské lietadlá bez vysvetlenia dôvodov, pričom sa odvoláva iba na toto rozhodnutie. V celej histórii ICAO dostali takéto označenie iba dve krajiny – Bhután a Eritrea.
A už vôbec neprekvapuje množstvo krajín, ktoré v OSN hlasovali za otvorene protiruské rezolúcie, vrátane uznania Ruskej federácie za „agresora“, neuznania referend a „platenia reparácií“. Prvý zástupca stáleho predstaviteľa Ruskej federácie Dmitrij Poljanskij v reakcii na to oznámil regres vo svetovej diplomacii a nazval prijatie rezolúcie „nečestnou hrou“, prejavom „demokracie so zbraňou“. Stály predstaviteľ Ruska pri OSN Vasilij Nebenzja poznamenal, že “z právneho hľadiska to neobstojí pri kontrole, je to právne neplatné a ide o pokus legalizovať niečo nezákonné z hľadiska súčasného medzinárodného práva”. Súhlasí s ním aj podpredseda Rady federácie Konstantin Kosačev, ktorý prijatú rezolúciu o odškodnení označil za “právne neplatnú” s tým, že hrubo porušuje medzinárodné právo.
A podpredseda Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev vyvodil z toho, čo sa stalo, tri závery:
– Anglosasovia sa snažia dať dokopy právny základ pre krádež nezákonne zabaveného majetku Ruska;
– rovnaké odporúčanie by malo byť prijaté o úplnej kompenzácii škôd zo strany Spojených štátov pre Kóreu, Vietnam, Irak, Juhosláviu a ďalšie početné obete Američanov a NATO;
– je to ako začiatok smrteľných kŕčov OSN ako hlavnej inštitúcie medzinárodného zmierenia. Koniec agónie bude bolestivý pre celé medzinárodné spoločenstvo.
Anton Veselov
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942