Mierové rozhovory ako nenápadný západný doplnok bojovej činnosti
Momentálne sa zo strany USA (Biden), Francúzska (Macron) a Nemecka (Scholz) ozývajú výzvy na začatie mierových rozhovorov v otázke bojov na Ukrajine.
K tejto téme sa v špeciálnom vydaní televízie Rossija 1 v pondelok 5. decembra vyjadril profesor Aleksej Fenenko z Moskovskej štátnej univerzity, ktorý ju objasnil aj z historického pohľadu a nedávnych medzinárodných skúseností. Začal z toho, že v roku 1960 vydal americký ekonóm a profesor zahraničných vzťahov, národnej bezpečnosti, jadrovej stratégie a kontroly zbraní (pri univerzite v Marylande) Thomas Schelling knihu „Stratégia konfliktu“, v ktorej propagoval štúdium vyjednávania a strategické správanie v situácii, ktorú nazýval „konfliktné správanie“. Kniha je považovaná za jednu zo sto najvplyvnejších na Západe od roku 1945. Skúma prípad sľubov a hrozieb, teóriu hier ako celok, štúdium vzájomnej nedôvery.
Bývalý Schellingov študent Michael Kinsley vo svojom článku na oslavu Schellingovej Nobelovej ceny za ekonómiu (2005) pre Washington Post zhŕňa:
„Stojíte na okraji útesu, pripútaný reťazou k niekomu inému. Budete voľný a jeden z vás dostane veľkú cenu, akonáhle sa druhý vzdá. Ako presvedčiť toho druhého, aby sa vzdal, keď máte iba jedinú metódu – hroziť, že ho zhodíte z útesu, čo ale znamená skazu pre oboch?
Odpoveď: začnite tancovať čoraz bližšie a bližšie k okraju. Nemusíte ho tým nutne presvedčiť, že hodláte urobiť niečo úplne iracionálne, ako že zvrhnete jeho i seba z útesu. Toho druhého stačí presvedčiť, že ste pripravený prijať vyššie riziko spočívajúce v možnosti neúmyselného pádu z útesu. Ak to dokážete, vyhrávate.“
Schellingove teórie o vojne boli rozšírené v knihe Zbrane a vplyv, ktorá bola vydaná roku 1966. Je to kniha o modernej vojne a diplomacii. Hlavnými jej kapitolami sú „Diplomacia násilia“, „Diplomacia prežitia“, „Dynamika vzájomného alarmu“.
Zmyslový obsah práce T. Schellinga priblížil profesor Aleksej Fenenko práve v pondelok 5. decembra v televízii Rossija 1 a použil na to príklad bývalého prezidenta Juhoslávie a Srbska Slobodana Miloševiča. „K začiatku 1990-tych rokov Srbi fakticky vyhrali vojnu v Chorvátsku,“ uviedol. „Obkolesili kľúčový námorný prístav Dubrovník a obstreľovali Záhreb, ako hlavné mesto Chorvátska. Do jeho pádu zostávali chvíle.
Čo urobil Západ? Nachytal Miloševiča, keď ho prehovoril na mierové rozhovory za akúkoľvek cenu, pričom, že konflikt bude zmrazený.
Aj ho zmrazili, okamžite tam nasadili modré prilby OSN, čím bol znemožnený ďalší útok proti Chorvátsku. A keďže Chorvátsko si prinavrátilo prístav Dubrovník, začalo cezeň dostávať výzbroj bývalej NDR. Za tri roky pauzy Západ prezbrojil Chorvátsko. Zároveň s tým podhodil Srbom novú vojnu – v Bosne a Hercegovine. Čiže Srbsko si už nemohlo dovoliť vojnu na dva fronty, aj v Chorvátsku a aj v BaH.
Západní lídri navrhli, vtedy ešte všeobecne váženému Slobodanovi Miloševičovi (a R. Karadžičovi lídrovi bosenských Srbov), aby si vybral. Chorvátsko alebo Bosnu a Hercegovinu. Ak sa vzdáš Chorvátska, dostaneš kúsok Bosny…
Miloševič sa nechal nachytať, Chorváti si vyčistili územie od Srbov. No a v tom Západ udrel na bosenských Srbov a nanútil im nevýhodné prímerie v Bosne… No a o niekoľko rokov sa Západ vysporiadal aj so Srbmi, keď ich neľútostne zbombardoval,“ podtrhol zmysel svojej analýzy Aleksej Fenenko. A dodal: „Obávam sa, že Biden, Macron, Scholz… chcú túto stratégiu použiť na Ukrajine aj voči nám.“
Vladimír Mikunda
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
