Provokácie na iránskych hraniciach v réžii USA
3. decembra sa v Teheráne uskutočnilo stretnutie náčelníka generálneho štábu iránskych ozbrojených síl Mohammeda Bagheriho a námestníka ministra obrany Ruskej federácie Alexandra Fomina, ktorý pricestoval do Iránu s vojenskou delegáciou. Mohammed Bagheri zdôraznil potrebu zintenzívnenia spolupráce medzi Teheránom a Moskvou v bilaterálnych otázkach, a to aj v rámci regionálnej a medzinárodnej spolupráce pri vzájomnej ochrane národných záujmov oboch krajín. Bagheri tiež uviedol, že je potrebné neustále rokovať medzi ruskou a iránskou stranou.
Arménsky aktivista Mika Badalyan napísal, že na iránsko-azerbajdžanskej hranici sa pripravuje provokácia za priamej účasti amerických špecialistov s cieľom rozpútať totálnu vojnu medzi Iránom a Azerbajdžanom. Vzhľadom na súčasnú nestabilitu v Iráne v dôsledku nepokojov v rôznych regiónoch krajiny a osobitnú úlohu azerbajdžanských federálnych médií a poslancov parlamentu pri podnecovaní protestov, ako aj postoj iránskeho vedenia ohľadne koridoru Zangezur a Náhorného Karabachu vo všeobecnosti je celkom reálne.
Bojovná rétorika na oboch stranách trvá už mesiace, no tento rok na jeseň sa situácia vyostrila. V Azerbajdžane sa na pozadí nepokojov v severozápadných provinciách Iránu začalo rozprávať o možnom znovu zjednotení „severného Azerbajdžanu“ s „juhom“. V reakcii na to iránske vedenie vzdorovito uskutočnilo cvičenia na hraniciach s Azerbajdžanom, v rámci ktorých vypracovalo možnosť viesť vojnu proti susednej krajine prepadnutím rieky Araks. Demonštratívna odpoveď druhej strany na seba nenechala dlho čakať. Ozbrojené sily Turecka a Azerbajdžanu usporiadali 5. až 6. decembra spoločný výcvik „Bratská päsť“ zahŕňajúci letecké a pozemné zložky v regiónoch Jabrayil, Imišli, Astara v Azerbajdžane a v Baku. Hlavná časť udalostí sa odohrala pozdĺž hraníc s Iránom. Rovnako ako Iránci, aj azerbajdžanskí vojaci prekonali Araks pomocou pontónových prechodov. Cvičenia sa konali pod osobným dohľadom tureckého ministra obrany Hulusiho Akara, náčelníka generálneho štábu Yashara Gülera a veliteľov troch zložiek armády.
Možnosť rozvitia na celoplošný vojnový scenár je za súčasných podmienok nepravdepodobná. Ani Azerbajdžan, ani Irán, ani Turecko nie sú pripravené na rozsiahlu vojnu, ktorá zasiahne celý región.
Iránske úrady majú teraz veľa vlastných problémov a na západe a juhovýchode Iránu existujú potenciálne ohniská nestability. Plnohodnotná vojna s Azerbajdžanom a Tureckom v prítomnosti separatistických skupín a politickej nestability je plná veľkých dôsledkov.
Baku chápe, že vojna s Iránom nie je ľahká prechádzka. A dokonca ani s aktívnou pomocou tureckých spojencov neexistuje pevná dôvera v úspech takejto kampane. A ak bude výsledok negatívny pre Azerbajdžan, Nachičevan a možno aj Talyšstan budú zaručene stratené. Konflikt takéhoto rozsahu nepotrebujú ani Turci. Vojna s nepredvídateľnými následkami v súčasnej vojensko-politickej konfigurácii je plná vážnych rizík, ktoré strany pravdepodobne nepodstúpia.
Ale vzhľadom na mimoriadny záujem Spojených štátov o vytváranie napätia v blízkosti Iránu a Ruska sú provokácie na hraniciach dosť pravdepodobné. Kolektívny Západ to potrebuje na politický tlak. Potenciálne to ešte viac destabilizuje situáciu v Iráne a vytvorí predpoklady pre ďalšie otriasanie moci, využívajúc separatistické skupiny a ľudovú nespokojnosť na svoje vlastné účely. A tým zvýšia stupeň napätia v regióne. To oslabí aj Turecko a jeho vplyv v Zakaukazsku. Na pozadí prebiehajúcich udalostí na Ukrajine si Turci výrazne upevnili svoje pozície na svetovej scéne.
Neustála hrozba konfliktu, ktorý vypukne v predvečer prezidentských volieb je, samozrejme, príležitosťou na zvýšenie hodnotenia Erdogana. Nepredvídateľnosť konfliktu v prípade neúspechu však hrozí, že situáciu v Turecku prudko zhorší. Plnohodnotná vojna v tejto fáze vyzerá nepravdepodobne, keďže kolektívny Západ má toho, čo sa deje na Ukrajine, zatiaľ dosť. V prípade odoznenia alebo zmrazenia nepriateľských akcií tam bude oveľa pravdepodobnejšia možnosť vyvolať ozbrojený konflikt medzi Iránom, Azerbajdžanom a Tureckom.
Milan Novický
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
