Skutočným zakladateľom SS, politickou a vojenskou hlavou tejto organizácie bol Adolf Hitler. Aj nám známy Otto Skorzeny, ktorý mal v nej hodnosť obersturmbannführera, písal, že vojaci SS prisahali vernosť práve Hitlerovi. Himmler bol v hierarchii SS druhý. Navyše tento post sa mu neušiel hneď: útvar, z ktorého sa zrodila táto organizácia, bol vytvorený v roku 1925. Spočiatku sa nazýval ochranným veliteľstvom a potom Hermann Göring navrhol označenie SS (die Schutzstaffel), čo v letectve znamenalo eskadru prikrytia. V roku 1927 bol Himmler zástupcom ríšskeho vodcu pre propagandu. No už na jar mu navrhli funkciu zástupcu reichsführera Erharda Heidena. A po poldruha roku, v januári 1929, sa aj sám stal reichsführerom SS. Počet organizácie sa pod jeho vedením už o rok zvýšil z približne tristo na tisíc ľudí, pričom SS stále rástla.

 

Aktuality, História,

Hitlerova elitná garda: koho brali do vojsk Zbraní SS?

---

 

„Osobné vojská“ führera
V počiatkoch boli formácie SS predurčené na ochranu priestorov patriacich strane NSDAP, na ochranu schôdzí a zhromaždení, na tvorbu kordónov na mítingoch. No mali aj súčasti, ktoré boli osobnou ochrankou predstaviteľov strany. Patrila sem aj Hitlerova Leibstandarte.
Spočiatku boli Waffen SS oficiálne podriadené útočným oddielom SA, no v skutočnosti sa neustále demonštrovala ich nezávislosť: od roku 1930 mali príslušníci SS osobitnú uniformu čiernej farby, nikto z velenia SA im už nemohol vydávať rozkazy.

 

V roku 1930 Hitler pridal SS aj policajné funkcie. Pod vedením Himmlera sa organizácia menila na vnútornú armádu podriadenú osobne Hitlerovi. Na prackách esesákov bolo motto z Hitlerovho prejavu: „Esesák! Tvoja česť je vo vernosti“. Pričom vernosť sa vnímala ako oddanosť strane a vodcovi.

 

 

Oddanosť útvarov SS bola nimi preukázaná cez „noc dlhých nožov“, počas ktorej boli rozdrvené polovojenské oddiely SA (Sturmabteilung) Ernsta Röhma a zabití mnohí politickí oponenti A. Hitlera. Ten za to vyhlásil SS za samostatnú organizáciu v rámci NSDAP.
Reorganizovaná SA a SS sa stali nepriatelia. Po reorganizácii vojsk Waffen-SS sa vnútorným nepriateľom stali aj pravidelné armádne formácie. Do roku 1942 patrili záložné vojská SS k polícii. V skutočnosti bola ich hlavnou úlohou ochrana bezpečnosti Hitlera a v prípade nutnosti aj potlačenie pokusov o vzburu.

 

Do roku 1939 Himmler videl v SS len vnútropolitickú zbraň moci – ich špeciálne jednotky mali udržiavať Wehrmacht v strachu a v prípade puču ho likvidovať. Druhá svetová vojna si však vyžiadala korekcie a prinútila Hitlera poslať vojská SS na front. Lenže aj tam, hoci sa formálne podriaďovali vojenskému veleniu, v skutočnosti sa riadili nie vševojskovými, ale vlastnými predpismi. Aj percento strát mali vyššie.

 

 

Elitná garda
Himmler zohral hlavnú rolu pri tvorbe imidžu SS. Hneď po nástupe do funkcie ríšskeho vodcu zakázal prijímať do SS nečlenov strany a stanovil tvrdé požiadavky na kandidátov. Do SS začali vstupovať aj nemeckí aristokrati, napr. princ von Waldeck, princ Lippe Biesterfeld, princ von Mecklenburg. Určite tomu napomohla aj povesť SS a aj ich reprezentačná rovnošata. Zväzky SS mali osobitý kódex cti, deklarovali princípy kamarátstva a podpory. SS sa stala experimentálnym polygónom na overenie Himmlerových ideí o podpore rasovej čistoty.

 

V roku 1931 Himmler podpísal zákon o manželstve. Stanovil, že členovia SS sú povinní vstupovať do manželského zväzku až po získaní svadobného certifikátu ríšskeho vodcu. Tí, ktorí to nedodržali, boli z organizácie vylúčení. Mali však možnosť anulovať manželstvo.
Himmler zdôrazňoval, že žiadosti bude posudzovať Rasová služba SS. Tá zaviedla aj Knihu klanov SS, v ktorej boli po vydaní sobášneho certifikátu zaznamenané rodiny členov SS. Neskôr boli pre budúce manželky členov SS vytvorené školy pre nevesty, kde sa dievčatá učili domácim prácam, správnej výchove detí v duchu strany a vernosti Hitlerovi.

 

V roku 1934 Himmler odštartoval čistku v radoch SS, nariadil uskutočniť previerku každého, kto vstúpil do strany po roku 1933. Výsledkom bolo, že z SS vylúčili niekoľko desiatok tisíc ľudí. V polovici 1930-tych rokov boli do SS prijímaní iba tí, ktorí sa dokázali preukázať certifikátom z polície o príkladnom správaní. Neboli prijímaní nezamestnaní, ani tí, ktorí neboli v práci dostatočne svedomití. Medzi ďalšie kritériá patrili pevné a zdravé zuby, výborná fyzická kondícia a, samozrejme, čistota krvi až do piatej generácie. V nariadeniach sa vyhlasovalo: „Chronickí alkoholici, táraji a ľudia majúci iné zlozvyky, sú absolútne nevhodní“.

 

Himmlerovým cieľom bolo vytvoriť z SS ideálnu štruktúru, ktorá by sa stala pokračovateľom legendárnych tradícií rytierstva. Mnohé atribúty SS sa odvolávali na „slávnu minulosť“ Nemecka: známe „dvojblesky“ – rozlišovací znak SS – boli runami, žalude a dubové listy na rovnošatách boli emblémami prvej Nemeckej ríše.

 

Nábožensko-mystický nádych dlho sprevádzal útvary SS. Lenže Himmler neschvaľoval, ak jeho podriadení chodili do kostola, tvrdiac, že kresťanský humanizmus negatívne vplýva na skutočných árijcov. Napríklad, budúci dôstojníci počas výučby písali eseje na tému „Vina kresťanstva na zániku východných Gótov a Vandalov“. K roku 1938 vystúpilo z cirkvi takmer 54 % vojakov špeciálnych útvarov SS.

 

Ochrana koncentrákov a cudzinecké légie
S nárastom počtu príslušníkov a čoraz zložitejšou štruktúrou SS sa „elitárstvo“ a „čistota“ darili zachovávať len niektorým formáciám. Himmler sa snažil udržať niektoré útvary SS pri sebe. Napríklad jednotky divízie „Mŕtva hlava“ (Totenkopf), ktorá sa ani na fronte nepodriaďovala vojenskému veleniu, ale len jemu. Lenže počet plukov sa znižoval každým mesiacom vojny. Neskôr však Himmler musel pristúpiť na rozdelenie vojsk na SS a (všeobecné) Allgemeine-SS. Spočiatku deklarované „elitárstvo“ zostalo zachované len v Allgemeine-SS. Tvorili ich jednotky, ktoré sa zaoberali otázkami rasy, Ríšska bezpečnostná služba, velenie Gestapo, trestná a aj poriadková polícia. V nich sa pokračovalo v dodržiavaní požiadaviek rasovej čistoty a straníckosti.

 

Vo vojskách SS bola iná situácia. Tie bolo treba vo vojnových podmienkach dopĺňať. A tak Himmler súhlasil, aby mohli byť do nich prijímaní aj Volksdeutsche, teda národnosťou Nemci, ale občania iných štátov. Na konci roku 1943 tvorili štvrtinu zostavy vojsk SS a ku koncu vojny ich bolo ešte viac.

 

 

S Himmlerovým odobrením reálny zakladateľ vojsk Waffen SS Gottlob Berger začal agitovať za vstup do SS aj „takmer Nemcov“: Belgičanov, Nórov, Holanďanov. Lenže i to bolo nedostatočné. Preto do kedysi elitných a „čisto nemeckých“ vojsk začali vstupovať chorvátske, talianske, maďarské, ruské divízie.

 

Na boj s politickými protivníkmi bol už v roku 1934 vytvorený koncentračný tábor Dachau, ktorý kontrolovali jednotky SS. V ďalšom ochranu tohto i ďalších táborov mali na starosť jednotky divízie „Mŕtva hlava“. Práve oni uskutočňovali trestné operácie, stelesňujúc tým direktívy Hitlera o boji s národmi, určenými na likvidáciu.  Bez ohľadu na to, že sa Himmlerovi nepodarili vytvoriť „dokonalú organizáciu“, pozostávajúcu z čistých árijcov, spojených vernosťou führerovi a NSDAP, na konci vojny boli v zostave SS sústredené najdôležitejšie služby Tretej ríše.
Vladimír Mikunda

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame

 

Zdieľajte článok