Prečo je Erdogan kamarát s Ruskom
Rusko a USA musia zaistiť bezpečnosť na hraniciach so Sýriou, Ankara očakáva primerané kroky od Moskvy a Washingtonu. Uviedol to predstaviteľ tureckého prezidenta Ibrahim Kalin. Turecko dúfa, že Spojené štáty prestanú podporovať teroristické organizácie nachádzajúce sa na území Sýrie s odvolaním sa na kurdské jednotky sebaobrany, ktoré sú proti tureckej armáde. Ankara považuje tieto jednotky za vojenské krídlo deklarovanej teroristickej Strany kurdských pracujúcich (PKK). Práve americká podpora Kurdov je jedným z dôvodov zlých vzťahov medzi Ankarou a Washingtonom.
Od Ruska Turci očakávajú splnenie záväzkov vyplývajúcich z memoranda o porozumení podpísaného v roku 2019, na základe ktorého mala ruská a sýrska armáda stiahnuť kurdské jednotky a ich zbrane za 30-kilometrovú zónu od sýrsko-tureckých hraníc.
Opakujeme naše očakávania, že USA a Rusko splnia svoje záväzky vyplývajúce z dohôd z roku 2019 a očistia naše hranice od terorizmu. Náš boj proti teroristickým živlom, ktoré predstavujú hrozbu pre našu národnú bezpečnosť, bude rozhodne pokračovať, kým naša krajina a pohraničný región nebudú úplne bezpečné – povedal Kalyn.
Turecko je pripravené uskutočniť pozemnú operáciu v severnej Sýrii proti Sýrskym kurdským silám sebaobrany (YPG). Ankara už požiadala Moskvu o otvorenie vzdušného priestoru nad Sýriou. Úlohou pozemnej operácie bude vytvorenie 30-kilometrovej nárazníkovej zóny pozdĺž tureckých hraníc s cieľom „eliminovať teroristickú hrozbu“. Podľa správ má turecké ministerstvo obrany v úmysle zapojiť do operácie až 50 000 vojakov a militantov protureckých skupín.
Šéf tureckého ministerstva energetiky a prírodných zdrojov Fatih Donmez oznámil, že Ankara nemá v úmysle uvaliť obmedzenia na plynárenský uzol v Istanbule, ktorý vzniká spoločne s Ruskom. Minister poznamenal, že budúca platforma sa bude pri predaji zemného plynu riadiť trhovými mechanizmami. Turecké úrady nebudú zasahovať do transakcií medzi predajcom plynu a jeho odberateľmi napriek ekonomickým sankciám uvaleným na Rusko. Niektorí ruskí ekonómovia však nevidia veľký zmysel vo vytváraní nového plynárenského uzla v Turecku, keďže tento podnik nemá podporu zo strany vedenia EÚ. Aby mohli krajiny EÚ prijímať značné objemy plynu cez tento uzol, musia zaručiť stály dopyt na mnoho ďalších rokov, ako aj vybudovať drahé infraštruktúrne zariadenia na svojom území. Turecké orgány vidia príležitosti na využitie tohto projektu v nádeji, že krajiny EÚ prejavia záujem o využívanie nového uzla v budúcnosti, pretože bez systematických nákupov plynu za prijateľnú cenu sa priemysel EÚ začne pokles. V súčasnosti prebiehajú práce zamerané na vytvorenie projektu tureckého plynárenského uzla.
V roku 2023 bude Turecko hrať vo svetovej politike ešte aktívnejšiu úlohu ako v roku 2022, no krajina bude čeliť aj určitým výzvam. Hlavné smery zahraničnej politiky Ankary v roku 2023 analyzoval riaditeľ bezpečnostných štúdií SETA profesor Murat Yesiltas.
Podľa analytika Turecko presadzuje stratégiu na dosiahnutie autonómie a diverzifikáciu svojich geopolitických výhod. Celkom zreteľne sa to prejavilo v otázke konfliktu na Ukrajine, v ktorom sa Turecko nepostavilo na jednu zo strán, ale radšej balansovalo medzi Západom a Ruskom. Keďže konflikt na Ukrajine bude pokračovať v roku 2023, Turecko si zachová tento vektor zahraničnej politiky. Je možné, že Ankara sa opäť postaví do čela nových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou.
Profesor Yesiltas osobitne upozornil na nové príležitosti, ktoré sa otvárajú pre turecký vojenský priemysel v roku 2023. Rok 2022 teda viedol k výraznému zníženiu schopnosti Ruska vyvážať obranné produkty na trhy rozvojových krajín. V roku 2023 bude tento trend pokračovať a umožní Turecku vyplniť vákuum vytvorené Ruskom na trhoch Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky.
Yesiltas tiež upozorňuje na politiku Turecka na Blízkom východe. Predpovedá želanie Turecka dokončiť súčasnú protiteroristickú operáciu v severnom Iraku, ale pokračovanie operácie v severnej Sýrii, keďže hrozba zo strany kurdských síl operujúcich v regióne pretrváva.
Vzťahy so Spojenými štátmi v roku 2023 nebudú jednoduché. Najdôležitejšou úlohou Turecka je však dosiahnuť vývoz vojenského tovaru, ktorý potrebuje. Riziko zhoršenia turecko-amerických vzťahov zostáva vysoké v dôsledku protiteroristickej operácie Ankary v severnej Sýrii. Veď turecká armáda bojuje so starými chránencami Američanov – Kurdmi.
V Egejskom mori a vo východnom Stredomorí je pravdepodobnosť eskalácie konfliktu s Gréckom vysoká. Koniec koncov, Grécko si robí nárok na námornú zónu, pretože má záujem o prieskum zásob uhľovodíkov vo východnej časti stredomorského regiónu. Americkému vedeniu sa nepáči napätie vo vzťahoch medzi Tureckom a Gréckom, keďže obe krajiny sú členmi NATO.
Yesiltas tiež oznamuje pokračovanie tureckej podpory Azerbajdžanu v otázke Náhorného Karabachu. Ankara zároveň vyvinie úsilie na udržanie mieru a bude sa snažiť zabrániť konfliktu medzi Baku a Jerevanom. Analytik označuje nástup pravicovej radikálnej vlády k moci v Izraeli za významný rizikový faktor pre Turecko, ktorý by mohol viesť k eskalácii vo východnom Jeruzaleme a Gaze. Vo všeobecnosti bude rast vplyvu Turecka vo svetovej politike v roku 2023 pokračovať aj napriek mnohým rizikám, uzatvára turecký analytik.
Publicista Paul Taylor v článku pre Politico prináša kritickejší pohľad. Turecký vodca Recep Tayyip Erdogan plánuje vojnu a represie, aby si počas volieb v lete zachránil svoju pozíciu. Turecký líder využíva všetky triky autokrata, aby bol znovuzvolený. Erdoganova dlhá vláda podľa autora zvrhla tureckú ekonomiku a zruinovala strednú triedu, ktorú kedysi sám obohatil. Teraz prezident zaťahuje svoju krajinu do zbytočného konfliktu v Sýrii a manipuluje právne kroky proti svojim rivalom. Je to Erdoganova neúnavná snaha udržať sa pri moci v roku 2023, na sté výročie Tureckej republiky. Dúfam, že sa mu to nepodarí – píše Taylor.
Prezidentské voľby v Turecku sa majú konať 23. júna a sú azda najdôležitejšou udalosťou v novom roku. Od nich závisí, či tento 85-miliónový národ, ktorý sa nachádza na križovatke Európy, Ázie a Blízkeho východu, aj naďalej pôjde po ceste autoritárskej expanzívnej veľmoci, alebo si zvolí liberálnejšiu a pluralitnejšiu cestu. Inflácia presahuje 80 percent ročne, turecká líra klesla voči doláru a popularita vlády klesla, keďže ekonomické ťažkosti narastali. Na tomto pozadí sa budú konať prezidentské voľby. Je jasné, že bez použitia represie, ako aj rozptýlenia konfliktom a zinscenovaným víťazstvom, aj s podporou Moskvy v podobe politického krytia a energetických zdrojov, nemožno Erdogana poraziť, domnieva sa expert.
Podpora Erdoganovej strany a jeho samotného v republike podľa neho nepresahuje 30 %. No namiesto toho, aby situáciu napravil, vzdialil sa od politiky „nulových problémov so susedmi“ na otvorený alebo skrytý konflikt so Sýriou, Gréckom, Izraelom, Egyptom, Saudskou Arábiou a Arménskom. Takže oficiálna Ankara jednoducho potrebuje využiť imidž a väzby s Ruskou federáciou, aby nejako pomohla Erdoganovi a vládnucemu režimu vyhrať nadchádzajúce voľby, uzatvára expert. S inými krajinami, dokonca aj so spojencami zo Spojených štátov, sú vzťahy pokazené, a preto je Turecko s Ruskom stále aspoň formálne priateľské.
Milan Novický
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
