Sedem mýtov bitky o Stalingrad
Obkľučovanie a ničenie 6. armády maršala Paulusa trvalo od 19. 11. 1942 do 2. 2. 1943. Nemecko tu vyfasovalo takú katastrofálnu porážku, že sa z nej už nikdy nespamätalo. No i tak je táto bitka poznačená radom mýtov. Knihu o Stalingrade nariadil vojenskému novinárovi Heinzovi Schroterovi napísať sám Adolf Hitler. No keď ju dokončil, nevydali mu ju. Vyšla až po vojne.
Mýtus prvý – Nemecká armáda bola vždy spoľahlivo zásobeným a fungujúcim mechanizmom.
Nie je tajomstvom, že absencia teplých odevov počas vojnovej zimy 1941 – 42 sa zvyčajne zdôvodňuje hlúposťou Hitlera, ktorý vraj sväto veril, že splní termíny plánu Barbarossa, čiže rozbije Rusov do nástupu zimy. Ale čo potom jeseň 1942, po ktorej nastúpila druhá vojnová zima? Ako boli vtedy odetí nemeckí vojaci? Odpoveď znie – rovnako ako minule. Opäť nemali teplé odevy. Nemecké velenie, aby si vojakov zaodelo, posielalo na frontovú líniu pomerne zvláštne ošatenie – ako píše H. Schroter, „ktoré by urobili veľa radosti celému cigánskemu táboru“.
Modré, červené i zelené šály rôznych vzorov. Svetložlté pulóvre s dlhými rukávmi z angorskej kožušiny, všemožne vzorované ponožky, kožušinové vesty s ručne šitými vzormi… Štrikované blúzky, dámske kabáty(!). Rukávniky, rukavice, čepce s obrubami i bez(!). Papuče, domáca obuv z ťavej srsti. Ohrievače kávy. Krasokorčuliarske poločižmy(!).
„Šťastlivci zo 101. pechotnej divízie Wehrmachtu, ktorí sa dostali do takto zásobeného skladu, vychádzali odtiaľ akoby mali vystupovať v cirkuse, a nie ísť do prvej línie.“
Tí, ktorí sa dostali do obkľúčenia pod Stalingradom, boli zásobovaní letecky. Každý deň však priletelo menej lietadiel, ako bolo treba. V prvom rade boli potrebné náboje, výstroj, potraviny a PHM. Vo vojskách sa už začínal hlad, bolo cítiť deficit palív a zbraní. Na letiská pristávajú nemecké lietadlá, ktorým sa podarilo v mraze prešmyknúť cez ruské protilietadlové jednotky a stíhačov. Čo za náklad priviezli do kotla? Päť ton karamelu(!). Niekoľko tuctov balení prezervatívov(!). Prilietajú ďalšie dve lietadlá. Priviezli náklad majoránu a korenia. Štyri tony korenín. Pristáva ďalší pilot. Aký má náklad? Propagandistickú literatúru a plagáty. Vyložil aj tonu ochranných celofánových vrecúšok na ručné granáty. No samotných granátov niet. Zabojujte si v čepčekoch a v krasokorčuliarskych poločižmičkách. Nakŕmte sa karamelom a korením. No a namiesto nábojov si pribaľte škatuľu prezervatívov. Takto vyzerala vychvaľovaná nemecká presnosť a pedantnosť.
Mýtus druhý – nemecká propaganda bola efektívnejšia ako sovietska.
Monotónny hlas moskovského rozhlasu ako stroj opakuje jednu a tú istú frázu: „Každých sedem sekúnd hynie v Rusku jeden nemecký vojak. Stalingrad sa stal ich hromadným hrobom.“ Mechanizmus odráta sedem sekúnd a text sa opakuje. Nad nemeckými postaveniami sú rozhodené listovky s vyobrazeným Hitlerom. V jednej ruke má nemecký Železný kríž a druhou ukazuje na hrob. Pod tým je jeho vlastný citát: „Sľúbil som vám slávu a pôdu. Teraz máte jedno i druhé.“
Mýtus tretí: Precíznosť bola charakteristickou črtou práve nemeckej armády.
Obkľúčení Nemci v Stalingrade dostali ultimátum. Jeho termín vypršal 10. 1. 1943 o 10.00 hod. Nemci ho však odmietli. O 10.02 hod. spustilo päťtisíc hlavní sovietskeho delostrelectva a raketometov delostreleckú prípravu…
Mýtus štvrtý – Nemecká armáda bojovala dobrovoľne a červenoarmejcov naháňali do boja zadržiavacie oddiely.
V kotle, na mieste rozmiestnenia štyroch divízií na západe a juhu Stalingradu, bolo za osem dní zastrelených na základe rozhodnutia vojenských tribunálov 364 nemeckých vojakov. Zastrelení boli za zbabelosť, za ústup bez príkazu, za dezerciu a za krádež potravín. V štyroch divíziách to bolo za osem dní 364 ľudí. Chýbajú údaje o ostatných dňoch a o ostatných jednotkách.
Mýtus piaty – Nemecká armáda bojovala dobrovoľne a červenoarmejcov posielali do trestných práporov.
Takto je opísaný osud jedného nemeckého trestného práporu. Mimochodom, trestné jednotky na východnom fronte sa v nemeckej armáde zjavili približne o pol roka skôr ako v Červenej armáde. Nemecký trestný prápor vezú v nákladných vagónoch. Naložili 60 ľudí a vyložili 51. A k tomu 9 mŕtvol. Úlohy nemeckého trestného práporu – špeciálna pracovná jednotka zneškodňujúca míny. A ďalej – boj s partizánmi. Vyzbrojený bol len každý štvrtý. Pod Stalingradom bojovalo 2800 nemeckých trestancov. Až v januári 1943, keď začala likvidácia stalingradského kotla, nemecké velenie rozhodlo, že trestanci si zaslúžili „bojovať so zbraňou v rukách“. Zbrane im teda vydali vtedy, keď bol koniec bitky na dosah.
Mýtus šiesty – Nemecká armáda vyzerala dôstojne za každých okolností.
Posledné funkčné letisko v kotle sa nachádzalo v Pitomniku, čo je vyše 8 km od Stalingradu. Tí, ktorí chceli získať „letenku“, smerovali sem. Ranení i zdraví, chorí i šialení od hladu. Sneh. Chlad. Prenikavý vietor. Spočiatku sem prichádzali desiatky, potom stovky a nakoniec tisíce ľudí. Kto nemal síl dôjsť, jednoducho spadol a zamrzol. Nebolo pomoci. Desiatky vysilených ležia pozdĺž cesty, vystierajú ruky a volajú o pomoc, plačú. Autá sa ich snažia obchádzať. No o niekoľko dní už jazdia priamo po skrehnutých telách. Zamŕzajúce kosti praskajú ako sklo. Vedľa nich sa plazia umierajúci. Niektorých na plachtách vlečú ich druhovia. Dookola sú rozhádzané zbrane a výstroj. Všetko to pripomína návrat Napoleona v roku 1812. Niekoľko tisíc ich došlo k letisku. 14 000 nemeckých vojakov zostalo ležať na ceste do Pitomniku.
Mýtus siedmy – Nemecká armáda si nevážila ruských nepriateľov.
A ešte ako si ich vážila! Keď sa Nemcom v kotle minuli náboje a jedlo, jedna z brániacich sa skupín sa spojila so svojím velením a opýtala sa, čo majú robiť? Odpoveď bola krátka: „Spomeňte si na Rusov vo vežovom sile.“ Bola to narážka na historku, keď 71. pechotná divízia obkľúčila sklady obilia, ktoré bránili ruskí vojaci. Po troch dňoch obkľúčenia ruskí vojaci hlásili veleniu, že nemajú čo jesť, na čo dostali takúto odpoveď: „Bojujte a zabudnete na hlad!“ O ďalšie tri dni ruskí vojaci opäť hlásia: „Už nemáme ani vodu, čo robiť?“ Zase dostali odpoveď: „Nastal čas, súdruhovia, keď vám rozum a patróny nahradia jedlo a nápoje.“ Brániaci sa držali ešte dva dni a potom vyslali poslednú správu: „Už nemáme čím strieľať.“ O päť minút prišla odpoveď: „Sovietsky zväz vám ďakuje, váš život nebol nezmyselný.“
(Všetky fakty sú z knihy H. Schroter: Stalingrad. Veľká bitka očami vojnového korešpondenta, M. Centrpoligraph, 2007)
Vladimír Mikunda
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
