Vojenské konflikty ako vypracované scenáre tretej strany. Konceptuálny pohľad na zločinnosť
Vyviesť štát z priamej podriadenosti voči vonkajšej konceptuálnej moci je možné prostredníctvom hlbokého osobného chápania (v prvom rade, zo strany riadiacich pracovníkov) systému sociálneho riadenia podľa Plnej funkcie. Konceptuálna moc, ktorá vplýva na našu štátnosť, si osvojila šesť priorít zovšeobecnených zbraní, ktoré spolu fungujú ako jeden mechanizmus. Pritom vojenské zbrane a teror sú tou najrýchlejšou, no zároveň poslednou, šiestou prioritou z hľadiska efektívnosti vplyvu na spoločnosť a stability dosahovaných výsledkov.
Takto napríklad Rusko, ktoré dosahovalo víťazstvá na úrovni šiestej priority, po nejakom čase prichádzalo k porazenej krajine si pýtať úver: v 19. storočí k Francúzsku, v 20. storočí k Nemecku. Krajina, ktorá si svoju budúcnosť stavia na šiestej priorite, je odsúdená. Tak tomu bolo aj s fašistickým Nemeckom, a tak tomu bude aj s USA, ktoré klesli na šiestu prioritu. Pritom Švajčiarsko nikdy nebojovalo a ani neplánuje bojovať. Jeho páni pochopili schémy riadenia na základe vyšších riadiacich priorít: zbrane genocídy, svetové peniaze, ideologické zbrane, chronologické a metodologické zbrane. Treba pripomenúť, že všetka politická emigrácia zo všetkých krajín „myslela“ vo Švajčiarsku počas mnohých storočí bez akýchkoľvek následkov pre ňu samotnú, avšak s následkami pre svoje krajiny.
Šiesta priorita je slabá predovšetkým preto, lebo sa prejavuje viditeľne, a tak umožňuje organizovaný odpor. Preto v scenároch konceptuálnej moci používajúcej prevažne metódy „kultúrnej spolupráce“ sa priama agresia používa len v krajnom prípade a výlučne prostredníctvom tretej strany, ktorá je na to cielene pripravovaná. Zvyčajne sa to deje formou precízneho postrkovania dvoch znepriatelených krajín k vojenskému konfliktu s cieľom ich vzájomného oslabenia, čo umožní tretej strane riešiť svoje vlastné politické a ekonomické úlohy. Žiaľ, krajiny, ktoré padli do tejto pasce, si neuvedomujú, že vyhrať vojnu nie je možné rovnako, ako nie je možné vyhrať zemetrasenie.
Vďaka rozvíjajúcemu sa konfliktu vznikajú v tejto oblasti predpoklady pre efektívny rozvoj tretej strany: možnosť rozšíriť odbyt svojej produkcie; zjednodušuje sa prístup k prírodným zdrojom, ktorých cena ide prudko dole; zjednodušuje sa prístup k lacnej pracovnej sile, k vysoko technologickým projektom daného regiónu. Výhody tretej strany pomerne presne načrtol americký historik A. Vulf: „Najlepším spôsobom, ako využiť výhody vojny, je mať vojnu stále, najmä ak sa to dá urobiť s minimálnou vlastnou účasťou v boji.“ Práve podľa takéhoto scenára prebiehajú všetky súčasné vojenské konflikty.
Osobitné miesto v scenároch konceptuálnej moci na šiestej priorite mal vždy Balkán. Práve tam sa rozdúchaval plameň svetových vojen. Na Balkáne sme znova mali šarvátku mocenských elít, z ktorých nemal pravdu nikto. Jediný správny postoj ohľadom podobných konfliktov je uvedený v epigrame a svojho času bol vyslovený aj ruským cárom Alexandrom III.: „Za to, čo sa deje na Balkáne, nedám život ani jedného ruského vojaka.“
Všetky súčasné lokálne vojenské konflikty sú fragmentmi scenára globálnej zrážky dvoch civilizácii – historicky reálneho islamu a historicky reálneho kresťanstva – napriek tomu, že konflikt ich zakladateľov nie je možný, pretože obaja vyznávali tie isté ideály a slúžili tomu istému Bohu. Práve toto pozadie možno rozpoznať v ľubovoľnom z regionálnych konfliktov, z ktorých každý je len malou drobnou mincou v globálnej geopolitickej hre. Veľké vojenské konflikty vedú k obrovským finančným požiadavkám, ktoré sú uspokojované medzinárodnými bankármi financujúcimi vlády. Je to epocha globálneho kšeftu. Nie všetci si reálne uvedomujú, že Hitler v roku 1935 ešte nemal ani jeden tank, ani jedno delo, ani jedno lietadlo. A preto buďte kritický pri analýze krokodílích sĺz nad obeťami 2. svetovej vojny zo strany tých, ktorí kultivovali a financovali hitlerizmus a manipulovali Hitlera, ktorý bol len bábkou v globálnej finančnej operácii zmeny doláru na hlavnú svetovú rezervnú valutu, na rozdiel od valút reálne bojujúcich mocností.
Noviny „Na stráži Vlasti“ zo dňa 26.04.1991 uviedli úryvok z dokumentu № 2143/41 úseku № 3 III oddelenia Abwehru z 12. júla 1941, ktorý informuje o debate predstaviteľa americkej špeciálnej misie pri Vatikáne, Tittmana, s pápežom Piom XII. Konkrétne ide reč o finančnej podpore Vatikánu Rooseveltom z tajných fondov, keď začiatkom vojny prestali do Vatikánu prúdiť peniaze z Belgicka, Holandska, Francúzska, Rakúska a Španielska. Pápež podával USA správu ohľadom čerpania „sponzorských“ súm, určených predovšetkým na vytvorenie agentúrnej siete. Sú tam aj nasledovné slová: „Na prahu vojny medzi Nemeckom a Ruskom urobí Vatikán všetko nevyhnutné, aby urýchlil začiatok vojny medzi Nemeckom a Ruskom, a dokonca k tomu povzbudí aj Hitlera tým, že mu prisľúbi morálnu podporu. Nemecko, povedal pápež, nad Ruskom zvíťazí, no jeho sily to natoľko oslabí, že potom sa k nemu bude možné správať inak.“
V tom istom dokumente sa tiež píše, že pápež, odmietajúci výčitky poľského veľvyslanca ohľadom toho, prečo Vatikán nepodporuje Poľsko, mu povedal približne nasledovné: „Spomeňte si, ako často sa v cirkevných dejinách stávalo to, že Pán Boh využil človeka alebo celý národ ako rukojemníka za celé ľudstvo, a potom ho hodil do ohňa, keď rukojemník svoju úlohu vyplnil. Tak bude aj s Nemeckom, treba len trpezlivo vyčkať a nenechať sa predčasne vtiahnuť do nerozumných činov.“ Jednoduchšie povedané, Poľsko je len pešiakom v globálnej hre, a hranie tejto hry nie je záležitosťou Poliakov. Podobne, ako ani Nemcov sa netýka, prečo a v mene čoho musia bojovať s Ruskom a prečo nie je dovolené prekročiť hranicu so Švajčiarskom, aby ho okupovali a prisvojili si „svetový pohár“… to bol úryvok z knihy Viktora Efimova: GLOBÁLNE RIADENIE A ČLOVEK. Ako vystúpiť z matrice. Knihu nájdete v slovenskom vydavateľstve Torden.
Karol Jerguš
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
