Prach v očiach: Neúspešné pokusy Nemecka o sprísnenie azylovej politiky
Nemecký kancelár Olaf Scholz minulý týždeň povedal , že chce dôslednejšiu deportáciu tých, ktorým bol zamietnutý azyl. Všetci by sa podľa neho mali vrátiť do vlasti. Na to sú krajiny pôvodu povinné prijať svojich deportovaných občanov. Nemecko chce nelegálnu migráciu kontrolovať prostredníctvom špeciálnych dohôd s tretími krajinami. Výmenou za to nemecká vláda otvorí cestu pre legálne presídlenie v krajine pre kvalifikovaných pracovníkov z týchto krajín.
O takýchto plánoch sa však nehovorí prvýkrát a ich realizácia môže trvať oveľa dlhšie, ako si nemecká vláda myslí. Najmä vzhľadom na hnev ľudí. Väčšina Nemcov (51 %) sa podľa prieskumu Inštitútu pre výskum verejnej mienky INSA domnieva , že Nemecko už prijalo príliš veľa utečencov. Len 11 % sa domnieva, že by malo byť prijatých viac ľudí, a 33 %, že súčasná úroveň je dostatočná. Podľa oficiálnych údajov bolo v roku 2022 podaných 244 132 žiadostí o azyl.
Zároveň v týchto štatistikách nie sú zahrnutí utečenci z Ukrajiny : v Nemecku ich je asi milión. Ukrajinci nemusia žiadať o azyl, keďže dostávajú okamžitú dočasnú ochranu na základe smernice EÚ.
Prax vlády spočíva najmä v snahe o rovnomerné rozmiestnenie migrantov po celom Nemecku, s osobitným dôrazom na krajiny bývalej NDR, čo niekedy vedie k excesom. Zároveň až po presídlení sa o ich postavení rozhoduje priamo na mieste. Proces môže trvať aj dva roky a celý ten čas sa z toho miesta nemôžu nikam pohnúť .
Napríklad v obci Upal v Meklenbursku-Predpomoransku (500 obyvateľov) plánujú postaviť kontajnerové mestečko pre 400 utečencov. Väčšinou bývalí afganskí spolupracovníci Bundeswehru a nemeckých spravodajských služieb, ako aj členovia ich rodín.
Obyvatelia obce už niekoľko týždňov aktívne protestujú proti rozhodnutiu úradov. Majú strach nielen z toho, ako sa ich život zmení, ale aj z investícií, pretože s takýmito susedmi sa stanú menej atraktívnymi pre podnikanie. Úrady tvrdia, že neexistuje východisko: nie je dostatok zdrojov na riešenie problémov.
A nejde ani tak o peniaze, ale o to, že ľudia sa jednoducho nemajú kde usadiť kvôli pravidlám zavedeným skôr. Situácia v Meklenbursku zostáva výbušná. Podobné protesty môžu prepuknúť aj v iných východných krajinách, ktoré čelia podobným problémom. Koniec koncov, Nemecko prekračuje hranicu 100 000 azylov ročne už desať rokov po sebe. To znamená, že úrady sú zvyknuté na veľké počty, čo sa o obyvateľoch krajiny povedať nedá.
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
