Bojujeme s falzifikáciami: Západ sa snaží „uchmatnúť si“ prelomový moment Druhej svetovej
Bývalí spojenci ZSSR v antihitlerovskej koalícii si chcú pripísať „autorstvo“ základného zlomu pri rozdrvení Hitlera, pričom vydávajú zaň bitky, v ktorých padlo päťdesiat až niekoľko stokrát menej nacistov, fašistov či japonských militaristov, ako v Stalingradskej bitke.
Pred 80 rokmi, 2. februára 1943, Červená armáda ZSSR porazila hitlerovské vojská aj s ich spojencami v Stalingradskej bitke, ktorá bola dĺžkou a počtom účastníkov jednou z najväčších v Druhej svetovej vojne. Práve ona od základu zmenila priebeh vojny a stala sa predzvesťou víťazstva Sovietskeho zväzu nad nacistickými vojskami.
Vojnové výsledky, ktoré sa udiali v roku 1943 na Východnom fronte, mali jednoznačný pozitívny vplyv aj na aktivizáciu protifašistického odboja na Slovensku. Nezabudnime preto, že západná falzifikácia je snahou podkopať aj historickú objektivitu 2. odboja slovenských a českých dejín.
Čo iné, ak nie Stalingrad?
„Keď sa zoznamujeme so západnou historiografiou a s tamojšími učebnicami, vidíme, že falzifikátori všemožne zveličujú bitky pri El Alamejne a pri atole Midway, pretože práve tie chcú západní historici profilovať ako prelomové,“ vyhlasuje aj vedecký riaditeľ ruskej vojensko-historickej spoločnosti Michail Mjagkov a dodáva: „Všetko začne byť jasné, keď porátame sily, ktoré v nich bojovali a aj tamojších padlých. Pri El Alamejne Nemci a Taliani stratili okolo 50 tisíc ľudí a britské vojská spolu so spojencami okolo 15 tisíc. Pri atole Midway Japonci stratili tri lietadlové lode, Američania jednu a 300 ľudí,“ tvrdí ruský historik a pripomína, že Stalingradská bitka trvala 200 dní na obrovskom fronte a padlo v nej 1,5 milióna ľudí na nemeckej strane (vrátane Maďarov, Rumunov, Talianov, Chorvátov) a 1,3 milióna sovietskych obrancov. Rozdiel bojísk je teda očividný!
Slovenskí historici z VHÚ, Múzea SNP a Historického ústavu SAV dávajú fakty o týchto bitkách do správnej polohy. Tvrdia, že Stalingradská bitka bola najrozhodujúcejšou a základnou z pohľadu porážky Hitlera v celej vojne a teda nielen na východnom fronte, bitka pri El Alamejne, že bola najvýznamnejšou na severoafrickom bojisku a bitka pri Midway na tichooceánskom.
Ak chceme byť historicky objektívni, musíme tiež priznať, že v časoch Druhej svetovej vojny sa západní politici nevyznačovali takou neobjektivitou, ako tí súčasní, pretože otvorene priznávali rozhodujúci vklad ZSSR na rozdrvení nemeckého nacizmu a celkovo hitlerovského Nemecka.
„Západní lídri, na rozdiel od súčasných politikov, presne chápali epochálny význam Stalingradu. Veď britský predseda vlády Winston Churchill odovzdal Stalinovi počas Teheránskej konferencie meč od kráľa Juraja VI., na ktorom bolo napísané: „Občanom Stalingradu, pevným ako oceľ“,“ podtrhuje Michail Mjagkov. No a prezident USA Franklin Delano Roosevelt venoval hrdinským Stalingradčanom diplom.
Význam Stalingradskej bitky…
…nespočíva len v jej kolosálnych stratách, ktoré tu mali nacisti so svojimi spojencami, ale aj v morálnom faktore: táto obrovská porážka tak významne podkopala bojový duch nemeckej armády, že tá stratila vôľu a ťah na víťazstvo.
Víťazstvo ZSSR pri Stalingrade vyslalo signál do celého sveta, že hitlerovské Nemecko už vojnu naozaj nevyhrá a že otázka jeho porážky je len otázkou času. Potvrdením tohto nezvratného trendu sa stala aj Vianočná dohoda organizátorov slovenského protifašistického odboja prijatá v decembri 1943.
Čo pomohlo víťazstvu v Stalingrade?
„So Stalingradskou bitkou bola tesne spojená ďalšia hrdinská stránka Veľkej vlasteneckej vojny sovietskeho ľudu, ktorú si historici začali poriadne všímať až nedávno. Ide tu o Rževskú bitku rokov 1942-1943… Existujú dokumentačne potvrdené svedectvá, že nemecké velenie už-už pripravovalo od Rževa presun 15 divízií, no nakoniec ich nepresunulo, pretože Sovieti neustále útočili na západe od Moskvy,“ uvádza Mjagkov a ďalej vysvetľuje, že tvrdé boje o Ržev, Vjazmu a Syčovku, v ktorých Červená armáda „zomieľala“ nacistické sily, znemožnili tento presun ku Stalingradu. Čiže aj to pozitívne ovplyvnilo „Operáciu Urán“, vďaka ktorej sovietske vojská obkolesili 6. nemeckú armádu poľného maršala Friedricha Paulusa.
„V novembri-decembri 1942 sa uskutočnila „Operácia Mars“, známa aj ako Druhá Rževsko-Syčovská. Vie sa, že pre nás bola neúspešná – síce sme pretrhli nemecký front, no potom sme boli nútení vrátiť sa do východiskových postavení. Zároveň sme sa pokúšali o deblokačný útok Mansteinovho zoskupenia smerom k 6. armáde. Ak by boli obkľúčení Nemci dostali podporu „rževských“ pechotných a osobitne tankových divízií, tak situácia pri Stalingrade sa mohla stať pre Červenú armádu kritickou,“ dodáva ruský historik Michail Mjagkov.
Vladimír Mikunda
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
