Neznáma Jalta Roosevelta, Churchilla i Stalina
Jaltská konferencia sa začala 4. februára 1945. Britský ministerský predseda Winston Churchill, americký prezident Franklin Roosevelt a predseda Rady ľudových komisárov ZSSR Josif Vissarionovič Stalin počas nej rokovali o usporiadaní sveta po II. svetovej vojne. Výsledkom týchto rokovaní bola tzv. Deklarácia o slobodnej Európe.
Po 78 rokoch je veľmi zaujímavé aj to, aké vzťahy spájali Churchilla, Roosevelta a Stalina? Témou sa zaoberal profesor, doktor historických vied a šéf katedry dejín a politiky štátov Európy a Ameriky MGIMO Vladimír Pečatnov. Tu sú fragmenty z jeho lekcií.
Prečo sa „Veľká trojka“ stala veľkou?
V podmienkach totálnej vojny sa v rukách týchto ľudí skoncentrovali obrovské právomoci. Rozhodovali o všetkých základných otázkach vedenia vojny tak vo vnútri svojich štátov, ako aj medzi sebou. V roku 1943 na to v Teheráne poukázal Churchill, keď povedal, že svet ešte nikdy nevidel takú koncentráciu moci, akú predstavujeme dnes my. Po vojne k tomu dodal spomienku, že v takejto situácii mali obrovský význam aj osobné vzťahy. Na druhej strane, v štátoch „osy“ (Nemecko, Taliansko a Japonsko) bola takáto kvalita vzťahov minimálna, hoci v type politických režimov si boli bližší.
Na čom sa zakladali záujmy?
Čo chcel Stalin? Čo chcel ZSSR v rokoch vojny? Samozrejme, poraziť smrtonosných nepriateľov, predovšetkým Nemecko; Obnoviť hranice z roku 1941, vrátane Pobaltska, západnej Ukrajiny a západného Bieloruska; Rozšíriť to, čo vojaci nazývajú „hĺbkou obrany“. Tak, aby bola v budúcnosti vylúčená alebo minimalizovaná hrozba napadnutia, osobitne zo západu; Obnoviť práva a prednosti cárskeho Ruska na Ďalekom východe.
Záujmy Roosevelta spočívali v tom, aby sa USA stali s minimálnymi stratami, osobitne ľudskými, víťazom vojny. Roosevelt bol realista a tak vedel, že samotné USA na to bez spolupráce s Červenou armádou nemajú. Dokonca ani vo dvojici s Angličanmi. Po druhé, Roosevelt bol presvedčený, že bez zapojenia Sovietskeho zväzu do povojnového systému medzinárodnej bezpečnosti, nebude pevný mier dosiahnuteľný.
Britské a sovietske záujmy si boli bližšie, ako sovietske záujmy s Američanmi. Kde boli záujmy Britskej ríše? Stredomorie, Balkán, Blízky východ a vôbec všetky cesty, ktoré vedú z Európy do britských kolónií, hlavne do Indie.
A keďže v sfére britského vplyvu boli aj Irán a Turecko, Churchilla a britský establisment sa bolestivejšie, ako Roosevelta, dotýkali sovietske ambície na vplyv v nich. Preto táto situácia vytvárala také napätie vo vzťahoch ZSSR s V. Britániou i Stalina s Churchillom.
Vzťahy vo vnútri trojuholníka
Aj tie neboli jednoduché. Dokonca aj medzi Churchillom a Rooseveltom, ktorí boli inak priatelia. Lebo V. Británia mala iné geopolitické záujmy ako USA, ktoré sa nebránili vytesniť Angličanov zo svetových trhov i z dostupnosti k surovinám.
Čo sa týka vzťahu Roosevelta a Stalina, tak Američan sa veľmi snažil urýchliť svoje stretnutie s Josifom. V roku 1943 sa dokonca pokúsil zorganizovať tajné stretnutie. Vyslal na to do Moskvy svojho emisára, bývalého veľvyslanca v Moskve Daviesa. Stalin veľmi dobre rozumel, akým rizikom je viesť takéto separátne rozhovory vo vnútri trojuholníka. A preto sa Daviesa rovno opýtal: A prečo len dvaja? Pozveme azda aj Churchilla na toto stretnutie?
Najkomplikovanejší vzťah bol medzi Churchillom a Stalinom. Churchill nenávidel komunizmus i Rusko. A taktiež sovietsky a ruský štát i jeho kultúru. Hovorilo sa o ňom, že je skutočným symbolom britského buldoga. Sovietsky diplomat Majskij však tvrdil, že je to zdanie a že v skutočnosti „Churchill má temperament umelecko-emocionálny“. Churchill bol veľmi emociánálny, boli mu vlastné depresie i horkokrvné vzrušenia. Stalin vraj pomocou Majského pochopil tieto Churchillove struny a časom sa na nich naučil hrať. Priam ukážkovým príkladom toho je august 1942 keď Churchill pricestoval do Moskvy zo svojej iniciatívy, aby vysvetlil Stalinovi prečo spojenci nemôžu otvoriť druhý front v roku 1942, ako sľubovali.
Ťažká to bola misia, aj vzhľadom na situáciu na fronte. Blížil sa Stalingrad. Churchill vtedy otvorene, ani sa nesnažil lavírovať, informoval Stalina o plánoch spojencov a dokazoval mu prednosti variantu, na ktorom sa zhodli. Nie vpád do Francúzska, nie otvorenie veľkého druhého frontu, ale vpád na sever Afriky.
Stalin to rýchlo pochopil a okamžite vysvetlil Churchillovi prednosti i nedostatky tejto operácie. Churchilla to teší, nálada sa mu zlepšuje. Lenže na druhý deň mu Stalin podáva papier, na ktorom sú napísané všetky obvinenia na spojencov i na samotného Churchilla.
Ten bol z toho v hrôze. V rukách mal ľadový dokument, klesá na duchu a chce z Moskvy hneď odcestovať. Tu sa však do toho zamiešal britský veľvyslanec Kerr, ktorý Churchilla presvedčil, aby zostal a aby sa pokúsil ešte čosi urobiť. Stalin má vraj také spôsoby.
Churchill teda ostal. A zdá sa, že aj Stalin pochopil, že s tvrdosťou to preháňa a tak akoby nič Churchillovi hovorí. Mohli by sme spolu povečerať u mňa doma, vo dvojici (samozrejme, že aj s prekladateľmi). Churchill súhlasí. V byte ho privítala dcéra Svetlana, ktorá sa mu zapáčila. Bola totiž podobne ryšavá, ako jeho dcéra. A vôbec, domáca atmosféra u Džugašviliovcov ho rozohriala.
Hosť i hostiteľ začínajú diskutovať o dejinách. Churchilla to opantalo. Hovorí otvorene, bez formalít. Zmenil sa. Celú noc sedeli títo dvaja za stolom a popíjali. Churchill mal ráno silnú opicu. Stalin, ako je známe, píjaval miernejšie. No vedel hostiť. Churchill mal od tých čias vieru, že zahliadol do duše Stalina. Pochopil, aký veľký je to človek. A priam sa tešil ako budú spolupracovať. Dospel k názoru, že odvtedy sa so Stalinom osobne dohodne o všetkom. Stalin si teda za túto jedinú noc dokázal nakloniť Churchilla pomocou kaukazskej pohostinnosti a pozornosti.
Prekonanie kríz
Najkritickejší moment vo vzťahoch štátnikov sa udial na prelome marca – apríla 1945 v súvislosti so separátnymi rozhovormi americkej rozviedky vo Švajčiarsku nie neznámeho Allena Dullesa a generála SS Karla Wolffa. Vznikla z toho veľmi vážna kríza. Stalin začal podozrievať, nie neopodstatnene, že tieto separátne rozhovory za chrbtom spojencov nie sú len o kapitulácii nemeckých síl v Taliansku, ale aj o budúcnosti Nemecka.
Kto bol čestnejší?
Pre ZSSR bolo dôležité mať prosovietsku, priateľskú vládu v Poľsku, Rumunsku, Maďarsku, Bulharsku… V Jalte sa teda prijíma dokument Deklarácia o slobodnej Európe, v ktorom traja lídri hovoria o tom, že v Európe budú po vojne uskutočnené slobodné demokratické voľby. Vtedy vzniknú nové nezávislé štáty a spojenci budú tento demokratický proces podporovať.
V Jalte chceli k tomu prijať aj vyhlásenie, čisto deklaratívne, a dodať tiež mechanizmus. Vytvoriť medzispojeneckú komisiu, ktorá bude pozorovať, do akej miery sú tieto voľby spravodlivé a čestné. Čo Stalin nepotreboval. Vojenské záväzky si ZSSR splnil. Všetky, vrátane vstupu do vojny s Japonskom. Na druhej strane, najočividnejšie príklady dvojtvárnosti alebo zrady spojencov sú tiež známe. Ide o dvojročné predlžovanie dátumu otvorenia druhého frontu až do roku 1944. Patrí sem aj zatajovanie konštruovania atómovej zbrane…
Vladimír Mikunda
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
