Lekcie z víťazstiev. K 105. výročiu Červenej armády
23. februára 1942 najvyšší veliteľ sovietskych ozbrojených síl Josif Stalin vo svojom rozkaze pri príležitosti 24. výročia vzniku Červenej armády napísal:
“Blíži sa deň, keď Červená armáda svojím mocným úderom odrazí zúrivých nepriateľov od Leningradu, vyčistí mestá a dediny Bieloruska a Ukrajiny, Litvy a Lotyšska, Estónska a Karélie, oslobodí sovietsky Krym a nad celou sovietskou krajinou opäť radostne zavlajú červené zástavy.”
Slová Najvyššieho boli inšpirujúce, hoci nikto nečakal, že víťazstvo príde zajtra. Rozkaz varoval:
“Nepriateľ utrpel porážku, ale ešte nie je porazený… Nepriateľ je stále silný. Nasledujúce leto a jeseň 1942 boli veľmi ťažké. Wehrmacht, keď prešiel veľkým ohybom rieky Don a prišiel k Volge, snažil sa vrhnúť na obrancov Stalingradu a prerazil ku kaukazským priesmykom…
Dňa 7. novembra 1942 sa v novom Stalinovom rozkaze písalo:
“Deň, keď nepriateľ spozná silu nových úderov Červenej armády, nie je ďaleko. Na našich uliciach bude sviatok!”.
A o štrnásť dní, 21. novembra, Sovinformbureau hlásilo:
“Pred niekoľkými dňami naše vojská, nachádzajúce sa na predmestí Stalingradu, začali ofenzívu proti nemeckým silám…”
Bol to úsvit stalingradského víťazstva, ktoré sa stalo nočnou morou nacistického Nemecka. Dňa 2. februára 1943 správa sovietskej informačnej kancelárie zaznamenala:
“Naše vojská úplne dokončili likvidáciu nemeckých vojsk obkľúčených pri Stalingrade”.
A 23. februára 1943, pri príležitosti 25. výročia vzniku Červenej armády, sa v rozkaze Najvyššieho vydanom 23. februára 1943 v plnej miere uvádzalo:
“Uplynulo 20 mesiacov odvtedy, čo Červená armáda viedla nevídaný hrdinský boj proti útočiacim nemeckým fašistickým hordám. Vzhľadom na absenciu druhého frontu v Európe nesie hlavnú ťarchu vojny len Červená armáda. Napriek tomu Červená armáda nielenže odolala náporu nemeckých fašistických hôrd, ale v priebehu vojny sa stala hrozbou pre nacistické armády”.
Od ofenzívy na predmestí Stalingradu sa v rozkaze ďalej uvádzalo, že iniciatíva vojenských akcií je v našich rukách a tempo a úderná sila útočných operácií Červenej armády sa neoslabila. Červená armáda teraz postupuje na fronte dlhom 1 500 kilometrov v ťažkých zimných podmienkach a takmer všade dosahuje úspechy. Na severe, pri Leningrade, na strednom fronte, na predmestí Charkova, v Donbase, pri Rostove, na pobreží Azovského a Čierneho mora zasadzuje Červená armáda Hitlerovým vojskám jeden úder za druhým. Február sa spája s mnohými významnými víťazstvami a činmi v histórii našej armády.
Dňa 27. februára 1943 dostal náčelník politického oddelenia 91. samostatnej sibírskej dobrovoľníckej brigády pomenovanej po Stalinovi, ktorá bojovala na Kalininskom fronte, hlásenie od agitátora politického oddelenia podplukovníka A. V. Kuznecova.
“Som v druhom prápore. Postupujeme… V boji o obec Černuški komsomolec Matrosov, narodený v roku 1924, urobil hrdinský čin – svojím telom zasypal násyp bunkra, čím zabezpečil postup našich strelcov. Černušky sú obsadené. Ofenzíva pokračuje”.
Ide o prvý dôkaz o čine ruského muža pri obci Velikije Luki v Pskovskej oblasti. Ani jeden nepriateľský vojak za celé roky vojny nevykonal podobný čin ako pešiak. Vyžaduje si to mimoriadnu výšku ducha. Február 1943 – ďalší hrdinský čin. Červená armáda 14. februára oslobodila mesto Krasnodon vo Vorošilovgradskej (dnes Luganskej) oblasti. Vtedy sa krajina dozvedela o “Mladej garde” – podzemnej mládežníckej organizácii, ktorá rozpútala boj proti nemeckým okupantom. Mladí členovia podzemia organizovali podvratné akcie v továrňach a na železnici, rozširovali správy sovietskej informačnej kancelárie a letáky s antifašistickým obsahom, bránili vývozu ľudí do Nemecka a zbierali zbrane a muníciu. Podarilo sa im oslobodiť zo zajatia asi 90 červenoarmejcov.
“Prisahám, že sa nemilosrdne pomstím za vypálené mestá a dediny, za krv našich ľudí, za umučenie hrdinských baníkov. A ak bude na túto pomstu potrebný môj život, bez váhania ho dám” – to sú slová prísahy členov Mladej gardy. Väčšina z nich mala od 17 do 20 rokov. Nina Ivancová, jedna z mála žijúcich členov organizácie, spomína:
“Nacisti zorganizovali strašnú popravu 30 baníkov v parku. Okupanti pochovali baníkov zaživa do zeme. Mohli sme my, mladí ľudia, ktorí sme vyrastali v sovietskej krajine, prijať otrocký osud, ktorý nám Nemci pripravili? Nie a nie! Vzali sme do rúk zbrane. Začiatkom roku 1943 zradil Mladú gardu provokatér. Po krutom mučení fašisti hodili 71 ľudí do jamy bane a mnohých z nich zastrelili. Olega Koševoja, Ľubov Ševcovovú, Semjona Ostapenka, Dmitrija Ogurcova a Viktora Subbotina zastrelili 9. februára v Rovenkách…
V uplynulom roku sme v správach prichádzajúcich z bojísk videli názvy osád Donbasu známe z histórie Veľkej vlasteneckej vojny. Teraz je Donbas ruský, aj keď nie úplne oslobodený. Existuje plná dôvera, že aj tentoraz bude “sviatok na našej ulici”. Je čas sa opäť vrátiť k rozkazu najvyššieho hlavného veliteľa z 23. februára 1943:
“Silné údery boli nepriateľským vojskám zasadené, ale nepriateľ ešte nebol porazený. Nemeckí útočníci prejavujú urputný odpor, podnikajú protiútoky, snažia sa udržať na obranných líniách a môžu podnikať nové dobrodružstvá. Preto v našich radoch nie je miesto pre samoľúbosť, bezstarostnosť a aroganciu. Poučenie z rozkazu vydaného pred 80 rokmi je aktuálne aj dnes: “Prvé je nenechať sa uniesť víťazstvom a nevychvaľovať sa, druhé je získať víťazstvo, tretie je doraziť nepriateľa”. …Je dobré mať v kalendári 23. február!
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
