Vo februári pred 80 rokmi vznikol náš záložný pluk
Dňa 1. februára 1943 vznikol v Buzuluku 1. čs. záložný pluk v ZSSR a spolu s ním aj náhradná rota. Rozhodnutím Štátneho výboru obrany ZSSR z 20. novembra 1942 bolo umožnené oslobodiť uväznených a internovaných „Karpatorusov, Ukrajincov a Slovákov“, ktorí „narušili“ sovietske hranice s Maďarskom a pred marcom 1939 boli občanmi Československa.
Prepustení boli z táborov Hlavnej správy nápravno-pracovných táborov (GULAG) Ľudového komisariátu vnútra.
Štátny výbor obrany týmto nariadením uložil NKVD ZSSR oslobodiť na sovietskom území väznených a internovaných Rusínov, zakarpatských Ukrajincov a Slovákov, odsúdených za ilegálne prekročenie hraníc a československému veleniu povolil v Buzuluku zorganizovať záložný pluk. Len o niekoľko dní neskôr, 30. novembra 1942, sa sformovanie záložného pluku stalo predmetom rokovania československo-sovietskej zmiešanej vojenskej komisie a 1. februára 1943 bol záložný pluk oficiálne zriadený.
Prvá väčšia skupina Rusínov (111 osôb) prišla do Buzuluku 31. decembra 1942. Ich počet rýchlo narastal, čo sa adekvátne prejavilo na zvyšovaní celkového počtu príslušníkov záložného pluku a náhradnej roty. K 8. aprílu 1943 ich bolo dovedna 1 694, pričom podiel Rusínov a zakarpatských Ukrajincov na tomto počte predstavoval 83,94 %.
Situácia doma zrkadlila situáciu na fronte a naopak
Dňa 6. 2. 1943 prezident Jozef Tiso požiadal nemecké velenie o presun slovenských divízií z východného frontu na neslovanské bojisko kvôli dezerciám slovenských vojakov. O dva dni na to, 8. 2. 1943, minister vnútra Alexander Mach vyhlasuje: „Jednou z prvých našich povinností bude, keď sme odstránili 80 percent Židov, vysporiadať sa aj s tými ostatnými. …príde marec, príde apríl a pôjdu transporty!”
Blíži sa prvé bojisko čs. hrdinov
Dňa 27. 2. 1943 bol 1. čs. samostatný poľný prápor v ZSSR podriadený veliteľovi charkovskej posádky. Do Charkova prišiel 1. marca 1943 a v noci z 2. na 3. marca dostal rozkaz zaujať obranu v priestore južne od mesta. Zaradením do zostavy vojsk brániacich prístup k Charkovu z juhu, stal sa prvou zahraničnou jednotkou, ktorá ako celok vstúpila do bojov na východnom fronte v rámci Červenej armády.
(V skutočnosti však Čechoslováci nebojovali vedľa Sovietov ako prví, lebo prvými bojovými spojencami ZSSR boli vojaci malého štátu Tuva, ktorí sa postavili na jeho stranu, bojovo i materiálnou podporou, hneď v prvý deň nemeckej agresie. Jeho príslušníci však boli začleňovaní do jednotiek Červenej armády, teda nebojovali samostatne ako Tuvinci pod vlastnou zástavou.)
Náš 1. čs. samostatný poľný prápor v ZSSR obranu zaujal v pásme od západného okraja Mirgorodu po východný okraj Arťuchovky, s ťažiskom v Sokolove (za južným brehom rieky Mže), ktoré sa 8. marca 1943 stalo objektom útoku nemeckých jednotiek. Svoje obranné postavenia udržal do 13. marca a opustil ich až po doručení rozkazu veliteľa 62. gardovej streleckej divízie na odchod smerom na Volčansk. Potom sa presunul do Zacharovky, kde 25. marca prešiel do zálohy Voronežského frontu. Po ďalšom presune sa 31. marca 1943 sústredil v obci Veseloje a 9. mája v Novochopersku, kde sa mala realizovať výstavba 1. čs. samostatnej brigády v ZSSR. O deň neskôr prišiel do Novochoperska aj záložný pluk z Buzuluku.
Vladimír Mikunda
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
