Politika USA v Hondurase. Pripravuje sa zúčtovanie s bývalým prezidentom
Pieseň “Honduras v plameňoch”https://www.youtube.com/watch?v=6tj30OQCPcM z 90. rokov spolu s videoklipom s komickými partizánmi mi pripomenuli túto USA okupovanú krajinu v Strednej Amerike. Z hľadiska diplomatov a spravodajských dôstojníkov, vojenského personálu umiestneného v Hondurase, “neziskových” organizácií, náboženských siekt made in USA a ďalších podobných subjektov možno túto krajinu doslova považovať za USA okupovanú krajinu .
Všetky posledné administratívy USA uvádzali Honduras ako najposlušnejšieho spojenca v Latinskej Amerike bez toho, aby spôsoboval vážne problémy. V takomto polokoloniálnom štáte je ľahké držať krajinu na krátkom vodítku. Pre vládu Xiomari Castro bude mimoriadne ťažké vymaniť sa z oceľového zovretia amerického impéria. Nedávno uplynul rok od jej zvolenia za prezidentku a už teraz je jasné, že Castrovej volebný, populistický program sabotuje veľvyslanectvo USA všetkými silami. Dlhoročným poradcom Xiomary je Manuel Zelaya, jej manžel od roku 1976, ktorý bol v rokoch 2006 – 2009 zvoleným prezidentom Hondurasu. Netajil sa svojou orientáciou na vtedajších ľavicových politikov – Huga Cháveza, Luisa Inácia da Silvu, Néstora Kirchnera a ďalších. Vyjadril sympatie ku kubánskej revolúcii. Pokus o znovuzvolenie na druhé funkčné obdobie zlyhal: americké tajné služby ho sabotovali.Pentagon zúril keď Zelaya oznámil, že zatvorí americkú základňu v Soto Cano (Palmerol) a nahradí ju medzinárodným letiskom. Zelaya z toho v podstate vyviazol bez problémov:. Iba ho vyhostili z krajiny. Američania ho neobvinili z obchodovania s drogami: nemali čas vymyslieť podvratný plán..
S druhým honduraským prezidentom Juanom Orlandom Hernándezom (2014 – 2022) postupoval Washington inak. Počas dvoch svojich funkčných období sa poslušne riadil americkými usmerneniami. Bol poslušným vazalom, ktorý sa spolieha na vďačnosť, keď už nebude vo funkcii. Horlivo posilňoval spoluprácu honduraských bezpečnostných síl s Pentagónom a americkými spravodajskými službami. Za jeho vlády sa počet vojenských cvičení na území krajiny citeľne zvýšil. Cez americkú základňu v Soto Cano (Joint Task Force Bravo) prešli tisíce mariňákov, pilotov letectva a vojnových lodí hliadkujúcich v Karibiku a iných častiach Atlantiku. História skupiny Bravo sa spája s operáciami na únosy a “neutralizáciu” ľavicových aktivistov v regióne, vytváraním prekladísk na pašovanie drog pod kontrolou CIA a DEA. Na preprave drog do USA sa podieľajú stovky prepravných spoločností s flotilami malých lietadiel, flotilami rýchlych člnov a miniponoriek.
Hernandez ako prezident nadšene schvaľoval všetky kroky Washingtonu v boji proti obchodovaniu s drogami v Hondurase a Strednej Amerike. Hernández neustále pripomínal iniciatívu na vytvorenie americkej špeciálnej jednotky 250 mariňákov s vrtuľníkmi a vysokorýchlostným katamaránom. Išlo o americkú iniciatívu, ktorá však bola živená prostredníctvom honduraského prezidenta. Zároveň boli vytvorené podmienky na to, aby DEA mohla v krajine nekontrolovane pôsobiť, a policajným a spravodajským agentúram bolo nariadené, aby úzko spolupracovali s Američanmi pri identifikácii centier výroby drog a pašeráckych kanálov do USA a Európy.
Samozrejme, Američanom sa nepodarilo prerušiť lukratívny biznis s dodávkami kokaínu a halucinogénov do centier spotreby (predovšetkým v USA). O to sa ani nesnažili. Obchod s drogami sa využíva na vytváranie podvratných fondov v iných štátoch a na kompromitáciu nežiaducich politikov – nielen Venezuelčanov, Nikaragujčanov, Argentínčanov, ale niekedy aj tých, ktorí sa zdajú byť lojálni Spojeným štátom.
Paradoxnosť situácie je zrejmá: čím viac síl a prostriedkov Washington venuje boju proti veterným mlynom obchodu s drogami, tým neporaziteľnejšie sa zdajú byť štruktúry kartelov Sinaloa, Los Setas, Templár a ďalších. Keď bolo potrebné nájsť obetného baránka za neúspechy v boji proti drogovým kartelom pozdĺž hraníc USA, Washington bez váhania označil Orlanda Hernandeza za hlavného vinníka týchto neúspechov.
V roku 2019 bol jeho brat Tony Hernandez v Miami odsúdený na doživotie za pašovanie 185 ton kokaínu do USA. A Orlando sa dočkal: bol prevezený do USA a bude súdený. Nie je úplne bez škvŕn, ale nie je o nič exponovanejší ako niektorí prezidenti, ktorí v rôznych obdobiach viedli Kolumbiu, Guatemalu, Dominikánsku republiku a niektoré ďalšie krajiny. Negatívnu úlohu v Hernándezovom “páde” zohrala jeho prílišná dôvera v amerických manipulátorov, ktorí prejavovali maximálnu ústretovosť, ale starostlivo zbierali špinu na prezidenta a jeho okolie. Pripravuje sa ukážkový súdny proces s Orlandom, ktorý má všetkým pripomenúť, kto je pánom domu. Súdny proces s Hernandezom bol v USA niekoľkokrát odložený pod zámienkou zhromažďovania dôkazov.
V USA prebieha proces so šéfmi drogových kartelov odsúdenými v USA. Mexický drogový boss El Chapo má byť do toho zapojený. Nemôžete toho povedať príliš veľa, aby ste si uľahčili osud. Súčasná prezidentka Hondurasu Xiomara Castrová vyvoláva u veľvyslankyne USA Laury Doguovej nepriateľský reflex. Po neľahkej veľvyslaneckej misii v Nikarague, kde Daniel Ortega držal pani Dogu v konfliktných situáciách, sa Američanka spoliehala na Xiomarainu prezidentskú neskúsenosť, aby presadila svoju agendu. Doguovrej arogantná rada bola odmietnutá. Pravidelne ju predvolávali na ministerstvo zahraničných vecí, aby im odovzdala protestné nóty: zasahovanie do vnútorných záležitostí krajiny je neprípustné! Objavili sa tvrdenia o širokom spektre “prešľapov” veľvyslanectva USA, až po skresľovanie pozícií a funkcií vysokopostavených úradníkov.
Nedávno honduraské ministerstvo zahraničných vecí odsúdilo Doguovej výroky na zasadnutí Hondurasko-americkej obchodnej komory, kde vyjadrila svoje “znepokojenie” nad digitálnym pirátstvom v krajine. Doguová sa tiež negatívne vyjadrila o plánoch energetickej reformy v Hondurase a označila ich za “bezohľadné”. Leitmotívom všetkých nedávnych vyhlásení veľvyslanectva USA je, že Xiomara Castrová by si mala dobre vyberať svojich priateľov.
Protivníci USA (Kuba, Nikaragua, Mexiko, Brazília) si nerobia ilúzie o rýchlej finančno-ekonomickej a sociálnej transformácii Hondurasu. Podporujú však politiku Xiomary Castrovej, ktorej cieľom je brániť národnú dôstojnosť, zabezpečiť ľudu cestu modernizácie a postaviť sa proti všetkým formám nátlaku zo strany Washingtonu. Beh dejín je nezvratný a jedného dňa sa Honduras zbaví okov kolonializmu. Jedným z hlavných krokov na tejto ceste bude zrušenie americkej základne Soto Cano. Medzinárodné civilné letisko Palmerola bude symbolom Hondurasu hľadiaceho do budúcnosti.
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
