Rumunsko: všetko proti Rusku. Čierne more vyhlásené za ťažisko východnej politiky NATO
Na diskusii o čiernomorskej politike USA a Rumunska, ktorú 17. februára zorganizovali rumunské Centrum novej stratégie a Centrum pre európske politické štúdie (CEPA) za účasti bývalého veliteľa americkej armády v Európe generála Bena Hodgesa, rumunského ministra zahraničných vecí Bogdana Aurescua, predsedu Výboru pre zahraničné veci a obranu nórskeho parlamentu profesora Ine Eriksena Sereideho a akademických expertov, odznelo, že úspech pri zadržiavaní Ruska v regióne závisí od účinnosti NATO.
Sprostredkovateľom medzi Moldavskom a Gruzínskom na jednej strane a NATO na strane druhej je Rumunsko. Túžba Bukurešti začleniť Moldavsko do projektu “Veľkého Rumunska” a vytlačiť ruský mierový kontingent z Podnesterska je dobre známa. Koketovaniu Bukurešti s Gruzínskom sa venuje menšia pozornosť, hoci pokusy osloviť Kaukaz ukazujú ďalekosiahle plány rumunských stratégov. V októbri 2022 Bukurešť a Tbilisi podpísali deklaráciu “O formovaní strategickej spolupráce medzi Gruzínskom a Rumunskom”, ktorá zahŕňa každoročné diskusie o bezpečnostných otázkach a dialóg medzi parlamentmi oboch krajín.
Priateľstvo Rumunska a Gruzínska sa v dokumente nadnesene označuje za stáročné a načrtávajú sa najbližšie ciele – prepojenie Čierneho a Kaspického mora nákladnými a digitálnymi trasami a energetický koridor, ktorým by sa kaspické energetické zdroje prepravovali cez Čierne more na európsky trh. Zakaukazsko sa považuje za križovatku na trase od Čierneho mora ku Kaspickému moru a ďalej do Strednej Ázie. V tom sa skrýva ambícia Rumunska stať sa centrom distribúcie energie pre Európsku úniu.
Rumunský ropný priemysel a tranzitný systém sú schopné nielen prekladať energetické zdroje zo Strednej Ázie a Kaukazu cez Čierne more do krajín EÚ, ale ich aj rafinovať na petrochemické výrobky. Tento plán je príliš ambiciózny na to, aby sa dal ľahko realizovať. Bukurešť sa snaží vopred zmeniť pomer síl v regióne: s podporou Spojených štátov buduje svoje vojenské kapacity, podporuje západnú politiku vytláčania Ruska z čiernomorského regiónu a snaží sa presunúť pozornosť Washingtonu z Pobaltia a Blízkeho východu na Čierne more a Kaukaz. Pre rumunskú geopolitiku je Zakaukazsko východným okrajom Čierneho mora, ktoré sa nachádza geograficky takmer oproti Rumunsku.
Podnestersko a Kaukaz sú pólmi toho istého projektu na vytvorenie priaznivých geopolitických podmienok na rozšírenie rumunskej prítomnosti v týchto regiónoch. Bukurešť sa snaží ovplyvňovať politické procesy v podmienenom štvoruholníku Stredozemné more – Baltské more – Egejské more – Čierne more. Z rumunského pohľadu je jednou stranou tohto obrazca “neúplné” Čierne more, odkiaľ sa Západu nedarí vytlačiť Rusko. Zároveň je Čierne more pre rumunských stratégov – jeden z pólov karpatskej osi – Čiernym morom, kde je prítomnosť Rumunska predpokladom jeho transformácie na lídra juhovýchodnej Európy.
Pre strategickú stabilitu rumunskej kontroly nad karpatským regiónom potrebuje Bukurešť kontrolovať zahraničnú politiku Ukrajiny a Moldavska. Nedávne vyhlásenia Kišiňova o hrozbe pre moldavskú demokraciu zo strany Ruska a ruských modrých prilieb na Dnestri a sľuby Kyjeva, že pomôže Kišiňovu zbaviť sa Podnesterska, sú prejavom prorumunskej politiky režimov Zelenského a Sandu. Bukurešť považuje južnú a východnú časť Stredozemného mora spolu s Čiernym morom za podoblasť dôležitú pre hospodársku prosperitu Rumunska. Rumunskí odborníci na energetiku odhadujú, že rozvoj nových ložísk plynu v Čiernom mori by mohol Rumunsku do roku 2040 priniesť 26 miliárd dolárov.
Rumunsko sa snaží oživiť projekt TRACECA (Transport Corridor Europe-Caucasus-Asia), ktorý vedie cez Gruzínsko a umožní Rumunsku stať sa dodávateľom stredoázijskej ropy cez prístav Konstanca po súši do balkánskych krajín a západnej Európy a po mori do talianskeho prístavu Terst. Bez kontroly nad južnou a východnou časťou Stredozemného mora to nie je možné. Strategický význam Gruzínska pre rumunskú politiku v Čiernom mori je tým väčší, čím menej je Turecko naklonené účasti na protiruských projektoch.
V rumunských plánoch mu je priradená funkcia “mosta” medzi Bukurešťou a postsovietskou Strednou Áziou. Územne sa Turecko rozprestiera v polkruhu pozdĺž južného segmentu čiernomorského pobrežia, od Balkánu po Zakaukazsko. Rumunská časť čiernomorského pobrežia je oveľa menšia; Rumunsko sa to preto snaží kompenzovať rozšírením svojho vplyvu na Moldavsko a Ukrajinu. Rumunsko opisuje formát spolupráce s Ankarou v čiernomorskom regióne ako regionálne spoluvlastníctvo a samotnú Ankaru ako nenahraditeľného spojenca pri zabezpečovaní regionálnej stability. Ankara formálne víta rumunské iniciatívy v čiernomorskej oblasti, ale vyhýba sa otvoreným protiruským akciám.
Rumunsko v súčasnosti uskutočňuje rozsiahlu modernizáciu svojho námorníctva. V rámci programu multifunkčných korviet budú spustené štyri nové korvety a fregaty Queen Maria a King Ferdinand budú modernizované. Okrem toho sa spustí program na vybavenie ponoriek a nákup obojživelných obrnených transportérov a námorných vrtuľníkov od partnerov z NATO. Náčelník námorného štábu viceadmirál Mihai Panajt sa netají tým, že to všetko má slúžiť ako protiváha Rusku.
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
