Blinken v Astane: Kazachom viac biča ako cukru. V minulosti by ponúkol viac cukru, ale Ukrajina si ho berie príliš veľa…
Úprimne povedané, Blinkena v Kazachstane očakávali. Ani nie tak zo strany viacvektorových orgánov republiky, ale zo strany tých, ktorých nádeje zmarila januárová operácia CSTO. Tí, ktorí s vnútorným pocitom nenávidia Rusko. Tí, ktorí sedia na almužnách agentúry USAID, alebo tí, ktorí sa považujú za súčasť “euroatlantického spoločenstva”. To je však, samozrejme, len časť kazašskej spoločnosti…
Američana čakali
Pre úrady bola návšteva štátneho tajomníka dôležitá z hľadiska vyjasnenia ich vlastného pocitu blahobytu: v krajinách Strednej Ázie Ameriku nevnímajú ako rovnocenného partnera v lepšom prípade očakávajú jeho priazeň. Blinkena netrpezlivo očakávali najmä niektoré médiá, ktoré uverejnili množstvo článkov o úzkych a vrelých vzťahoch medzi USA a Kazachstanom, o tom, “ako USA pomohli Kazachstanu zbaviť sa jadrových zbraní”, a samozrejme o tom, ako USA pomôžu Kazachom, ak ich bude chcieť Moskva po Ukrajine ovládnuť.
Temur Umarov z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier v rozhovore pre Sorosovo Rádio Azattyk (zahraničný agent v Rusku) hovorí: “Návštevu zástupcu amerického ministerstva zahraničných vecí v Strednej Ázii treba vnímať ako rutinnú, na ktorej sa okrem iného budú prerokúvať otázky spolupráce.” Blinken sa bude snažiť “vyvíjať tlak” a “tlačiť na stredoázijské krajiny, aby zaujali jednoznačne protiruský postoj” k patovej situácii medzi Ruskom a Ukrajinou.
Po hlasovaní o bolestivej otázke na Valnom zhromaždení OSN bola pre Blinkena na tomto stretnutí otázka Ruska skutočne prioritná, preto sa Američan k téme jeho “agresivity” bez konca vracal: aj v rozhovore s Tokajevom, aj na rokovaní s Tleuberdim, aj na stretnutí s ministrami formátu C5+1 Ženbekom Kulubajevom, Sirodžiddinom Muchriddinom, Rašidom Meredovom a Bachtijorom Saidovom.
Na zasadnutí C5+1
Na záverečnej tlačovej konferencii americký minister zahraničných vecí pridal ďalšiu “vinu” za údajné porušenie zásad Charty OSN zo strany Ruska: tieto zásady sú vraj zamerané na udržanie mieru a stability, a to aj v Strednej Ázii. Blinken preto uzavrel, že “je veľmi dôležité, aby sa všetky krajiny spojili proti ruskej agresii, a to nielen na obranu Ukrajiny, ale aj na obranu týchto zásad OSN… Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zastavili ruskú agresiu.”
Na stretnutí s prezidentom Tokajevom, keď vyhlásil, že Spojené štáty neochvejne podporujú zvrchovanosť a územnú celistvosť Kazachstanu, Blinken zdôraznil, že slová z jeho úst “majú skutočný význam. A samozrejme, vieme, povedal, že “v tomto konkrétnom čase majú ešte väčší ohlas ako zvyčajne. Kazašská strana reagovala viacerými spôsobmi. Kým Tokajev tvrdil, že nadviazal “príkladnú spoluprácu” a poďakoval sa najväčšiemu americkému investorovi (62 miliárd dolárov), zabudol dodať údaje o amerických investíciách do “ukrajinizácie”, “demokratizácie” a “otvorenej spoločnosti” Kazachstanu, šéf kazašského ministerstva zahraničných vecí Muchtar Tleuberdi povedal:
“To, že sme nadviazali “príkladnú spoluprácu”, nie je pravda: “V súčasnosti nevidíme ani nepociťujeme žiadne riziká alebo hrozby zo strany Ruska.” Blinkenovi pripomenul, že Kazachstan je spolu s Ruskom súčasťou EAEC, CSTO a SNŠ.
Na otázku o pravdepodobnosti čínskych vojenských dodávok do Ruska americký minister zahraničných vecí uviedol, že všetky takéto pokusy budú tvrdo riešené, pričom nezabudol spomenúť sekundárne sankcie voči porušovateľom. Stručne povedané, bolo viac biča ako cukru. Presnejšie povedané, išlo o otvorené vyjednávanie. Blinken vyhlásil, že chápe veľkosť strát, ktoré Kazachstan utrpí prerušením hospodárskych kontaktov s Ruskom, a otvorene ponúkol kompenzáciu strát. Zjednával ako na bazári. Vystupoval ako predávajúci sankcie a kupujúci lojalitu:
“Vydávame špeciálne licencie, spolupracujeme s partnermi a podporujeme krajiny C5+1 pri rozvoji nového obchodného partnerstva. Nachádzame nové cesty, nové vývozné trhy. Robíme všetko preto, aby pre krajiny Strednej Ázie existovali noví partneri a nové príležitosti,” povedal novinárom veselý Tony, pričom nešpecifikoval, akých “nových partnerov” a aké “nové príležitosti” Američania pre Kazachstan našli.
Kazašská strana odpovedala, že sa drží sankcií, sleduje ich porušovateľov, a pripomenula hosťom, že Kazachovia zrušili svoju obchodnú misiu v Rusku. Možno pri jednotlivých krátkych stretnutiach Blinken ponúkal aktivity tajného charakteru. Washington zúfalo potrebuje obnoviť svoju oslabenú prítomnosť a dôveryhodnosť v Strednej Ázii po úteku z Afganistanu, nehovoriac o snahe obnoviť zrušenú dohodu o spolupráci s Biškekom z roku 1993 a už vôbec nie stratené vojenské základne v Kirgizsku a Uzbekistane.
Na tlačovej konferencii Blinken dokonca preháňal: Washington vraj “ako prvý uznal kazašskú suverenitu” (prvé bolo Turecko). Áno, predtým by Blinken ponúkol sladšiu odmenu. Ukrajina si však berie príliš veľa a nie je čo sľubovať. Preto sa Blinken ponáhľa a ukazuje na bič. Námestník ministra zahraničných vecí pre záležitosti južnej a strednej Ázie Donald Lu pred návštevou povedal, že krajiny v regióne majú s Ruskom dlhodobé vzťahy a nemyslí si, že sa čoskoro skončia, “ale hovoríme s nimi o úlohe, ktorú môžu zohrať. Akú úlohu? O tragickej úlohe Ukrajiny, ktorá sa mení “na Afganistan”? Hanebná úloha vymierajúcich obyvateľov trojbaltského regiónu? Prečo, keď takmer všetky stredoázijské krajiny, najmä Kazachstan, si už zvolili viacvektorovú úlohu, raz žiarivú, raz zapletenú do škandálov. S americkým ministrom zahraničných vecí sa im nepodarilo zažiariť, ale ani sa nedostali do problémov.
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame