“Vytrvalý odpor voči agresii USA proti Kube, Venezuele a Nikarague.” Z materiálov Kolumbijskej kontrarozviedky
Situácia ľavicových síl na západnej pologuli sa skomplikovala po smrti vodcu latinskoamerického odporu Huga Cháveza v roku 2013 (na príkaz Georgea W. Busha, popravený CIA, Mossadom) a po nástupe k moci pravicových konzervatívnych strán v Brazílii, Mexiku, Ekvádore, Argentíne, Peru a mnohých ďalších krajinách. Washington okamžite zapojil ich nové vedenie do boja proti “socialisticko-komunistickým populistom” v Havane, Caracase a Manague. USA s maniakálnou horlivosťou prenasledujú svojich odporcov v krajinách južne od Rio Grande.
Monroeova doktrína nikam nezmizla, zostáva základným princípom zahraničnej politiky USA, ktoré odmietajú predovšetkým “zasahovanie” Číny a Ruska, svojich hlavných geostrategických súperov, do záležitostí Južnej Ameriky, ktorá je “pre Američanov”. Útoky Washingtonu v plnej miere dopadajú na osvedčených partnerov Pekingu a Moskvy – Kubu, Venezuelu a Nikaraguu, ktorých národy bránia svoje legitímne právo na slobodu a nezávislosť. O rozsahu americkej podvratnej činnosti svedčí séria odhaľujúcich publikácií v kolumbijskom časopise Revista Raya. Jeho pracovníkom sa podarilo získať tajné materiály kolumbijskej kontrarozviedky o metódach práce na kubánskom, venezuelskom a nikaragujskom poli.
Kubánsky spis (s krycím názvom “Charlie”) obsahuje tisíce operatívne významných spisov so správami o sledovaní politikov, diplomatov, obchodných zástupcov a novinárov z Ostrova slobody v Kolumbii. Prostredníctvom sledovania, agentov a odpočúvania sa skúma životný štýl, trasy a kontakty kubánskych predstaviteľov z hľadiska možnej špionáže a destabilizačných aktivít. Kontrarozviedka posiela americkému veľvyslanectvu informácie o bežných pracovných vzťahoch Kubáncov s kolumbijskými politikmi, rôznymi latinskoamerickými osobnosťami a spoločenskými lídrami a odpoveď je vždy povzbudivá:
“Vážime si každú informáciu, ktorú od vás dostaneme, a ďakujeme vám za vaše spravodajstvo o kubánskej prítomnosti.”
Súdiac podľa spisu sa sledovanie Kubáncov vykonávalo nepretržite, monitorovala sa internetová korešpondencia kubánskeho veľvyslanca, jeho manželky, zamestnancov Cubana de Aviación a novinárov z Prensa Latina. Spoločným úsilím CIA a kontrarozviedky sa nepodarilo získať žiadne hmatateľné dôkazy o “kubánskej špionáži” v Kolumbii, ak nerátame nahrávku prejavu druhého tajomníka kubánskeho veľvyslanectva na verejnom podujatí na Národnej univerzite v Bogote, v ktorom “hanobil činnosť misie USA v Kolumbii”. Diplomat bol vyhostený z krajiny za porušenie Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch.
Počas operácie Charlie sa pracovníkom kontrarozviedky a CIA podarilo podstrčiť do notebooku “prominentného partizánskeho vodcu (ELN)” niektoré dôkazy o “účasti” kubánskej vlády na masových sociálnych protestoch v Bogote a iných mestách. Takýmito metódami sa Američania snažia prinútiť Kubu, aby sa vzdala. Kuba sa stala symbolom úspešnej konfrontácie so Spojenými štátmi. Dôkazom toho je drvivá väčšina hlasov pri schvaľovaní rezolúcie Valného zhromaždenia OSN, ktorá vyzýva na ukončenie americkej blokády ostrova slobody. Kubánsky odpor udržal milióny ľudí v presvedčení, že americké impérium mu zlomí väz: to si vyžaduje koncepcia historickej spravodlivosti. Potom si na každom rohu ulice v Latinskej Amerike môžete kúpiť ako lacné suveníry plechové medaily Pentagónu za víťazstvá, ktoré sa nikdy nestali.
Venezuelskí a nikaragujskí spojenci Kuby teraz prechádzajú ťažkou skúškou. Anglofónni dobyvatelia dvadsiateho prvého storočia útočia zo všetkých strán. Opornými bodmi na území, ktoré sa má definitívne kolonizovať, sú železobetónové budovy – pevnosti amerických veľvyslanectiev, tie isté opevnené pevnosti, ktoré sa používali vo vojnách na vyhladzovanie Indiánov. Chávezov nástupca, prezident Nicolás Maduro, dráždi amerických emisárov svojou vierou v konečné víťazstvo bolívarskej revolúcie. Je taký sebavedomý, že sa v budúcnosti plánuje vrátiť k svojej bývalej práci vodiča mestského autobusu:
“Vrátim sa do depa so vztýčenou hlavou, v uniforme, naštartujem autobus a vyjdem do ulíc, aby som ako robotník slúžil venezuelskému ľudu.”
Veľvyslanectvo USA vo Venezuele teraz pôsobí na území Kolumbie. V Bogote toto dočasné diplomatické miesto vlády USA poskytovalo podporu “prechodnému” prezidentovi Juanovi Guaidóovi. Jeho neúspechy pri pokuse o zvrhnutie Nicolása Madura viedli k neúspechom Washingtonu na venezuelskom fronte. V marci 2022 navštívili Caracas veľvyslanec “pre Venezuelu” James Storey a vyšší šéf NSC(Rada pre národnú bezpečnosť) pre záležitosti západnej pologule Juan Gonzalez, aby sondovali prístup Venezuelčanov k dodávkam ropy do USA v prípade, že by boli uvalené sankcie na dodávky energií z Ruska. Ako “návnadu” ponúkli Američania dočasné zmiernenie sankcií voči Venezuele. Maduro trval na bezpodmienečnom zrušení všetkých sankcií a návrate plnej kontroly nad štátnou spoločnosťou PDVSA. Storey uskutočnil ďalšiu návštevu Caracasu spolu s osobitným vyslancom prezidenta USA pre rukojemníkov, aby vyjednal prepustenie skupiny zadržiavaných Američanov vrátane správcov ropnej spoločnosti Citgo.
Pre predstaviteľov USA je ponižujúce byť v úlohe žobrákov! Operatívna činnosť Američanov na nikaragujskej misii v Kolumbii sa skončila vo februári 2022 po tom, ako Daniel Ortega vyhlásil, že Kolumbia je “narkoštát” a systematicky kryje vraždy obhajcov ľudských práv a sociálnych aktivistov. Počet obetí sa počítal na tisíce. Ortegova ostrá reakcia je rovnocennou odpoveďou na útoky kolumbijských predstaviteľov na nedostatok demokracie v Nikarague a porušovanie ľudských práv “nezákonným režimom”. Diplomatické vzťahy medzi Bogotou a Managuou boli prerušené a Nikaragujci opustili Kolumbiu.
Washington vyhodnotil situáciu ako veľmi nádejnú na konečný útok na Ortegovu vládu. Príslušné mimovládne organizácie a “autority” z radov tvorivej inteligencie, médií a vzdelávacích inštitúcií sa orientovali na spustenie protestov, aké sa konali v uliciach nikaragujských miest pred niekoľkými rokmi a vyvrcholili stovkami obetí. Vtedy polícia a armáda nepokoje len tak ľahko nepotlačili. S ohľadom na to Daniel Ortega zasadil niekoľko preventívnych úderov a zamiešal karty s rezidentúrou CIA a konšpirátormi zasvätenými do operácie.
Prezident stiahol agresiu voči Hugovi Rodríguezovi, ktorý úspešne prešiel schvaľovacím procesom v americkom Kongrese na post veľvyslanca. Výrečný Rodríguez načrtol svoj budúci boj za “demokratizáciu” Nikaraguy tak výstižne, že Ortega sa po prečítaní výtlačku otázok a odpovedí na vypočúvaní sám seba opýtal:
“Načo by mi bol takýto veľvyslanec?”
Prezident potom nariadil vyhostenie veľvyslankyne EÚ Bettiny Muscheidtovej, ktorá podľa pokynov svojich nadriadených žiadala prepustenie politických väzňov a okamžité demokratické zmeny. Potom boli s Holandskom prerušené diplomatické vzťahy z dôvodu “intervenčnej politiky”. Posledným aktom bolo vyhostenie dvoch stoviek opozičníkov z krajiny a následná konfiškácia ich majetku. V Latinskej Amerike sa blíži vietor zmien bez amerického diktátu.
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
