80. výročie víťazstva v Rževskej bitke – „Verdune na východe“
Slovensko, 6. marec 2023 (AM) – Veru, aj „Verdunom na východe“ nazývali Nemci bitku, ktorú od 30. júna 2020 pripomína Rževský monumentálny pamätník sovietskeho vojaka, ktorý sa stal filiálkou Múzea Víťazstva. Otvorili ho predstavitelia zväzového štátu ruský a bieloruský prezident V. Putin a A. Lukašenko, pretože práve s jeho podporou bol vybudovaný (z dvoch tretín ho financovali príspevky občanov a organizácií).
Čo (ne)vieme o Rževskej bitke?
Nespravodlivo sa asociuje len ako jedna z najkrvavejších bitiek Veľkej vlasteneckej vojny. Z pozornosti sa vytráca, že to bol grandiózny boj nielen podľa počtov nasadených vojsk, zbraní a obetí, ale aj podľa vplyvu na zásadný zlom situácie na sovietsko-nemeckom fronte, povedal svojho času Jurij Nikiforov z Ruskej vojensko-historickej spoločnosti a vyhlásil, že táto bitka bola rovnako dôležitá ako Stalingradská a Kurská bitka.
„Bez ohľadu na názov, Rževská bitka nebola bojom o samotné mesto, jej hlavnou úlohou bolo zničenie síl nemeckého zoskupenia na rževsko-vjazemskom predmostí 150 km od Moskvy. Bojové zrážky sa teda neodohrávali len pri Rževe, ale aj v Moskovskej, Tulskej, Kalininskej a Smolenskej oblasti,“ povedal. Niektorí historici považujú túto bitku za pokračovanie boja o Moskvu.
14-mesačná bitka
Rževská bitka sa odohrávala od 8. 1. 1942 do 31. 3. 1943 a skladala sa z niekoľkých operácií. Západný a Kalininský front tu bojovali s nemeckou armádnou skupinou „Stred“.
Ržev bol obsadený nemeckým vojskom 24. 10. 1941, ktoré si tu vytvorilo hlbokú a dôkladnú obranu. Samostatným opevneným bodom sa stala každá dedinka, či mesto, povedal historik. Keďže Nemci tu boli zaviazaní, nemohli presunúť tunajšie sily na pomoc Paulusovi k Stalingradu a ani na zavŕšenie blokády Leningradu. (Napríklad 30. 10. 1942 bola skupina armád Stred na Hitlerov rozkaz posilnená vojskami Mansteina od Leningradu, na základe čoho vraj otázka útoku na Leningrad odpadla úplne.) Hitler celkovo k Rževu presunul 12 ďalších divízií, vrátane z Francúzska a Nemecka.
Samozrejme, ani Sovieti nemohli tento úsek oslabiť, pretože okamžite by vznikla hrozba, že Nemci sa opätovne vydajú útokom na Moskvu. „Keďže tento boj bol vojnou na vyčerpanie, Nemci ho dávajú na roveň s bitkou pri Verdune, ktorá sa im stala symbolom masakry, ktorá vyčerpala sily nemeckej armády,“ povedal historik a spresnil, že rževské pozičné boje viedli ku katastrofálnym stratám oboch strán. „Počty celkových strát Červenej armády v Rževskej bitke stále nie sú úplne uzavreté, čo však nemá nič spoločného s tým, žeby sa nedali porátať. Hlavnou komplikáciou je, že nie sú presne určené hranice a časové úseky, ktoré treba zaradiť ku Rževskej bitke. Veľmi často sa uvádzajú sumárne údaje všetkých štyroch operácií a aj časť strát Bitky o Moskvu. Vychádzajú z toho počty, ktoré prekonávajú straty všetkých najtvrdších a najväčších bojov Veľkej vlasteneckej vojny. Najbližšie k reálnym počtom sú údaje o nenávratných stratách vo výške okolo 400 tisíc životov,“ hovorí Nikiforov.
Téme Rževskej bitky sa venovala aj izraelská televízia ITON TV, ktorá si na diskusiu o nej pozvala politológa Jakova Kedmiho.
Jeho stanoviská sú v súlade s historikom Jurijom Nikiforom, prináša však ďalšie fakty, ktoré zmysel a význam tejto bitky ešte viac ozrejmujú. Napríklad, že strát na sovietskej strane bolo 1,3 milióna, z toho nenávratných je okolo 400 tisíc a že Nemci (i keď boli v obrane) mali vyše 200 tisíc mŕtvych. Z toho vyplýva logický záver, že bitka pod Rževom bola efektívnejšia ako Stalingradská bitka.
V čom bol zmysel bitky?
Ržev bol mimoriadne dôležitým dopravným uzlom, cez ktorý sa zásobovali nemecké vojská, pričom nielen skupiny Stred.
Čím bola Rževská bitka osobitá?
Tým, že ani jedna z jej operačných súčastí nebola dokončená. Ani jedna teda nedosiahla svoje ciele. Preto sa dajú považovať aj za neúspešné.
Lenže J. Kedmi má aj pri tomto racionálne vysvetlenie. Ak by Sovieti dobyli Ržev, zbavili by sa hrozby letného útoku na Moskvu 1942 (predpokladali, hoci sa mýlili, že Hitler sa oň opäť pokúsi). Sovieti preto útočili na Ržev, no nedobyli ho a „vyčerpali sa! Nedostávalo sa im ešte jedného práporu, ešte jedného zboru, ešte niekoľkých stovák munície,“ uviedol Jakov Kedmi.
Naráža tu hlavne na hospodársku situáciu bojujúceho ZSSR, ktorému vtedy ešte nezačali produkovať evakuované fabriky. Čo sa odrazilo na kompletizácii nových vojsk výzbrojou i výstrojom.
V tejto bitke, konkrétne v Rževsko-vjazemskom útoku v lete 1942 sa odhalili slabiny Červenej armády. Nevhodná taktika útoku si vyžiadala príliš veľa obetí a aj tak nedosiahla cieľ. Lenže červenoarmejci sa práve tu naučili bojovať. Napríklad pochopili význam mínometov, v čom boli Nemci virtuózni. A vôbec, našli si nové útočné taktiky.
Tretí útok pod Rževom nedovolil Nemcom odsunúť časť síl ku Stalingradu a pred štvrtým útokom, ak by Nemci nestiahli svoju 9. armádu a časť 4. armády, mali by pri Rževe viac zajatých ako pri Stalingrade. Zaujímavou je aj otázka, vďaka komu sa im toto ukážkové stiahnutie síl podarilo?
Vďaka Paulusovi! Tým, že sa Nemci držali pri Stalingrade (až tu mnohí pochopíme Hitlerov rozkaz 6. armáde nevzdávať sa a neustupovať), viazali mesiac Rokossovského Donský front. Povedané inak, „Paulus zničil svoju armádu, no zachránil Wehrmacht,“ vyhlásil J. Kedmi a dodal: „Ak by sa tu bol objavil ešte jeden front, zničil by celú skupinu armád Stred“. Čiže bitka pri Rževe veľmi ovplyvnila bitku pri Stalingrade a naopak.
V. Mikunda
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
