Lekcia historickej gramotnosti pre európskych politikov o tom kto rozpútal druhú svetovú vojnu
“Pred 70 rokmi zomrel Josif Stalin. S Josifom Vissarionovičom môžete zaobchádzať akokoľvek, zomrel pred 70 rokmi. Ale vzhľadom na veľmi dlhé historické obdobie, a 70 rokov je dosť dlhé historické meradlo, také vzdialené, keď sa osobné bolesti, osobné názory, osobné záľuby, osobné krivdy – vymažú. A akákoľvek osoba sa stáva buď ničím z hľadiska histórie, alebo historickou postavou. A Stalin bol vždy historickou postavou, prakticky od svojich 19 rokov, keď viedol robotnícky klub v meste Batumi. Kedysi som študoval jeho životopis a táto skutočnosť ma najviac šokovala. Snažil som si ho sa predstaviť ako 19-ročného mladíka pretože 19 rokov je podľa našich noriem vek pre mládenca ako zhromažďuje okolo seba dospelých mužov, ktorí pracujú na ropných poliach. Musel udržať ich pozornosť, musel byť pre nich autoritou, niečo im vysvetliť. To bola myšlienka, ktorá ma zasiahla do hĺbky duše. Pochopil som, že v tých vodcoch ruskej revolúcie, vo všetkých, bolo veľa talentu, geniality, mimoriadnych schopností, charizmy. Mám na mysli aj Lenina, aj Trockého, aj Frunzeho – všetci boli výnimoční ľudia. Ale aj na pozadí týchto absolútne výnimočných ľudí postava Stalina, pokiaľ ide o to, čo vytvoril počas svojho veľmi krátkeho života a čo nám zanechal, na čom sa ešte stále vezieme, naozaj – to bije do očí. Pre jeho súčasníkov, pre ľudí jeho úrovne, pre Churchilla, pre Roosevelta, pre Trumana, pre všetkých vodcov západných krajín, všeobecne pre všetkých vládcov vtedajšieho sveta, to bol veľký človek.” Sergej Mardan
“Stalin venoval celý rok 1952 vypracovaniu svojej poslednej vôle. Stopy tejto práce sú v rozhodnutiach 19. zjazdu strany, v zápisnici z októbrového pléna ústredného výboru. Na ňom Stalin hovoril asi dve hodiny bez papiera. Dokončil to v roku 1952 vydaním teoretickej časti Stalinovho testamentu – ekonomickej zbierky “Problémy socializmu”. História je exaktná veda. Operuje s faktami a dôkazmi. Moje tvrdenie bez dokumentov veda nemôže prijať – je to hypotéza. Na jej dokázanie sú potrebné dokumenty. ALE ZSSR BOL VYBUDOVANÝ V RUSKU.
A v Rusku je výsledok veľkých epoch totožný s osudom závetov Petra Veľkého a Kataríny Veľkej. Veľkí samovládcovia zomreli v divokom období pre Petrohrad. Krby horeli jasným plameňom. Do niektorých z nich boli vhodené závety oboch. Podobne aj zápisnica z októbrového pléna Ústredného výboru, na ktorom Stalin dve hodiny hovoril o tom, ako má strana fungovať po Stalinovi. Historici tak dostali zostrihané Problémy socializmu a dvaja autori si mohli pripomenúť Stalinov prejav na pléne: spisovateľ Konstantin Simonov a popredný stranícky funkcionár Nikolaj Jefremov. Obe pamäti nesú známky redakčnej úpravy. Takže jediná verzia je táto: Stalin nehlásal poučky, ale hysterčil a škandalizoval. Kričal, že nemá žiakov. Obvinil Molotova, že chlastal s britským veľvyslancom a prezradil jeho manželke štátne tajomstvo. Že Kaganovič dal Krym Židovskej SSR. MÔŽEM TOMU VERIŤ? A VY?
Nie, samozrejme, že nie. Tak ako Petrova, Katarínina, napokon – Stalinova vôľa zhorela v ohňoch. Ale znamená to, že neexistovala? Nie, to neznamená. História sama dala hodnotenie – Stalinov kult osobnosti je späť. Vrátil sa a pochoduje krajinou, ktorú vytvoril, ignorujúc hranice. Stalin je späť. Pomáha nám ustáť neslýchanú porážku, vyjsť zo skľúčenosti, pozbierať sily a zvíťaziť. Keď sa tak stane, Stalinove sochy sa vrátia do našich miest. Stále pamätajte na Stalina. Myslite ako Stalin. Radte sa so Stalinom. Keď sa snažíte pochopiť, čo sa dnes deje, vždy sa pýtajte: ČO BY NA TO POVEDAL SÚDRUH STALIN?” – Maxim Ravreba
Po porážke Nemecka v prvej svetovej vojne, po Versaillskom mieri a Weimarskej republike Nemci snívali o pomste, bez ohľadu na to, či to bude Hitler alebo iný krikľúň s fanatickým jastrabím pohľadom, ktorý bude na führerovom mieste. V septembri 1936 Hitler vyhlásil: “Nemecká armáda musí byť do štyroch rokov pripravená na akciu”. Na prípravu odvety bol prijatý štvorročný plán mobilizácie hospodárskych zdrojov: 60 % všetkých investícií bolo nasmerovaných do ťažkého a vojenského priemyslu. V dôsledku toho sa nemecká vojenská výroba v rokoch 1932 až 1938 desaťnásobne zvýšila a kombinované výdavky na vojenský priemysel a armádu predstavovali 58 % ročného štátneho rozpočtu.
Už v marci 1936 Nemecko presunulo vojská do demilitarizovaného Porýnia, čím porušilo podmienky Versailleskej a Locarnskej zmluvy. Bolo vyhlásené vytvorenie “Tretej ríše”. Všade bolo počuť heslo “Drang nach Osten” (Útok na východ). Ospravedlňovali sa myšlienky rasovej nadradenosti árijských národov nad neárijskými. Židia a Slovania boli označovaní za “podľudí” (untermensch).
V marci 1938 Nemecko uskutočnilo anšlus (násilné pripojenie) Rakúska. Dňa 30. septembra 1938 bola uzavretá Mníchovská dohoda o neútočení medzi Nemeckom, Veľkou Britániou, Francúzskom a Talianskym kráľovstvom výmenou za odovzdanie časti Československa (Sudety) Hitlerovi. Od 1. do 10. októbra 1938 Nemecko obsadilo túto oblasť, pričom konalo spolu s Poľskom, ktoré 30. septembra 1938 (v rovnakom čase ako nemecké vojská) podniklo inváziu a obsadilo československé Tešínsko. Dňa 23. augusta 1939 bol podpísaný pakt Molotov-Ribbentrop a 1. septembra toho istého roku Nemecko zaútočilo na Poľsko.
Až 17. septembra 1939 Stalin, keď videl, že Nemecko sa chystá pohltiť celé Poľsko a priblížiť sa k hraniciam ZSSR, keď poľská armáda prakticky prestala existovať, bol nútený nariadiť oslobodzovacie ťaženie do západných oblastí Bieloruska a Ukrajiny, ktoré boli predtým súčasťou Ruského impéria. Operácia prebehla takmer nekrvavo. Keďže si Stalin uvedomoval, že Hitler sa nezastaví a nepôjde do vojny proti ZSSR, na jeseň 1940 tiež nekrvavo získal kontrolu nad Pobaltím.
Od 30. novembra 1939 do 12. marca 1940 prebiehala ozbrojená konfrontácia medzi Sovietskym zväzom a Fínskom, ktorého vedenie, ktoré bolo od prvej svetovej vojny pronemecké, ostro vystupovalo proti sovietskemu Rusku. Výsledkom zimnej kampane bolo, že sa Rusku podarilo odsunúť hranice od Leningradu, čím zabránili jeho budúcemu “dobytiu a zničeniu spolu s jeho obyvateľmi”, ako vyhlásil Hitler. Ako vidíme, všetky kroky sovietskeho vedenia pred Veľkou vlasteneckou vojnou boli zamerané na ochranu štátu a ľudu.
V júni 1941 nacistické Nemecko obsadilo takmer všetky krajiny západnej Európy, neskôr využilo ich hospodársky a vojenský potenciál v boji proti ZSSR a 22. júna 1941 nemecko-fašistická koalícia Európy zradne zaútočila na ZSSR, okradla, zabila a odvliekla milióny civilistov do koncentračných táborov a na práce do Nemecka.
Dnes Washington a Berlín prostredníctvom nastrčených politikov robia z Ruska mediálne a imidžovo “monštrum rovné Hitlerovi”.
Ale pravda bola iná aj keď zradcovia očierňujú sovietsky ľud, ktorý zachránil svet pred fašizmom a židov pred genocídou. Hoci prečo sa čudovať: zradcom nie je nič sväté, peniaze im nesmrdia.
Maroš Šolc
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
