Jeffrey Sachs: Politika USA je založená na lžiach a tajných akciách
Dňa 1. marca vyšlo najavo, že Bidenova administratíva oznámila Kongresu navrhovaný predaj stíhacích rakiet F-16 v hodnote 619 miliónov dolárov Taiwanu v roku 2023. Niet pochýb o tom, že americkí zákonodarcovia tento návrh schvália. Kongresmani, ktorí navštívili ostrov vo februári, naliehali na vládu, aby urýchlene realizovala sľúbený predaj zbraní. Pre Peking to nebolo žiadnym prekvapením. Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning uviedla, že predaj amerických zbraní “čínskemu regiónu Taiwan” vážne porušuje zásadu jednej Číny a ustanovenia spoločných čínsko-amerických komuniké. Čínska strana požaduje, aby sa v otázke Taiwanu prestalo zahrávať s ohňom.
Taiwanské vojenské velenie 2. marca uviedlo, že v blízkosti ostrova sa objavilo približne 39 lietadiel a štyri lode Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády, pričom 21 lietadiel vstúpilo do juhozápadnej identifikačnej zóny taiwanskej protivzdušnej obrany. Ďalšia eskalácia konfrontácie v súvislosti s Taiwanom je len súčasťou tvrdého postoja USA, ktoré tvrdia, že nová generácia čínskych lídrov sa snaží rozbiť svetový poriadok na úkor amerických záujmov. Washington teraz presúva konfrontáciu s Čínou z hospodárskej na ideologickú a svoje útoky zameriava na Komunistickú stranu Číny.
Ako napísal denník The Washington Post, vedenie strany na čele so Si Ťin-pchingom bráni tomu, aby sa vzostup Číny zosúladil so strategickými záujmami Washingtonu. V posledný februárový deň sa v Kongrese konalo prvé zasadnutie osobitného výboru Snemovne reprezentantov pre strategickú súťaž medzi Spojenými štátmi a Komunistickou stranou Číny. Jeho predseda, republikán Mike Gallagher, vyzval zákonodarcov, aby urýchlene konali, a označil americkočínsku súťaž za “existenčný zápas o to, aký bude život v 21. storočí”. V reakcii Peking žiadal, aby “prestali prezentovať Čínu ako hrozbu, citovať dezinformácie a prestali očierňovať Komunistickú stranu Číny”.
V ten deň, 28. februára, vzťahy s Čínou dominovali ostatným legislatívnym diskusiám v Kapitole. Vypočutia v siedmich kongresových výboroch vrátane senátneho výboru pre vesmír, vedu a techniku a výboru pre dohľad Snemovne reprezentantov odradili mnohých odborníkov. Tón udával predseda zahraničného výboru Snemovne reprezentantov, republikán Michael McCaul, ktorý svoju správu nazval “Riešenie generačnej výzvy, ktorú predstavuje agresia komunistickej strany Číny”.
V ten istý deň bolo v Kongrese prijatých nie menej ako 11 návrhov zákonov a rezolúcií týkajúcich sa Číny, od návrhu zákona, ktorý má Peking brať na zodpovednosť za inváziu balóna do vzdušného priestoru USA minulý mesiac, až po rezolúciu požadujúcu prepustenie uväzneného amerického občana čínskymi úradmi. V Amerike rastú obavy z úlohy Pekingu vo vojne na Ukrajine. Čína nedávno vyzvala na prímerie, predložila návrhy na ukončenie konfliktu a začala zvažovať zaslanie zbraní Rusku. Biden povedal, že ak by sa tak stalo, “zareagoval by”. A dodal: “Uvalíme prísne sankcie na každého, kto tak urobí.”
V otázke konfrontácie s Čínou existuje v súčasnosti v Kongrese bezprecedentná dvojstranná solidarita. USA začali konzultácie so spojencami o tejto otázke a pripravujú ich na možné uvalenie sankcií na Čínu, ak poskytne vojenskú pomoc Rusku. Americký súbor sankcií a opatrení druhého a tretieho rádu spolu s úsilím spojencov nepriaznivo ovplyvní čínske hospodárstvo, ale nebude schopný zmeniť správanie Pekingu. Skôr naopak. Zneužívanie možnosti uvaliť sankcie na iné krajiny znižuje účinnosť sankčného tlaku. V Pekingu sa v týchto dňoch koná Národný ľudový kongres a Čínska ľudová politická poradná konferencia . Tieto výročné zasadnutia sú známe ako “dve zasadnutia” a určujú tón a smerovanie politiky Pekingu
Politika Washingtonu v 90. rokoch viedla k mnohým chybám, ktorých dôsledky majú negatívny vplyv na súčasné medzinárodné politické prostredie, uviedol americký ekonóm Jeffrey Sachs pre New Yorker. Podľa profesora ukrajinský konflikt priamo odráža napäté vzťahy medzi USA a Ruskom v priebehu niekoľkých desaťročí. Spojené štáty mohli prispieť k predchádzaniu problémov, ale túto príležitosť nevyužili, pretože americkí lídri si po roku 1991 predstavovali vlastné postavenie na svetovej scéne.
“Boli presvedčení o unipolarite sveta a o tom, že USA si môžu robiť v podstate čo chcú, vrátane umiestňovania vojenských základní kdekoľvek a kedykoľvek sa im zachce, uzatvárania a vypovedania zmlúv podľa vlastného uváženia bez akýchkoľvek vážnych následkov,” poznamenal ekonóm. Dodal tiež, že jednou z kľúčových chýb bolo rozširovanie NATO. Mnohí americkí politici podľa Sachsa považovali tento krok za “fatálnu chybu”. Okrem toho malo bombardovanie Srbska zo strany aliancie, ako aj ďalšie rozširovanie bloku, negatívny vplyv aj na vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom. Profesor zdôraznil, že americký prezident Bush uskutočnil sedem vĺn rozširovania NATO, z ktorých poslednou bol pokus o vstup Gruzínska a Ukrajiny do aliancie, čím sa USA “dostali na vojnovú dráhu s Ruskom”.
Keď hovoril o ukrajinskom konflikte, Sachs poukázal na vplyv Washingtonu pri štátnom prevrate v roku 2014. Dodal tiež, že USA “využili situáciu a prejavili sa veľmi aktívnym a priamočiarym spôsobom – zaplatili obrovské peniaze tým, ktorí viedli hnutie Majdan a pomohli sponzorovať štátny prevrat”. Zdôrazňuje, že postoj USA voči Ukrajine vedie k ďalším obetiam a stavia nás na cestu k jadrovej katastrofe. Sachs je presvedčený, že je dôležité, aby sa čo najviac ľudí dozvedelo, že zahraničná politika USA je sebazničujúca a založená na lžiach a tajných akciách.
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
