Služba zahraničnej rozviedky RF odtajňuje: V roku 1940 chceli Francúzsko a V. Británia udrieť na ZSSR
Veľká Británia a Francúzsko plánovali spoločne udrieť na oslabený Sovietsky zväz z územia Fínska v roku 1940. Aj toto odhaľujú v decembri 2022 odtajnené archívne dokumenty Služby vonkajšej rozviedky (SVR) Ruska.
SVR zverejnila časť dokumentov z vlastných archívov a umiestnila ich na stránke Prezidentskej knižnice. Prepad ZSSR bol zamýšľaný na konci sovietsko-fínskej (Zimnej) vojny, a to nielen zo severu.
Paríž a Londýn spočiatku plánovali „Zimnú vojnu“ čo najviac predlžovať a potom aj sami útočiť. Nevylučovalo sa tiež, že k britsko-francúzskemu zväzku sa pripojí aj Nemecko, hoci tento variant sa zdal málo pravdepodobný.
Počas sovietsko-fínskej vojny Západ poskytoval Fínsku všestrannú podporu a to nielen dodávkami zbraní a techniky, ale aj vysielaním svojich jednotiek bojovať na fínskej strane. Sformovaná bola celá internacionálna divízia. Veľká Británia a Francúzsko navyše formovali celý expedičný zbor, ktorý mal byť vyslaný do Fínska a z jeho územia mal udrieť na ZSSR.
Útok bol plánovaný aj z južného smeru. Tu mali spoločné britsko-francúzske vojská zničiť bakinské ťažobné polia, čím by ZSSR zbavili ropy. Na to boli na území Blízkeho východu v rokoch 1939-1940 sústreďované vojská, ktoré sa mali zmeniť na údernú päsť.
Osud však týmto plánom neprial, sovietsko-fínska vojna sa skončila 13. marca 1940 a samostatne zaútočiť proti ZSSR sa už Veľká Británia s Francúzskom neodvážili.
Celkovo o Zimnej vojne
Prebiehala v období 30. novembra 1939 – 13. marca 1940. Keď ZSSR prepadol Fínsko, Fíni ustupujú Sovietom Karelskú šiju a severný úsek Ladožského jazera. Stalin pochopil, že pre armádu je disciplína málo, že armáda musí vedieť aj bojovať.
Kto vlastne podporoval ZSSR v tejto vojne?
Ukázalo sa to 21. 12. 1939 kedy Stalinovi na jeho 60-tku gratuloval iba Hitler a predstaviteľ tzv. Fínskej demokratickej republiky Otto Wilhelm Kuusinen (neskôr ušiel do ZSSR). Počas 1. sv. vojny slúžili v 27. „jegerskom“ prápore takmer všetci generáli a vyšší dôstojníci Fínskej armády 1939-1940. Boli to tí, ktorí bojovali proti Červenej armáde v Zimnej vojne. Všetci boli absolventmi nemeckej školy. Historik Aleksej V. Isajev hovorí, že naladení boli nielen antisovietsky, ale aj protirusky. Hlavným problémom ZSSR bolo podľa neho to, že Červená armáda sa na začiatku pustila do boja len s o málo silnejšími vojskami, ako bola Fínska armáda (cca 175 práporov proti 180 sovietskym).
Prečo sa bojovalo v zime? Zmrznutá pôda bola vhodná pre tanky a už nebolo komárov, ktorými je tento kraj príznačný. A, navyše, Fíni vraj boj v zime neočakávali, oni „chceli“ bojovať v lete.
Vladimír Mikunda
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
