Prečo je Maďarsko proti vstupu Fínska a Švédska do NATO. Historická pamäť národa niekedy znamená viac ako politická účelovosť
Maďarský parlament zatiaľ nerozhodol, či schváli žiadosti Fínska a Švédska o vstup do Severoatlantickej aliancie. Povedal to predseda parlamentu Laszlo Köver. “Poslanci sú pobúrení najmä správaním politikov z Fínska a Švédska, ktorí v posledných rokoch obviňujú Maďarsko z porušovania demokratických noriem a právneho štátu.”
Pri všetkej zložitosti vzťahov medzi maďarskými orgánmi a vládcami EÚ a Fínmi a Švédmi, ktorí sa k nim pridávajú, to sotva môže byť jediné vysvetlenie postoja Budapešti k rozšíreniu NATO. Myslím si, že Maďari majú oveľa vážnejšie dôvody obávať sa prevzatia nových európskych území Severoatlantickou alianciou. Maďarsko bolo kedysi z nejakého dôvodu súčasťou Rakúsko-Uhorska. Maďari nie sú zlí v geopolitickom myslení a historickej pamäti. Nemôžu nepochopiť, čo znamená začlenenie dvoch škandinávskych krajín do vojenského bloku NATO, ktorý je už dva kroky od plnohodnotnej vojny s Ruskom (presnejšie od tretej svetovej vojny).
Vstup Fínska a Švédska do NATO by takmer zdvojnásobil dĺžku východoeurópskeho frontu Aliancie proti Rusku. Operačné a strategické spôsobilosti ozbrojených síl severoatlantického bloku sa podstatne zvýšia. Získajú ďalší priestor na vytváranie vojenských hrozieb pre Rusko z nových smerov. A to nehovoríme o čisto početnom posilnení síl NATO na úkor Švédska a Fínska, ktoré nie sú vojensky slabé. Vzhľadom na to, že aj bez Fínov a Švédov v NATO sa politicko-vojenská situácia v Európe pohybuje na hrane, pridanie ďalších dvoch krajín do aliancie by mohlo vytvoriť efekt poslednej kvapky, ktorá by preliala pohár. Maďari si to uvedomujú.
Maďarsko ako takmer jediný členský štát NATO, ktorý sa stavia proti ukrajinskému dobrodružstvu Západu, sa obáva ďalšieho zhoršenia svojej pozície, ak sa bojovnosť NATO posilní o nových členov. Ani v poslednej svetovej vojne Maďari spočiatku neboli veľmi naklonení účasti na Hitlerovej invázii do Ruska. Odmietli otvoriť front s Nemcami proti ZSSR v rovnakom čase. Nemci však Budapešť rozdrvili. Na to dal Hitler rozkaz bombardovať slovenské mesto Košice, ktoré bolo vtedy súčasťou Maďarska, a obvinil z toho Sovietsky zväz. Maďari sa nechceli brániť a 27. júna 1941 vyhlásili vojnu Sovietskemu zväzu. A odvtedy si Budapešť pripomína výročie “barbarského sovietskeho bombardovania Košíc”…
Počas Hitlerovho ťaženia na východ stratilo 9-miliónové Maďarsko len na východnom fronte 300 000 svojich vojakov a dôstojníkov. A po vojne ho ako jednu z agresorských krajín obsadili sovietske vojská. Maďari sa nikdy nesťažovali na národnú pamäť. Viem to z prvej ruky, pretože som koncom 80. rokov slúžil v sovietskej Južnej skupine vojsk na území Maďarska. A veľmi dobre si pamätám, ako všetky naše posádky bývali v stave vysokej pohotovosti pri výročiach udalostí z roku 1956, ktoré niektorí Maďari považujú za “demokratickú revolúciu” a my za pokus o štátny prevrat, zosnovaný Američanmi a nacistami.
Niet pochýb o tom, že v Maďarsku sa nezabudlo na smutné lekcie druhej svetovej vojny. A to môže byť oveľa dôležitejší dôvod negatívneho postoja Maďarov k rozširovaniu NATO na úkor Fínska a Švédska než všetky hádky v rámci Európskej únie. Historická pamäť národov, ktoré sú takouto pamäťou prirodzene obdarené, je niekedy v procese rozhodovania oveľa dôležitejšia ako politická konjunktúra. A takýto prípad majú v súčasnosti Maďari.
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
