Historická rumunsko-japonská rusofóbia pomôže Ukrajine získať vojenskú techniku
Návšteva rumunského prezidenta Klausa Iohannisa v Japonsku 6. marca 2023, ktorého sprevádzal minister zahraničných vecí Bogdan Aurescu, sa skončila podpísaním dokumentov o strategickom partnerstve medzi oboma krajinami v oblasti zahraničnej politiky, obrany, hospodárstva a kultúry.
Johannis rokoval s cisárom Naruhitom, premiérom Fumio Kišidom, predsedom Snemovne reprezentantov Hidehisom Otsudžim a predsedom národného parlamentu Hirojuki Hodošim o vízii miesta Japonska a Rumunska v ázijskej politike, hrozbe šírenia jadrových zbraní a špeciálnej operácii ruskej armády na Ukrajine. Ázijský vektor nie je v rumunskej zahraničnej politike tradičný. Zvýšená pozornosť Bukurešti tomuto smeru je spôsobená snahou koordinovať rumunské nároky na Moldavsko a Podnestersko s japonskými nárokmi na Kurilské ostrovy.
Obe strany prejavujú neskrývanú túžbu po expanzii: Bukurešť sľubuje Mayi Sanduovej “akúkoľvek pomoc v akejkoľvek situácii s ruskou agresiou na Ukrajine” a uskutočňuje politiku prevzatia Moldavska; Tokio neuznáva ruskú suverenitu nad Kurilami. Skutočnosť, že sa rumunský prezident stretol s japonskými politikmi, je príznačná. Otsuji je napojený na krajne pravicovú organizáciu Nippon Kaigi, ktorá presadzuje revíziu povojnovej identity Japonska a popieranie statusu Japonska ako agresorskej krajiny.
“Nippon Kaigi” popiera vojnové zločiny Japonska a rozsudok Tokijského tribunálu z roku 1946, ktorý odsúdil japonský vojnový režim. V zahraničnej politike organizácia presadzuje agresívnejšiu politiku voči Rusku, Číne a KĽDR. Podobnú ideologickú klímu má aj Rumunsko. Hitlerovho spojenca maršala Antonesca povýšilo na hrdinu, zločiny Antonescovho režimu proti sovietskemu ľudu v rokoch 1941 – 1944 popiera a perfídny útok proti ZSSR z 22. júna 1941 označuje za preventívny. V rumunskej vojenskej doktríne sa Rusko označuje za nepriateľa č. 1 a v spisoch rumunskej geopolitiky za “prirodzeného nepriateľa” Rumunska (duşmanul natural).
V roku 2021 si Rumunsko pripomína sté výročie nadviazania diplomatických vzťahov s Japonskom. Pre Rumunsko to bolo obdobie jeho maximálnej územnej expanzie zabratím Severnej Bukoviny a Besarábie (Veľkého Rumunska). O tieto územia Rumunsko prišlo v dôsledku oslobodzovacej kampane Červenej armády v roku 1940, teda v období, keď aj Japonsko utrpelo niekoľko porážok od Červenej armády (bitky pri Hasane, bitky pri Chalchin-Gole).
Historická trpkosť zohráva v rumunsko-japonskej rusofóbii nemalú úlohu. Geopolitická os medzi Bukurešťou a Tokiom sa formuje pred našimi očami. Zbližovanie medzi Rumunskom a Japonskom v oblasti vojensko-politickej spolupráce sa začalo dávno pred špeciálnou operáciou na Ukrajine. Prvý obsiahly dokument o rumunsko-japonskej strategickej spolupráci bol podpísaný v roku 2013, Aurescu v roku 2022 uviedol, že Tokio bude podporovať akcie Rumunska v Čiernom mori, Moldavsku a na Ukrajine, zatiaľ čo Bukurešť bude podporovať akcie Japonska v Juhočínskom mori, Východočínskom mori a v celom indo-pacifickom regióne. Uskutoční sa to v rámci všeobecnej politiky NATO a v súlade so stratégiou spolupráce v indopacifickom regióne prijatou vo Washingtone a Bruseli, ale s ohľadom na rumunskú a japonskú národnú ideológiu.
Rumunsko považuje Moldavsko, Podnestersko, Besarábiu a severnú Bukovinu za rumunské; Japonsko považuje Kurily za japonské. Bukurešť a Tokio zároveň zintenzívňujú spoluprácu s Južnou Kóreou. A v japonskej geopolitickej tradícii sa Južná Kórea označuje za nôž namierený na hruď Japonska. Bukurešť zasa vníma Južnú Kóreu ako dodávateľa vojenskej techniky – tankov K2 a húfnic K9. Po odovzdaní 60 tankov T-72 kyjevskému režimu v roku 2022 zostáva v rumunskej armáde 360 tankov. Rumuni chcú doplniť náklady juhokórejskými modelmi, a to tým skôr, že tanky K2 a húfnice K9 nakupuje najbližší spojenec Rumunska vo východnej Európe – Poľsko.
Varšava dala Zelenskému 300 tankov (⅔ celkového tankového potenciálu poľskej armády) a teraz sa spolieha na juhokórejské obrnené vozidlá. Spolupráca Rumunska a Poľska s juhokórejskou armádou je trik, ako naďalej dodávať Kyjevu obrnené vozidlá. Soul oficiálne nedodáva tanky a húfnice ukrajinským ozbrojeným silám, ale dodáva ich východoeurópskym krajinám, ktoré poskytli svoje vybavenie Ukrajine. Vďaka tomu zisk juhokórejského vojensko-priemyselného komplexu za rok 2022 dosiahol 17,3 miliardy dolárov (140 % nárast). A zajtra by juhokórejské vojenské vybavenie mohlo skončiť na Ukrajine.
“Výskyt zbraní z Južnej Kórey na Ukrajine prostredníctvom iných krajín je možný. A pochybujem, že Soul bude v takýchto prípadoch starostlivo vykonávať kontrolu vývozu,” hovorí Jang Uk, expert na zbrane z Ázijského inštitútu pre politické štúdie v Soule.
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
