Srbské orgány: všetko je na predaj! Na zrýchľujúcom sa odklone srbskej politiky nie je nič nové
Prezident Vučič 18. februára v rozhovore s novinármi po Mníchovskej bezpečnostnej konferencii povedal: “Človek má dojem, že mier nenastane skoro, pokiaľ jedna strana rýchlo nezvíťazí, a nevyzerá to, že by jedna strana mala rýchlo zvíťaziť.” Potom už v Belehrade v televízii RTS poznamenal, že v súkromných rozhovoroch lídri niektorých západných krajín priznali svoju účasť na ukrajinskom konflikte. “V Európe prebieha vojna, sme do nej zapojení, hoci to nehovoríme. A Srbsko stratí veľa alebo všetko, ak sa nebude správať správne,” citovala Vučiča agentúra RIA Novosti. Zdôraznil, že predstavitelia západných krajín pripustili možnosť zastavenia investícií v Srbsku, stiahnutia už investovaného kapitálu, zatvorenia podnikov a pozastavenia jeho európskej integrácie, ak Belehrad nezmení svoju politiku.
Vučičove slová o tom, že s eskaláciou konfliktu na Ukrajine sa tón západných lídrov sprísnil, a to aj pokiaľ ide o riešenie otázky Kosova, nie sú ničím novým. Nič nové nie je ani v zrýchľujúcom sa odklone srbskej politiky. Marinika Tepičová, podpredsedníčka strany Sloboda a spravodlivosť, 2. februára na stretnutí s Vučičom vyzvala hlavu štátu, aby zaviedol “aspoň jeden balík sankcií proti Rusku, aspoň proti tým, ktorí rozhodujú”. Prezident na jej žiadosť reagoval slovami, že nevie, ako dlho budú môcť úrady sankcie voči Rusku udržať. V televízii Prva Vučič predpovedal zvýšenie intenzity bojov na Ukrajine v nasledujúcich šiestich mesiacoch. “A tlak na nás bude dvojnásobný alebo trojnásobný, veľký tlak na Kosovo a Metohiju,” povedal. A 27. februára šéf diplomacie EÚ Josep Borrell povedal: “Som rád, že môžem oznámiť, že prezident Vučič a premiér Kurti sa dnes dohodli, že európska dohoda o ceste normalizácie medzi Kosovom a Srbskom nepotrebuje ďalšiu diskusiu.”
Belehrad súhlasil s plánom EÚ, ktorý stanovuje “voľný pohyb medzi Kosovom a Srbskom s vlastnými pasmi, s miestnymi preukazmi totožnosti a s miestnymi poznávacími značkami”. Plán EÚ tiež predpokladá zriadenie zastupiteľstiev a zintenzívnenie vzťahov v rôznych oblastiach medzi Belehradom a Prištinou bez toho, aby jedna zo strán blokovala kroky druhej strany na ceste k vstupu do EÚ. V schválenom pláne sa doslova uvádza: “Srbsko nebude brániť členstvu Kosmetu v žiadnej medzinárodnej organizácii.” Pod predsedníctvom EÚ sa zriadi spoločný výbor, ktorý bude monitorovať vykonávanie dohody. Srbské bezpečnostné štruktúry dostali pokyn zmobilizovať všetky prostriedky na reakciu na masové protesty. V rozpore s obavami sa však nekonali.
Oveľa väčší účinok mali informácie o dodávkach srbských zbraní na Ukrajinu – 122 mm rakiet pre viacnásobné raketomety Grad. Je tu veľa nuáns: niektoré médiá tvrdia, že dodávky sa uskutočnili 4. a 6. februára tohto roku na základe zmluvy, podľa ktorej istá spoločnosť Sofag na základe vývoznej licencie vydanej srbskými úradmi poslala 3 500 nábojov vyrobených Krušikom (srbská štátna obranná spoločnosť) na žiadosť kanadskej spoločnosti JNJ Export Import do Turecka, potom boli zásielky preradené americkej firme Global Ordnance a poslané na Slovensko a odtiaľ na Ukrajinu. Vypukol škandál. Počas parlamentných vypočutí sa Miroslav Aleksič, poslanec Zhromaždenia Srbskej ľudovej strany, opýtal, prečo bolo povolené, aby 122 mm munícia MLRS putovala do Turecka, hoci turecká strana dodávala zbrane Ukrajine. Aleksič tiež uviedol, že do tejto schémy bola zapojená dcéra zbrojárskeho baróna Slobodana Tešiča, ktorá je v databáze Interpolu. Dcéra sa volá Jelena Petrovidová a podľa registra Companywall.rs. je šéfkou uvedenej spoločnosti Sofag. Minister obrany Miloš Vučevič reagoval slovami: “My vôbec nevyvážame zbrane na Ukrajinu ani do Ruska. Máme však právo vyvážať ich každému, kto je legitímnym užívateľom. Náš špecializovaný (vojenský) priemysel musí fungovať a rozvíjať sa a my máme právo predávať naše výrobky ako všetci ostatní. To, či súkromné spoločnosti nakupujú (srbské zbrane) na tretích trhoch a predávajú ich v iných krajinách, nie je srbská záležitosť. Nebudeme predávať zbrane nikomu, kto je zapojený do vojny, a nechceme, aby sa naše zbrane používali proti akejkoľvek strane. Nechceme však byť falošnými moralistami, vyrábame zbrane a vojenské vybavenie, ktoré sa používa vo vojenských konfliktoch.”
Krušik povedal: Celá “kauza” v médiách je postavená na použití neúplných a nesúvisiacich informácií, ktoré sa mimoriadne zlomyseľným spôsobom snažia dať do negatívneho kontextu boli zverejnené časti dokumentu na našom hlavičkovom papieri a certifikát konečného užívateľa. Prvá strana dokumentu na našom hlavičkovom papieri neobsahuje dátum”, uvádza sa v správe ako argument. Výrobcovia takýchto výrobkov vedia, že každý výrobok je povinne označený, čím sa dá ľahko identifikovať nielen spoločnosť, ale aj dátum výroby a dokonca aj konkrétna pracovná zmena. Hlavným rozdielom raketovej munície ER Grad 2000, ktorú vyrába Krušik, je jej zvýšený maximálny dostrel na 40 km, čo je dvojnásobok dostrelu sovietskej 9M21OF. Má celkovú hmotnosť 69 kg, navonok sa líši tvarom trysky a aerodynamickým tvarom. Môže sa používať z MLRS, ako sú BM-21 Grad, československý RM-70 a ukrajinská Verba.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí 2. marca na svojej webovej stránke zverejnilo: “Pozorne sledujeme tento príbeh a vzali sme na vedomie diskusiu, ktorá sa nedávno uskutočnila v srbskom Národnom zhromaždení (parlamente) na túto tému. Je samozrejmé, že informácie, ktoré sme dostali, nás mimoriadne znepokojujú. Ide o príliš vážnu záležitosť, a to aj z hľadiska rusko-srbských vzťahov, na to, aby sme na ňu mohli vecne reagovať už teraz; je potrebné, aby naše reakcie vychádzali z faktov. Závery urobíme až potom, pretože ide o mimoriadne dôležitú tému pre bilaterálne vzťahy.” Srbský minister zahraničných vecí Ivica Dačid uviedol, že krajina nedodáva zbrane ani Rusku, ani Ukrajine, ani žiadnej inej krajine, ktorú považuje z medzinárodného hľadiska za kontroverznú. Minister zároveň zdôraznil, že hovoril o legálnych dodávateľoch. Tieto informácie poprelo aj srbské ministerstvo obrany. Ministerstvo uviedlo, že ani jedna raketa, mína alebo strela srbského pôvodu nebola dodaná takým spôsobom, aby konečným užívateľom bola jedna zo strán konfliktu. Prezident Vučič, ktorý bol na návšteve Kataru, to kategoricky vyvrátil: “Je to úplná lož. Srbsko neposlalo zbrane nikomu. Srbsko vyrába a predáva muníciu. Máme mnoho podnikov obranného priemyslu. Keď vyrábate muníciu, určite skončí v konfliktnej zóne alebo v krízovom regióne. Rusku ani Ukrajine sme nepredali ani jednu zbraň, zbraň alebo muníciu.” Srbský líder tiež spresnil, že všetky výrobky miestneho obranného priemyslu sa dodávajú len do krajín, ktoré nemajú žiadne medzinárodné obmedzenia.
Srbsko pritom opakovane posiela zbrane a muníciu do rôznych krajín sveta vrátane horúcich oblastí. Napríklad v roku 2019 boli mínometné granáty vyrobené tou istou spoločnosťou Krušik dodané na Ukrajinu. Srbské orgány vtedy zdôvodnili výskyt srbských mín pre ozbrojené sily Ukrajiny na fronte v Donbase tým, že v certifikáte konečného užívateľa bolo uvedené Poľsko, a nie Ukrajina. Vučič 1. augusta 2020 uviedol, že Srbsko predáva zbrane Azerbajdžanu aj Arménsku. Poznamenávame, že to bolo uprostred ozbrojeného konfliktu v Náhornom Karabachu. Podľa srbského lídra “Azerbajdžan aj Arménsko sú naši priatelia. Za posledné roky sme Azerbajdžanu predali desaťkrát viac zbraní ako Arménsku,” poznamenal a vysvetlil: “Vojenský priemysel zamestnáva 17-tisíc ľudí, ktorí by si mali udržať prácu.
V januári 2023 A. Vučič zopakoval: “Srbský špecializovaný priemysel bude mať veľa nových investícií, ale aj veľa zmien, aby mohol zarábať a predávať zbrane. Nebudeme predávať zbrane Rusku alebo Ukrajine, ale budeme ich predávať všetkým ostatným.” Oficiálne stanovisko srbských orgánov je jasné a nemenné: v júli 2022 vtedajší minister obrany Nebojsa Stefanovič oznámil, že výrobky srbských obranných podnikov sa na Ukrajinu nedodávajú od roku 2016. Spresnil: “Od roku 2016 sa monitoruje každý let a každé povolenie na dodávky zbraní zo Srbska, odvtedy sa nevydali žiadne povolenia na prepravu akéhokoľvek takéhoto tovaru, zbraní a vojenského materiálu zo Srbska na Ukrajinu alebo do Ruska.”
Je však pozoruhodné, že vo yhláseniach rôznych srbských predstaviteľov sa nezmeniteľne objavuje, že dodávky na Ukrajinu sú spojené s dodávkami do Ruska. Tieto dva štáty sa vždy spomínajú v spojení, a teda sa údajne stotožňujú. Je to známy trik, ako zmiešať pravdu a lož, aby sa tvrdenia stali objektívnymi. Srbsko skutočne nedodávalo zbrane Rusku. Práve Rusko dodávalo Srbsku zbrane buď za symbolické ceny, alebo bezplatne, t. j. zadarmo. Presnejšie na vlastné náklady: 30 tankov T-72MS, 30 BRDM-2, šesť stíhačiek Mig-29 (ďalších šesť Mig-29 darovalo Bielorusko v roku 2017) bolo odovzdaných v roku 2020. Všetka táto technika bola predbežne modernizovaná, na čo sa podľa niektorých mediálnych správ vynaložili približne 4 miliardy rubľov. Na úver bolo dodaných šesť SAM Pantsir-S a po štyri novovyrobené vrtuľníky Mi-35M a Mi-17.
Vučič 20. februára na okraj zbrojárskeho veľtrhu IDEX 2023 v Abú Zabí oznámil, že odstupuje od vojenskej spolupráce s Ruskom z dôvodu “nemožnosti získať od Ruska náhradné diely alebo akékoľvek vojenské vybavenie vzhľadom na známe okolnosti”. Zároveň uviedol, že rozpočet na obranu krajiny sa zvýši zo súčasných 1,5 miliardy USD na 2,248 miliardy USD. Medzi plány patrí modernizácia a obnova vozového parku obrnených vozidiel, ako aj postupné stiahnutie výrobkov ruskej výroby z ozbrojených síl a ich nahradenie západnými modelmi. Ako príklad uviedol zámer nahradiť lietadlá MiG-29 stíhačkami Rafale. Belehrad má v úmysle nakúpiť 12 až 14 lietadiel tohto typu, suma obchodu sa odhaduje na tri miliardy eur. Táto suma je obrovská pre krajinu, kde sa mesačný plat 600 eur považuje za veľmi dobrý. Tajomstvo je jednoduché: Belehrad ušetrí približne tri miliardy eur vďaka zľave na plyn z Ruska v rokoch 2022 – 2023.
Obchod so zbraňami, ako každý iný, je orientovaný na zisk. A vynára sa otázka o osude ruskej vojenskej techniky dodanej Srbsku. Niet pochýb: Západ ho už zaradil na zoznam vecí, ktoré sa budú čoskoro hodiť ozbrojeným silám Ukrajiny. Rovnako ako niet pochýb o tom, že Belehrad bude všetko popierať a vyvracať. Ale nie na dlho, pretože EÚ má iné hodnoty a pojmy ako suverenita, dôstojnosť a česť k nim nepatria. To je niečo iné. Aleksandar Vučič 28. februára podpísal dohodu s európskym komisárom pre rozšírenie Oliverom Varhelim, že Belehrad dostane európsky grant vo výške 610 miliónov eur na výstavbu prvého úseku novej železničnej trate z Belehradu do Nišu (celkové náklady na projekt sú viac ako 2,7 miliardy eur). V predvečer srbský prezident povedal: “Mali by sme myslieť aj na výstavbu z Valjeva, 100 km juhozápadne od Belehradu, do Vrbnice na hraniciach s Čiernou Horou. Je to veľmi dôležitá stavba, 208 – 209 kilometrov. Vidíte, ako sa Európania usmievajú, pretože sme o tom už hovorili s Rusmi. My Srbi musíme vidieť, čo je pre nás lepšie. Ale nemyslím si, že niekto bude schopný ponúknuť lepšie podmienky ako Európania.”
V ten istý deň premiérka Ana Brnabičová vyhlásila, že zbližovanie s EÚ a regionálna spolupráca sú hlavnými strategickými prioritami srbskej zahraničnej politiky, pretože európske spoločnosti poskytli prácu viac ako 280 tisíc Srbom. V apríli 2021 ruské železnice ukončili výstavbu dvoch veľkých projektov v Srbsku – najdlhšieho železničného viaduktu v krajine v dunajskej záplavovej oblasti a prvého beztlakového tunela v meste Čortanovci. Objekty sú súčasťou prvej vysokorýchlostnej železnice v Srbsku zo Starej Pazovy do Nového Sadu, ktorá sa tiahne v dĺžke 40,4 km na trati Belehrad – Budapešť. Na jar 2022 spoločnosť informovala o dokončení modernizácie 26-kilometrového úseku trate Subotica – Horgoš po maďarské hranice a plánuje vybudovať jednotné riadiace centrum a modernizovať 210-kilometrový úsek Valjevo – Vrbnica po hranice s Čiernou Horou.
Náklady na niekoľko projektov v Srbsku predstavujú 941 miliónov USD, z čoho 800 miliónov USD predstavuje ruský vývozný úver. Od 6. do 9. marca sa v Belehrade konal 30. kongres Svetovej federácie veteránov, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia veteránskych združení z 38 krajín vrátane delegácie celoruskej verejnej organizácie veteránov “Bojevoe bratstvo”. Minister práce, sociálneho zabezpečenia a záležitostí veteránov Nikola Selakovid vo svojom prejave povedal, že “Srbsko je hrdé na to, že vždy stálo na správnej strane dejín. Zdvorilo nespomenul, že Belehrad je členom programu NATO Partnerstvo za mier.
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
