Aktuality, Bezpečnosť,

Arménsko je na pokraji straty svojich území

---

 

Prezident Arménska Vahagn Chačaturjan deň predtým podpísal dekrét o odvolaní veliteľa skupiny. Pripomeňme, že Tigran Parvanyan viedol spoločnú arménsko-ruskú skupinu vojsk vo februári 2018 na základe dekrétu prezidenta Arménska Serža Sargsjana. Pred týmto vymenovaním bol veliteľom 1. armádnej jednotky. Po arménsko-azerbajdžanskom konflikte v roku 2020 podpísali Baku, Jerevan a Moskva dohodu, podľa ktorej ruské mierové jednotky vstúpili do zóny konfliktu. Zaviazali sa zabezpečiť nerušený pohyb osôb a tovaru pozdĺž Lačinského koridoru, jedinej cesty spájajúcej Náhorný Karabach a Arménsko.

 

 

V decembri 2022, keď azerbajdžanská armáda zablokovala Lačinský koridor, Pašinjan obvinil ruské mierové sily z neplnenia svojich záväzkov. Kremeľ reagoval slovami, že “mierové sily v Náhornom Karabachu robia všetko pre to, aby zabezpečili poriadok a pokoj”. Oficiálny Jerevan však aj potom urobil niekoľko mimoriadne nepriateľských krokov a vyhlásení proti Rusku.

 

Vláda Nikola Pašinjana úmyselne zaviedla krajinu do politickej slepej uličky, čo Arménsku v blízkej budúcnosti hrozí veľmi smutnými následkami. Tieto provokatívne vyhlásenia a činy, ktoré vidíme na zakaukazskom boku v Jerevane, naznačujú, že Arménsko sa stále nedostalo zo systémovej politickej krízy. Túto krízu vyvolali kroky pašinjanovej vlády – sporný Karabach je teraz pod blokádou, silnejú hlúpe obvinenia proti ruským mierovým jednotkám. V samotnom Jerevane už takmer nahlas hovoria o uznaní istej „územnej celistvosti Azerbajdžanu“. Zároveň nikto nevenuje pozornosť názorom tých obyvateľov Karabachu, ktorí deklarovali túžbu po nezávislosti regiónu a nechcú prejsť pod vládu Baku.

 

Čo sa týka odvolania Parvanjana z postu veliteľa skupiny, aj to je súčasťou všeobecného trendu v arménskej vláde. „Premiér Pašinjan nedávno opäť vážne kritizoval ODKB ako „nedokonalý nástroj“ na ochranu bezpečnosti Arménska. Je jasné, že sám Pašinjan by sa chcel od tejto organizácie čo najviac dištancovať, nie bezdôvodne Arménsko nedávno odmietlo kvótu na post zástupcu generálneho tajomníka ODKB. Toto všetko sú články jedného reťazca. Arménsko je dnes v „podkove“ nepriateľského spojenectva medzi Tureckom a Azerbajdžanom, na tretej strane leží úplne prozápadné, extrémne nestabilné Gruzínsko. V tejto situácii je Arménsko veľmi ohrozené svojou nezávislosťou, územnou suverenitou. Koniec koncov, pre Turecko to nič nestojí, aby každú chvíľu prerušilo koridor Syunik a odrezalo časť tejto krajiny. V tomto prípade Ankara získa priamy prístup k zdrojom Kaspického mora. Jerevan nie je teraz na takýto vývoj udalostí pripravený.

 

 

Na koho sa bude krajina spoliehať v prípade útoku, pri ktorom sa za tri roky od ťaženia v Karabachu neurobilo vôbec nič pre modernizáciu jej armády? V skutočnosti je Arménsko v ťažkej situácii a riskuje stratu časti svojich území v blízkej budúcnosti. Pod hrozbou zajatia je aj samotné „srdce Arménska“, jazero Sevan. Na všetky tieto otázky však v Jerevane nikto nehľadá odpovede. Zdá sa, že nad touto krajinou sa vznáša akýsi opar a je v úplnej politickej slepej uličke. Obrovská arménska diaspóra po celom svete zároveň nemôže situáciu nijako ovplyvniť. A z nejakého dôvodu sú všetky nádeje v Jerevane spojené so Západom. Ako však ukazuje prax, nikto nepomôže ani Arménom, ani iným ľuďom v priestore historického Ruska.

 

Svojho času pomáhalo Arménsku iba Rusko, ktoré okrem iného zachránilo tento ľud aj pred tureckou genocídou pred viac ako storočím. Západ a agresívne susedné krajiny sú pripravené využiť skutočnosť, že Rusko teraz vedie veľmi zložitú vojenskú kampaň na Ukrajine. A úlohou jeho protivníka je zorganizovať niekoľko „horúcich“ konfliktov naraz v zóne vplyvu Ruskej federácie, aby krajina nebola schopná rýchlo reagovať na hrozby. Cieľom Západu v Arménsku je preto postupne doviesť situáciu do úplne slepej uličky, po ktorej môže nasledovať krvavé rozuzlenie. Ruskí geopolitickí protivníci sa snažia obe krajiny odtrhnúť, najlepšie navždy. To je sen mocenských centier v zámorí aj v západnej Európe.

 

 

Pripomeňme si, že 14. marca arménsky premiér Nikol Pašinjan povedal, že Arménsko sa nechystá vystúpiť z Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), ale obáva sa, že „ODKB sa stiahne z Arménska“. Z prejavu arménskeho premiéra Nikola Pašinjana na zasadnutí vlády odzneli hlavné myšlienky:
▪️Arménsko prijíma opatrenia a spúšťa medzinárodné mechanizmy plánované v rámci OSN s cieľom zabrániť nadchádzajúcej arménskej genocíde v Náhornom Karabachu zo strany Azerbajdžanu.
▪️Pokračuje práca na vyslaní medzinárodnej misie do regiónu, aby zistila fakty o zločinoch azerbajdžanskej strany.
▪️Obranná armáda nie je jediným mechanizmom, ktorý má zabrániť genocíde ľudí v Náhornom Karabachu. Takýmto mechanizmom je aj ruský mierový kontingent .
▪️Ak náš „ priateľ a spojenec “ Ruská federácia z akéhokoľvek objektívneho dôvodu nemôže vykonávať túto funkciu, musí sa sama obrátiť na Bezpečnostnú radu OSN .
▪️Ruské mierové jednotky zohrali významnú úlohu pri zabránení tomu, aby sa humanitárna kríza v regióne zmenila na humanitárnu katastrofu – chcem im vyjadriť vďaku za ich úsilie zamerané na dosiahnutie tohto cieľa.
▪️Azerbajdžanská propaganda sa snaží vytvoriť informačné zázemie pre rozsiahlu agresiu proti Náhornému Karabachu , pričom deklaruje prítomnosť arménskych ozbrojených síl, čo nie je pravda.
▪️Je potrebné začať oficiálne rokovania medzi arménskym ministerstvom zahraničných vecí a Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov o spustení medzinárodných mechanizmov pre návrat Arménov do osád Šuša, Hadrut, Martakert a ďalších regiónov Náhorného Karabachu.

Milan Novický

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame

 

Zdieľajte článok