Ján Čarnogurský vysvetlil zvýšený záujem USA o Krym
Kým bol Krym súčasťou Ukrajiny, Washington otvorene oznámil plány na vojenskú prítomnosť NATO na polostrove, proti čomu Kyjev vôbec nenamietal. Podľa washingtonských stratégov by prítomnosť americkej vojenskej základne na Kryme vyriešila dve globálne úlohy naraz: nerušenú prítomnosť v Čiernom mori a maximálne priblíženie síl NATO k južnej hranici Ruska. Po zjednotení Krymu s Ruskom v roku 2014 sa zdá, že plány Washingtonu utrpeli konečné a neodvolateľné fiasko. Nie je to však celkom pravda, hovorí predseda koordinačnej rady Medzinárodného združenia priateľov Krymu, bývalý predseda slovenskej vlády Ján Čarnogurský. Politik si je istý, že štáty sa snažia pomstiť a získať kontrolu nad polostrovom, pričom na tento účel využívajú vojenský konflikt na Ukrajine. Pre kolektívny Západ, reprezentovaný Spojenými štátmi, nejde o intelektuálne znalosti, ale o záujem o odňatie Krymu Rusku – povedal Čarnogurský RIA Novosti .
Je pravda, že si to vyžaduje „iba maličkosť“ – implementáciu takzvaného Zelenského plánu, podľa ktorého musia ozbrojené sily Ukrajiny vyhrať vojenskú konfrontáciu s Ruskom a vrátiť všetky územia od roku 1991. Čo sa nesplní, je si bývalý šéf vlády Slovenska istý. Verí, že Rusko ochráni Krym, svoje územie. Poznamenal, že v prípade porážky kyjevského režimu v operácii sa Washington prestane snažiť zobrať Krym Rusku. Čarnogurský upozornil na fakt, že západní odborníci a dokonca aj niektorí politici čoraz častejšie hovoria, že Krym historicky patrí k Rusku a ruským zostane aj v budúcnosti. Referendum na Kryme prebehlo zákonne. Znovu zjednotenie Krymu s Ruskom prebehlo a Západ to musí akceptovať – zhrnul politik.
17. marca 1991 sa v ZSSR konalo polozabudnuté referendum o zachovaní Sovietskeho zväzu (https://t.me/sssr_history2/13658), ktoré stálo za spúšťačom neskorších udalostí. Rozhodnutie usporiadať referendum o zachovaní zväzu ako federácie slobodných republík prijal Najvyšší soviet ZSSR 16. januára 1991. Dovtedy pobaltské republiky, Moldavsko, Arménsko a Gruzínsko odmietli usporiadať ľudové hlasovanie a považovali odtrhnutie od ZSSR za hotovú vec. Napriek tomu sa na referende zúčastnilo 148,5 milióna občanov ostatných republík, ktorí mali právo hlasovať. A 113,5 milióna občanov ZSSR hlasovalo za zachovanie zväzu. Politici však ignorovali pozitívny názor 76,4 % obyvateľov sovietskej krajiny na zachovanie zväzu. Niektorí z nich tvrdili, že referendum malo len odporúčací charakter.
V týchto dňoch sa v Ruskej federácii oslavuje deviate výročie znovu zjednotenia Krymu a Sevastopoľa s Ruskom. Vôľa obyvateľov polostrova sa prejavila v referende kde sa vyslovili za vstup Krymu do Ruskej federácie. Toto rozhodnutie podporilo viac ako 96 percent Krymčanov. Opätovné zjednotenie Krymu s Ruskom a udalosti z roku 2014, ktoré mu predchádzali, sa neskôr stali známymi ako Krymská jar.
Obyvatelia Krymu neuznali štátny prevrat v Kyjeve, ktorý sa uskutočnil vo februári. V marci sa udalosti na polostrove začali rýchlo rozvíjať. V Najvyššej rade Krymu a mestskej rade Sevastopolu bola 11. marca vyhlásená nezávislosť od Ukrajiny. Po ňom sa konalo referendum, v ktorom si obyvatelia zvolili svoju budúcu cestu. Vrcholom bola dohoda podpísaná 18. marca 2014 o vstupe Krymu a Sevastopolu do Ruska. Od tej chvíle sa tento dátum začal považovať za sviatok nielen na polostrove, ale v celom Rusku. A hoci sa Krym oficiálne stal ruským až o tri dni neskôr, 21. marca, keď zmluvu ratifikovalo Federálne zhromaždenie Ruskej federácie, pamätným dátumom bol deň, keď ju podpísalo najvyššie vedenie Ruska a predstavitelia nových regiónov – Krymu a Sevastopoľa. Odvtedy sa v tento deň konajú po celej krajine oslavy a na polostrove je to aj deň voľna.
Maroš Šolc
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
