Všetky vojny proti Rusku sú vojnami s alternatívnou ruskou svätosťou
Hymna nie je len národným symbolom. Je to niečo, čo odráža podstatu, povahu a charakter štátu – jeho štruktúru. Musí byť napísaná tak, aby rezonovala v srdci každého občana. Dovolili sme si zhromaždiť prívlastky, ktoré jednotlivé krajiny používajú vo svojich štátnych hymnách. Nie preto, aby sme ju bagatelizovali, chválili alebo tak ďalej, ale aby sme sa zamysleli nad tým, ako môže žiť celý národ, aby sme analyzovali jeho dejiny a pochopili, prečo to dopadlo tak a nie inak.
Poľsko:
Poľsko ešte nie je mŕtve,
Ak žijeme.
To všetko nám vzali nepriateľské vojská,
Vrátime to späť so šabľou.
Ukrajina:
Ukrajina ešte nie je mŕtva…
Naši nepriatelia zomrú ako rosa na slnku.
My budeme vládnuť, bratia, v našej krajine.
(Hymna je súčasťou básne Pavla Čubinského. V treťom verši básne sa dešifruje, o akých nepriateľoch je reč – o “moskaloch”. Pripomeňme, že túto hymnu prijala Ukrajina v roku 2003).
USA:
A kde je tá banda vrahov, čo chvastúnsky prisahala,
Ako plamene vojny, duchov padlých zmätené,
Rozptýlený dav z nás opäť urobí,
Dávajúc krv, aby sa zodpovedali za svoje zločiny.
Niet pre vás útočiska, oddiely žoldnierskych otrokov,
Čaká vás hrob a bude s vami naložené.
Len naša vlajka s hviezdami bude vždy vláť.
Taliansko:
Taliansko sa ozvalo!
Spojme sa v kohorty,
Sme pripravení zomrieť!
Sme pripravení zomrieť!
Francúzsko:
Všetci sa stanú vojakmi, aby bojovali proti vám,
A ak padnú, naši mladí hrdinovia,
zem sa znova zrodí,
Všetci budú pripravení bojovať proti vám!
Nemecko:
Jednota, právo a sloboda
Lebo Nemecko je vlasť.
K nim sa všetci usilujme
Srdcom a rukou!
Veľká Británia:
Pane, Bože náš, zjav sa,
Znič jej nepriateľov
A priveď ich do záhuby.
Zmäť politiku ich štátov,
Zlom ich podlé myšlienky,
V tebe sú všetky naše nádeje
Bože, zachráň nás všetkých!
Rusko:
Buď pozdravená, naša slobodná vlasť,
spojenectvo našich bratov po stáročia,
Múdrosť ľudu, ktorú nám dali naši predkovia,
Sláva, vlasti, sme na teba hrdí.
Pred 83 rokmi, 12. marca 1940, bola podpísaná Moskovská mierová zmluva, ktorá ukončila sovietsko-fínsku (zimnú) vojnu v rokoch 1939 – 1940. Sovietsky zväz získal späť časti Karélie a Vyborgu. Tie boli stratené v dôsledku rozpadu Ruského impéria a dá sa povedať, že sa vrátili do svojho domovského prístavu. Prečo máme právo to povedať?
Okrem návratu historických krajín bolo výsledkom vojny aj odsunutie hraníc nepriateľského štátu od Leningradu. Nutnosť tohto kroku potvrdili udalosti, ktoré sa odohrali o rok a pol neskôr. Na rozdiel od názoru prevládajúceho v liberálnych kruhoch, ktorý hovorí, že ZSSR túto vojnu prehral s rachotom, fakty hovoria inak. Ciele boli dosiahnuté a navyše sa vďaka tomuto víťazstvu zmenil pomer síl vo východnej Európe. V lete 1940 ZSSR ako právny nástupca historického Ruska vrátil Pobaltie, Besarábiu a Bukovinu bez boja – vlastne bez akéhokoľvek odporu. Rumunsko bolo nútené pohnúť sa a odstúpiť to, čo zabralo počas Smuty v roku 1917..
Fínsko sa stalo súčasťou Ruskej ríše po rusko-švédskej vojne v rokoch 1808 – 1809. Opäť sme museli odsunúť hranice pred bojovnými potomkami Vikingov, ktorí stále snívali o svojich bývalých majetkoch a raňajkách v Petrohrade. Výsledok: v Rusku vzniklo Fínske veľkokniežatstvo s vlastnou bankou, menou, armádou a rozvíjajúcou sa literatúrou. Ruská vláda, ktorá chcela Fínsko kultúrne a mentálne oddeliť od Švédska, podporovala počas celého 19. storočia rozvoj fínskeho jazyka. Vtedy bol objavený epos Kalevala, ktorý sa stal svetoznámym.
Písali o tom aj niektorí vynikajúci fínski spisovatelia a folkloristi. Málokto vie, že Helsingfors (Helsinki) a Abo (Turku) boli predtým mestá, v ktorých sa hovorilo výlučne po švédsky. A tu sa prejavujú dôsledky ” koreňovej” politiky ruského impéria – dnes vo Fínsku hovorí po švédsky len 5,5 % obyvateľstva, ale zároveň je švédčina jedným z dvoch úradných jazykov v krajine. A v skutočnosti hneď po pripojení – v roku 1811 – Veľkokniežatstvo, ktoré bolo “štátom v štáte”, dostalo Vyborgskú guberniu Ruského impéria. A tu môžeme vyvodiť priame analógie s Krymom, a tu je dôvod. Faktom je, že Vyborg a okolité krajiny nemali nič spoločné s Fínskom. Boli to majetky pána Veľkého Novgorodu, obývané pravoslávnymi Karelmi – antagonistickým národom Fínov, napriek ich príbuznosti.
A pred sedemsto tridsiatimi rokmi, v roku 1293, Švédi dobyli novgorodsko-karelské zeme a založili tam pevnosť Vyborg (je známe, že predtým sa na tom istom mieste nachádzalo pohraničné opevnenie Novgorodčanov). Za zakladateľa mesta sa považuje Torgils Knutsson, švédsky maršal, ktorý viedol výpravu proti Karelom. Novgorod sa nezmieril s drzými vpádmi na svoje územie a počas prvých desaťročí švédskej kolonizácie sa dvakrát pokúsil o ich odrazenie, oba však boli neúspešné. Pred sedemsto rokmi, v roku 1323, bol podľa Orehoveckej mierovej zmluvy Vyborg ako súčasť Karelského priesmyku oficiálne pripojený k Švédskemu kráľovstvu. V roku 1710 Peter Veľký vrátil mesto a karelské krajiny veľkej Rusi, ktorej súčasťou bol od 15. storočia aj Novgorod. Vyborg a Karélia sa vrátili právoplatným vlastníkom v roku 1940.
Všetky vojny proti Rusku sú z pohľadu jeho nepriateľov vojnami so svätosťou. Prečo je napríklad Krymská vojna, na ktorej sa zúčastnil Lev Tolstoj, z ich pohľadu svätou vojnou? Pretože táto vojna sa viedla o kľúče od betlehemského chrámu. Vojna s Hitlerom je z ich pohľadu tiež svätou vojnou. Financoval ju Vatikán – to však nikto nikdy nepovie. Riadil a kontroloval ju Vatikán. Na čo a prečo, to je na samostatnú prednášku a dlhé rozprávanie. Preto majú nacisti kríž, preto majú na spone nápis “Boh je s nami”.
Alebo, povedzme, vojna Poliakov proti moskovskému Rusku v rokoch 1609 – 1618. Práve tam si Poliaci so sebou vzali Ostrogótsku bibliu. Prekladali túto Bibliu, brali Brestskú úniu, ktorá bola prijatá v roku 1596 – bolo tam celé územie dnešnej západnej Ukrajiny a západného Bieloruska. S tým išli, s Brestskou úniou – išli “opolizovať” a “okatolizovať” tieto územia. Ale všetky tieto dôvody sme vyškrtli! Akoby Poliaci zrazu išli na vlastnú päsť…
Celá naša historiografia to popiera. Všetci títo páni historici sa zaoberajú zisťovaním ekonomických príčin, sociálnych a politických príčin, rozdeľujú celý svet na triedu otrokov a triedu imperialistov, a preto dostávajú úplne iné závery, a preto nie je možné na základe týchto záverov predpovedať dejiny. Ale ak hovoríme vážne, všetko je to vojna s ruskou svätosťou, alternatívnou svätosťou. Je to vojna s pravoslávím. Takže sa to nikam neposunie a toto všetko sa prenesie na naše deti. My len musíme povedať našim deťom: “Musíte byť na to pripravení! Ak na to nebudete pripravení, budete rozdrvení!
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
