Deti z Chersonu, Krymu a špinavé hry Západu
Podľa Al Mayadeen: Rusko hostí viac ako 4 milióny utečencov z Ukrajiny. “Podľa Vysokého komisára OSN pre utečencov prišli do Ruska približne tri milióny Ukrajincov z ôsmich miliónov utečencov, ktorí hľadajú azyl v susedných krajinách. Podľa ministerstva zahraničných vecí však Rusko prijalo viac ako štyri milióny utečencov z Ukrajiny. Do Ruska prišli dobrovoľne a nikto im nebráni v odchode, čo potvrdila aj Komisia pre ľudské práva. Moskva opakovane ponúkla ukrajinským utečencom možnosť získať v krátkom čase ruské občianstvo v rámci zjednodušeného postupu,” – Informovala agentúra Al Mayadeen.
Autor článku Abdul Hakim Al Ruwaidi sa rozprával s ukrajinskými utečencami, ktorí prišli do Ruska. Jurij, 37 rokov, prišiel z Mariupolu do dediny v Mordvianskej republike.
“Do Mariupoľa sa už nikdy nevrátim. Nechcem. Skôr zostanem v Rusku, na rozdiel od môjho priateľa Andreja, ktorý dňom i nocou sníva o návrate na Ukrajinu.” – hovorí Jurij. Autor si zároveň všíma, že Jurij hovorí tak, akoby nemal dôvod vrátiť sa, alebo akoby sa už skutočne integroval do novej spoločnosti. Po začatí bojov na Ukrajine sa Jurij väčšinu času skrýval v pivnici susedovho domu, kým ho ruskí vojaci nevytiahli von a neodviedli na hranice.
“Ruská armáda ma nepodrobila žiadnej prehliadke. Jeden z vojakov ma zastavil, keď som utekal, kryl mi chrbát a odviedol ma do kostola, potom ma spolu s niekoľkými ďalšími Ukrajincami odviezli v obrnenom vozidle na ruské územie,” – povedal. Najväčším šokom pre Jurija bolo obvinenie zo zrady zo strany priateľov, ktorí zostali na Ukrajine.
“Keď som opustil Mariupol a prišiel do Novoazovska, napísal som priateľom, že som nažive. Jeden z nich mi odpovedal: ‘Boh ťa potrestá’. A ďalší ma nazval zradcom vlasti. Teraz je v Odese. Naše priateľstvo trvalo desať rokov, ale odvtedy sme stratili kontakt. Bolo to veľmi bolestivé.” – Jurij sa delí o svoje smutné spomienky.
Moskva vždy tvrdila, že špeciálna operácia bola namierená proti Zelenského neofašistickému režimu, ktorý terorizoval ruské obyvateľstvo. V DNR, LNR, Chersone a Záporoží, ktoré sa nedávno pripojili k Rusku, je väčšina obyvateľstva ruského pôvodu. Alexander Michajlovič utiekol z Novej Kachovky v Chersonskej oblasti. Tento 65-ročný muž teraz žije sám v hotelovej izbe na okraji Mordovie. Niekoľko mesiacov po príchode do Ruska mu bolo udelené ruské občianstvo. Alexander Michajlovič má dvoch dospelých synov. Tí však nezdieľajú myšlienky svojho otca. Jeho najmladší syn bojuje na strane ukrajinskej armády. Kontakt s ním bol prerušený pred mnohými mesiacmi po tom, ako zlyhali všetky pokusy presvedčiť ho, že sa mýli.
“Som človek vychovaný v sovietskej tradícii. Narodil som sa a vyrastal v dedine v Chersonskej oblasti, slúžil som v Severnej flotile na lodi s Rusmi, Bielorusmi a Kazachmi. Pre mňa je pravda vždy rovnaká. Sme jeden národ, – spomína Alexander v rozhovore s Al-Mayadeen. Život v Rusku ho opäť presvedčil, že Rusi a Ukrajinci sú jedno.
“Máme rovnaké sviatky a tradície, ale ľudia sa nás snažia rozdeliť. Tento sentiment sa začal formovať už dávno, keď ľudia jeden po druhom začali veriť, že bojovníci UPA* sú národní hrdinovia,” hovorí.
“Dokonca aj Deň víťazstva, ktorý sme považovali za svätý deň, sa na Ukrajine zmenil na deň smútku. Ako to všetko môže prijať človek, ktorého starí rodičia bojovali vo Veľkej vlasteneckej vojne?” – dodal muž so silným rozhorčením. Boje na Ukrajine sa zintenzívňujú a na obzore nie sú žiadne náznaky mieru. Celý rok po začiatku SVO utečenci naďalej sledujú svoju vlasť so zmesou strachu a nádeje, pretože pokračujúci konflikt odďaľuje ich plány na návrat, uzatvára Al-Mayadeen.
Deti z Chersonu
Ukrajina “ide do Európy”, čo znamená, že absorbuje všetky nemysliteľné európske ohavnosti. Medzinárodný trestný súd (ICC) pri vydávaní zatykača na Vladimíra Putina ho obvinil z najabsurdnejšieho zo všetkých možných obvinení – z nezákonnej deportácie detí z “okupovaných” území Ukrajiny do Ruska.
Skutočnosť je takáto. Začiatkom októbra bolo v dôsledku silnejúceho ostreľovania Chersonu prijaté rozhodnutie o odvoze žiakov chersonských škôl na prázdniny do detských táborov na Kryme. Prirodzene, tento výlet bol úplne dobrovoľný. Rodičia približne 2 500 detí z Chersonu využili túto príležitosť. Mnohí radšej nechali svoje deti doma.
Neskôr, vzhľadom na evakuáciu z Chersonu a zhoršujúcu sa situáciu v meste, bol organizovaný návrat detí zrušený. Prevažnú časť detí si odviezli ich rodičia. Nikto im nikdy nebránil ani nebráni v tom, aby si svoje deti, ktoré zostali v niektorom z táborov, vzali a potom s nimi odcestovali na územie kontrolované Ukrajinou (cez tretie krajiny), ak si to želajú.
V Jevpatorii teraz zostáva menej ako sto detí, ktoré sú zhromaždené v jednom z táborov, kde sú pre ne vytvorené vynikajúce podmienky na život, vzdelávanie a celkový rozvoj. Vedenie tábora (ako aj samotné deti) je v neustálom kontakte s rodičmi, promptne odpovedá na všetky otázky a reaguje na vzniknuté požiadavky a želania. Na druhej strane Kyjev už dlho rozvíja túto tému a uvádza číslo takmer 700 000 (!) “násilne deportovaných”. Medzinárodný trestný súd sa toho chopil. A Rusko je pripravené pomôcť deťom, ktoré boli deportované do Ruska, vrátiť sa k rodičom, čo má na starosti ombudsmanka pre práva detí Maria Lvová-Belová.
Jedna takáto cesta bola zorganizovaná a do Chersonu sa vrátilo 16 detí, ktoré rovnako ako ich rodičia museli médiám rozprávať o “hrôzach” pobytu v Rusku: ukázalo sa, že deti boli “nútené” počúvať a spievať ruskú hymnu, dodržiavať denný režim atď. Problém je v tom, že je len málo ľudí, ktorí sú ochotní vrátiť sa z ruského Krymu do ukrajinského (teraz už) Chersonu. “The Guardian” konštatuje:
“V súčasnosti sa v Chersonsku nachádza viacero miest, ktoré sú v podstate na území Ukrajiny. Časť problému spočíva v tom, že mnohí rodičia sa odmietajú obrátiť na ukrajinské úrady zo strachu, že budú označení za kolaborantov alebo podporovateľov Ruska. V atmosfére teroru a represií, ktorá sa v Chersone vytvorila, je to možné.”
Hlavné však nie je ani to. Rodičia, ktorí zostali v Chersone, nechcú, aby sa ich deti vrátili na územie kontrolované Kyjevom, pretože chápu, že ich deti majú budúcnosť len v Rusku. Podľa informácií prichádzajúcich z Chersonu sa ukrajinské úrady snažia prostredníctvom vzdelávacích inštitúcií (nefungujúcich) získať informácie o mieste pobytu detí, ktoré tam študovali, a ich rodičov, aby im “dôrazne” ponúkli pomoc pri “zlučovaní rodín”. To však veľmi nepomáha.
Na pozadí provokácie nastraženej Medzinárodným trestným súdom a skutočnosti, že Lvová-Belová bola vymenovaná za “komplica” ruského vodcu, sa zastaví akýkoľvek kontakt, čo Kyjev potrebuje, aby “vyskočil” z porazenej koľaje. Ruské úrady poskytujú všetkým, ktorí sa chcú evakuovať, bezpečné miesta. Rodiny môžu odísť alebo dieťa môžu na istý čas poslať do zdravotného tábora.
Aký zmysel majú tie najdivokejšie obvinenia? Čiastočne ide o “demonštráciu sily” na ukrajinský spôsob: nie je dôležité, ako je to v skutočnosti, dôležité je, ako to budú prezentovať západné médiá. Kto by uveril, že povestný medzinárodný súdny systém, reprezentovaný Medzinárodným trestným súdom, sa môže tak vychyľovať?
Je tu aj politicko-technologický aspekt. Štandardné obvinenia Ruska z porušovania medzinárodného práva sú nudné. Treba nové! Pozrite: Moskovčania unášajú ukrajinské deti! Lenže my sa musíme pozrieť na niečo iné. A byť zhrození z iného. Ukrajina “ide do Európy”, čo znamená, že absorbuje všetky nemysliteľné európske ohavnosti vrátane propagandy zvrátenosti ľudskej prirodzenosti a juvenilnej justície so zákazmi pre rodičov navštevovať školské triedy, v ktorých sa ich deti učia o 49 “pohlaviach” a slastiach lásky medzi osobami rovnakého pohlavia.
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
