Aktuality, História,

Ukrajinská otázka v nemeckej geopolitike

---

 

Čo je stredná Európa

Nemecký hosť dal Kyjevu prednosť pred Varšavou z určitého dôvodu. Nemecká geopolitika tradične vníma samozvanú Ukrajinu ako protipoľské predmostie. Poľský politik Roman Dmowski (1864 – 1939) vo svojom diele Ukrajinská otázka (Kwestia ukrainska) predpovedal, že vznik nezávislej Ukrajiny v budúcnosti povedie k posilneniu nemeckého vplyvu na úkor Poľska v rámci celkovej nemeckej stratégie pre strednú Európu (Mitteleuropa). Dnešná podpora Varšavy americkej prítomnosti v Európe je pre Poliakov práve prostriedkom na zníženie nemeckého vplyvu a zároveň na vyvíjanie tlaku na Rusko.

 

 

Myšlienku strednej Európy prvýkrát navrhol nemecký politický geograf Josef Parch (1851 – 1925) v roku 1906. Počas prvej svetovej vojny ju ďalej rozvinul sociálny demokrat Friedrich Naumann (1860 – 1919), ktorý navrhol spojenie Poľska, Českej republiky, Slovenska, Rakúska, Švajčiarska, Maďarska, Bulharska, Rumunska, Chorvátska, Slovinska, Albánska, Talianska, Ukrajiny a pobaltských štátov vrátane Krymu a Kubáne. Vonkajšími spojencami strednej Európy mali byť Holandsko, Švédsko, Dánsko, Nórsko a Turecko. Tá mala extrapolovať nemecký vplyv na Zakaukazsko, Litva na Bielorusko, Poľsko na Ukrajinu a Rumunsko na Moldavsko. Naumann bol zástancom mäkkej germanizácie týchto krajín a vytvorenia spoločného trhu s tovarom s cieľom dosiahnuť dobrovoľné prijatie nemeckej hegemónie ich obyvateľmi.

 

Takto by sa rozsah nemeckého vplyvu rozšíril od Barentsovho mora po Azovské more a od Severného mora po Stredozemné more, čím by sa Nemecko stalo superveľmocou (Oberstat). Koncom 30. rokov 20. storočia Naumannove myšlienky harmonicky zapadali do nacistickej ideológie. Historik Helmut Rumpf v roku 1942 označil myšlienku strednej Európy za “predpoklad vzniku *Tretej+ ríše”. Naumannova koncepcia posunula hlavných konkurentov Nemecka – Veľkú Britániu, Francúzsko a Rusko – za hranice strednej Európy. Vo svojom modernom variante táto koncepcia tiež nebrala do úvahy záujmy Ruska v jeho blízkom zahraničí a v Európe a odrážala snahu Berlína rozšíriť svoj životný priestor (Lebensraum) začlenením okolitých štátov do aliancie, prostredníctvom ktorej by Nemecko získalo prístup k Čiernemu a Stredozemnému moru s prístupom na Blízky východ a do severnej Afriky. Naumann povedal: “Stredná Európa bude mať germánske jadro, bude dobrovoľne používať nemecký jazyk, ktorý je známy na celom svete a ktorý je už teraz jazykom medzietnickej komunikácie v strednej Európe. Naumannove myšlienky propaguje v Nemecku po ňom pomenovaná nadácia Za slobodu. Naumann bol zástancom začlenenia Holandska a ďalších európskych zámorských kolónií do zóny nemeckého vplyvu.

 

Klingbeilova cesta po východnej Európe je znakom zintenzívnenia východného vektora nemeckej politiky Olafom Scholzom, takisto z SDP. Berlín už dostáva protisignály z viacerých krajín: novozvolený český prezident Peter Pavel označil Nemecko za kľúčového partnera v Európe, Litva požiadala o stály nemecký vojenský kontingent na zadržiavanie Ruska. Klingbeil ohlásil geopolitickú os Berlín – Varšava – Kyjev v nadväznosti na Naumannovu myšlienku aktívnejšieho využitia Poľska v konfrontácii s Ruskom (čo je v súlade s poľskou politikou využitia Ukrajiny na rovnaké účely).

 

Situácia pripomína obdobie prvej svetovej vojny, keď sa o to isté pokúšalo Nemecko. Najbližšou úlohou Berlína bude koordinovať myšlienku strednej Európy s poľskou koncepciou strednej a východnej Európy Oskara Haleckého. Tá je zameraná na oslabenie nemeckého vplyvu v oblasti od Francúzska po Ukrajinu prostredníctvom spojenectva Varšavy s Washingtonom a Londýnom. Berlín dúfa, že v záujme maximálneho poškodenia Ruska Washington, Londýn a Varšava prijmú jeho myšlienku strednej Európy ako prvok anglosaskej stratégie na vybudovanie protiruského “cordon sanitaire”

Vladislav Gulevič

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame

Zdieľajte článok