Scorpion mieri na ukrajinské bojisko
Dostavila sa jedna očakávaná pointa k článku o ľahkom tanku Sabrah, ktorý vo filipínskej armáde nahradil improvizované vozidlo zložené z podvozku M113 a veže vyradeného ľahkého tanku Scorpion. Ukrajinskí archeológovia niekde z hlbokých slojov naftalínu vykopali údajne plne funkčné tanky FV101 Scorpion a organizujú finančnú zbierku na ich odkúpenie.
Vozidlo má v základnej verzii 76mm kanón L23, ktorý môže strieľať granáty typu HESH (high explosive squash head), dymové granáty a kartáčové strely proti pechote. Vezená zásoba munície je 40. Kanón bol britskou armádou považovaný za neuspokojivý nie pre svoje výkony, ale preto, že ohrozoval zdravie posádky prenikaním toxických spalín do bojového priestoru. Tank má aj koaxiálny guľomet kalibru 7,62mm s 3000 nábojmi.
Mnoho zahraničných zákazníkov vyzbrojilo svoje Scorpiony 90 mm kanónmi rôznych typov. Hlinníkový pancier tanku je slabý, odoláva len munícii kalibru 7,62mm a črepinám granátov z veľkej diaľky. Briti udávajú, že z prednej polosféry by pancier mohol odolať vďaka svojmu veľkému sklonu strelám kalibru 14,5x114mm (energia pri ústí hlavne zhruba 30-33 000 J podľa typu strely), ale podľa iránskych tankistov, ktorí majú s týmto vozidlom najviac bojových skúseností sa dá prinajlepšom diskutovať o 12,7mm strelách (energia pri ústí hlavne od 13 000 J pri 12,7x99mm/0,50BMG NATO do necelých 20 000 J pri 12,7x108mm ruský). Pre ruských tankistov by tak mohlo vzniknúť pokušenie ničiť Scorpiony pomocnou výzbrojou (avšak pri malej dotácii guľometného streliva ruských typov tankov) alebo tankovým taranom znehybneného vozidla, pri čom ale hrozí riziko výbuchu 76mm munície.
Hlavnou výhodou tanku Scorpion mala byť vysoká pohyblivosť, jeho maximálna rýchlosť presahovala 80 km/h, pri bojovej hmotnosti len niečo málo cez 8 ton. Poháňal ho spočiatku benzínový motor Jaguar J60 Mk 100b s objemov 4,2 litra, ktorý sa používal v limuzínach rovnomennej automobilky. Neskôr dostával naftové motory Cummins, Perkins, prípadne Steyr. Tank je podmienečne obojživelný, ale príprava na plavbu pomocou pogumovaných paravánov zaberá trojčlennej posádke (veliteľ, strelec, vodič) neúmerný čas.
Vozidlo malo v čase svojej služby pasívny prístroj nočného videnia a detektor infračerveného žiarenia, posádka bola do určitej miery chránená proti účinkom zbraní hromadného ničenia. Najväčšou previerkou tanku FV 101 bola iránsko-iracká vojna. V nej bojovali iránske FV 101 dodané pred islamskou revolúciou. Na začiatku vojny dosiahli určitý úspech, keď sa im podarilo spomaliť postup irackej 2. pechotnej divízie na mesto Ilam. Podporovali ich ale výdatne útočné vrtuľníky AH-1 Cobra, ktorým asi treba pripísať najväčšie zásluhy. Podstatne horšie dopadli už v januári 1981 v najväčšej tankovej bitke vojny, Operácii Nasr, čo bola vo všeobecnosti iránska katastrofa. Iránci chceli podniknúť ofenzívu proti irackým vojskám, ktoré prenikli na iránske územie medzi mestami Ahvaz, Susangerd a Dezful a oslobodiť spod obliehania mesto Abadan. Iračania sa o pláne dozvedeli a pripravili pascu v podobe kapsy ostreľovanej z troch strán zakopanými tankmi T-55, T-62 a aj nejakými novými T-72. Iránci navyše museli prekročiť rieku Karkheh po pontónových mostoch, aby sa do pasce vôbec dostali. Na útok použili okrem iného 330 papierovo najlepších tankov aké mali, americké M60 a britské Chieftain, ktoré v prieskumných plukoch doplňovali FV 101. Po zničení pontónových mostov začali Iračania systematicky likvidovať iránske jednotky, ktoré uviazli v bahne za riekou, bez prísunu munície a zásob. Bitka trvala ešte 4 dni a Irán stratil 214 tankov, 100 obrnených vozidiel, nejaké samohybné delá, niekoľko lietadiel a cenných útočných vrtuľníkov AH-1J SeaCobra, na ktoré sa odteraz musel spoliehať.
V jedinej bitke totiž stratil zhruba 17% svojej obrnenej kapacity a vojna mala trvať ešte 7 a pol roka. Mnoho techniky navyše Iračania získali v bojaschopnom stave potom, čo sa Iráncom minula munícia a opustili ich. Mohlo to dopadnúť ešte horšie, ak by sa nepodarilo opraviť jeden z pontónových mostov, po ktorom 100 iránskych tankov ustúpilo späť za rieku. Iračania prišli o 45 tankov a 50 obrnených vozidiel. FV 101 sa v bitke pokúšali zadržať nápor irackých tankov T-62 na obrannej línii pri meste Susangerd, ale boli jednoznačne porazené.
Irán však na tanky Scorpion nezanevrel a dodnes s nimi počíta kvôli ich taktickej a strategickej mobilite. Vyzbrojil ich 90mm kanónom, ktorý je odvodený od belgického kanóna Mecar 90. Ten sa do Iránu dostal na brazílskych vozidlách EE-9 Cascavel, kde sa v licencii volal EC-90. Vozidlo sa volá Towsan a je vyzbrojené aj protitankovou riadenou strelou odvodenou od americkej TOW. Ukrajinským tankistom, ktorí na FV 101 Scorpion presadnú z T-64 bude asi tank pripadať trochu detský, pretekársky. Ale niektoré príbuzné vozidlá už vo výzbroji majú.
FV 101 Scorpion patrí do rodiny vozidiel CVR(T) – Combat Vehicle Reconnaissance (Tracked). FV 102 Striker je raketový stíhač tankov s protitankovými riadenými strelami Swingfire. FV 103 Spartan je obrnený transportér, ktorý už Ukrajina má vo výzbroji. FV 104 Samaritan je obrnená ambulancia. FV 105 Sultan je veliteľské vozidlo. FV 106 Samson je vyslobodzovacie vozidlo. FV 107 Scimitar je prieskumné vozidlo vyzbrojené automatickým kanónom 30mm Rarden. Sabre je korba tanku FV 101 spojená s vežou vozidla 4×4 Fox vyzbrojenou kanónom Rarden. Alvis Stormer je už pokračovaním vývoja CVR(T), z ktorého má Ukrajina vo výzbroji minimálne protilietadlovú verziu Stormer HVM, ktorá je vyzbrojená protilietadlovými riadenými strelami Starstreak alebo Martlet.
Minimálne jedno zo šiestich dodaných vozidiel, najskôr však dve už zasiahol ruský kamikadze dron Lancet 3, čo je aj zdokumentované. Možnosťou pre Ukrajincov je prezbrojiť tanky FV 101 a ich veže dať na M113, tak ako to urobili Filipíny so svojim „frankentankom“. Ak majú na to čas, peniaze a výrobné kapacity, nemusia na ne dávať veže s 90mm kanónom. Existuje ukrajinská verzia tanku FV 101 Scorpion, nazvaná Scorpion Kastet. Predstavená bola v roku 2016 na výstave SOFEX (Special Operations Forces Exhibition). Jordánsko dostalo od Iraku v roku 1988 ukoristené iránske tanky FV 101 a neskôr si dokúpilo vyradené belgické stroje. Ukrajinská firma UkrOboronProm navrhla ich modernizáciu vežou Kastet pre jedného člena posádky vyzbrojenou kanónom ZTM-1 (ukrajinská verzia ruského automatického kanónu kalibru 30x165mm 2A72), dvoma odpaľovacími zariadeniami ukrajinských protitankových riadených striel Barrier, ukrajinským automatickým granátometom kalibru 30mm KBA-117 a guľometom kalibru 7,62mm.
MK
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
