Aktuality, História,

Andrej Fursov: Systémová kríza kapitalizmu je šancou pre Rusko

---

 

Prvý scenár je revolučný. To znamená, že ľudstvo vyrieši svoje problémy a posunie sa do budúcnosti. Druhý scenár je optimálny. Ľudstvo vyrieši svoje problémy a nikam sa neposunie. Všetci účastníci sa domnievali, že tieto dve možnosti nebudú fungovať. Pretože vládnuca trieda… Nemyslím tým skutočnú elitu, ale vládnucu triedu – úradníkov, prezidentov, premiérov atď.má veľmi nízku vôľu a intelektuálnu úroveň. Sú nepoužiteľný a nehodia sa na to. A pokiaľ ide o väčšinu obyvateľstva na Západe, za posledných 150 rokov sa tie inštitúcie, ktoré Foucault nazval “surveiller et punir”, t. j. “dohliadať a trestať” tak tie z jednotlivca urobili úplne poslušného, “chodiaceho spotrebiteľa”, od ktorého sa nedá nič očakávať. Tretím scenárom, a 55 % ho uprednostnilo ako veľmi pravdepodobný scenár, bola katastrofa. Posledný scenár sa nazýval antropologický prechod. Za tento scenár sa vyslovilo 25 % respondentov. Zvyšok ho schvaľoval.

 

Antropologický prechod je vytvorenie spoločnosti, v ktorej sú vládnuca trieda a nižšia trieda spriaznené rovnako ako dva biologické druhy. To znamená, že niektoré žijú 120-140 rokov, žijú v ekologicky čistých oblastiach, jedia čistú potravu, nie chrobáky a červy. No a druhá časť populácie, ktorá sa dožíva 40-60 rokov, ako sa postupne ukazuje je oslabená… Takže v zásade sú na nič. Mimochodom, ešte skôr o tom písal aj Herbert Wells vo svojich knihách Otvorené sprisahanie a Nový svetový poriadok. A to v štyridsiatom, ak sa nemýlim, a v dvadsiatom siedmom roku A teraz čo sa týka toho, aké by mohli byť kasty. Tu by mohli existovať rôzne možnosti. Mohli by to byť rodové varianty, etnické varianty.

 

Predstavte si, že Rusko bolo porazené a je úplne jasné, že je to koniec Ruska a Rusi sú v rezerváciách… Vidíte, to je najnižšia kasta. Nad tým je vyššia kasta – Poliaci, Litovci. Nad nimi je ďalšia… Toto je jedna z ciest. Ďalšia vec je, že pre tento variant môže existovať systém koncentrických kruhov. Ja to nazývam BET-fašizmus. Bio-technofašizmus. Je opísaný v poslednom Strugackého románe, ktorého dej sa má odohrávať niekedy krátko po udalostiach Chrobáka v mravenisku. Ak si pamätáte, Ostrovná ríša sa skladá z troch okruhov. Vonkajší kruh… Tam žijú bastardi – spodina, zločinci. Tí, ktorí nechcú žiť v ďalšom kruhu, sú tam hodení. Ďalší kruh je súčasná stredná trieda, ktorá tam prakticky nemá žiť, ale potrebuje nejakú vrstvu, nárazník. A stred. Stred, ako napísal Strugacký, tam žijú buržuji, je svet polovice XXII. storočia, je to komunizmus. Mimochodom, je to veľmi podobná schéma…

 

Neviem, či Strugackí vedel o Jeremenkovom diele? Arkadij Strugacký bol pokrokový človek, musel to vedieť. Skvelý náš ekonóm, ktorý hovoril o vertikálne integrovanej ekonomike 21. storočia, kde hore je komunizmus pre buržoáziu, ďalej socializmus pre vyššiu strednú triedu, kapitalizmus pre nižšiu. No a otroctvo pre veľmi, veľmi nízke triedy. Každý človek narodený v impériu by sa nevyhnutne ocitol v “jeho” kruhu. Spoločnosť by ho jemne (a v prípade potreby brutálne) vytlačila tam, kam patrí – podľa jeho talentu, temperamentu a morálneho potenciálu. Toto vytláčanie sa dialo automaticky aj s pomocou príslušného spoločenského mechanizmu (niečo ako morálna polícia). Bol to svet, v ktorom prevládala zásada “každému, čo jeho je” v najširšom výklade. Peklo, očistec a raj. To znamená, že to mohlo byť takto. Kastová organizácia… Prinajmenšom prístup k času života všeobecne.

 

Ako dlho človek žije? Je film “Čas”, v ktorom bolo všetko veľmi dobre ukázané. Takže sú tu všelijaké možnosti. Všetko závisí od konkrétneho boja… Budúcnosť sa rodí v boji. Napríklad z feudalizmu boli tri cesty do kapitalizmu. Nemecká, francúzska, anglická, podľa toho, ako sa sformovali sily v trojuholníku – kráľ, páni a roľníci. Tak to bude aj u nás. Nebude jedna možnosť, bude ich niekoľko. Citáty z filmu “Čas”(2011):

“Chudobní umierajú a bohatí nežijú.”

“Pre nesmrteľnosť vyvolených musia zomrieť milióny obyčajných.”

“Nikto si nevyberá, aby sa narodil”.

“Každý môže žiť večne, ak nerobí hlúposti. Nie je to desivé? Nikdy neurobíte nič hlúpe alebo odvážne, nič, čo by stálo za to…”

 

Je príliš neskoro na to, aby sme sa báli

Systémová kríza kapitalizmu je šancou pre Rusko. V 50. rokoch a v prvej polovici 60. rokov 20. storočia existovala myšlienka optimizmu nielen v ZSSR, ale aj na Západe. A keď sa koncom 60. a začiatkom 70. rokov začal tento prelom, ktorý realizovala vrchná vrstva svetovej kapitalistickej triedy. Keď sa technický pokrok prakticky zastavil a všetok technický pokrok sa obrátil na počítače. V prvom rade je to vec náročná na vedomosti. Nepotrebujete veľkú robotnícku triedu. Nepotrebujete veľkú strednú triedu. A okrem toho, počítačová technika vám dlhodobo umožňuje manipulovať s mysľou ľudí.

 

Jedna z úloh, ktoré si stanovili Tavistockov inštitút, Rímsky klub, Trilaterálna komisia na prelome 60. a 70. rokov, znie v angličtine veľmi jednoducho. “Stamp out cultural optimism”, “vyradiť kultúrny optimizmus”. A na Západe bol vyradený koncom 70., začiatkom 80. rokov. U nás sa to stalo o desať rokov neskôr, ale nie úplne. Na druhej strane, sovietska science fiction nie je mŕtva. Zmutovala, transformovala sa na to, čo sa dnes nazýva “akčná fantastika”. “Bojová fantastika” je svet po katastrofe, kde však ruský ľud prežil, vrátil sa ku koreňom a učí optimizmu. To znamená, že sovietska fantastika má bezpodmienečného dediča. Je to akčná fantastika. Napríklad Tarmaševov román Chlad je veľmi optimistická a pravdivá vec. Je to určite dedič sovietskej science fiction, v priamej línii. Sovietska science fiction je Jefremov, je to ranný Strugacký, ktorý skončil Poludním, XXII. Storočím. Je nádherný, tento krásny svet, ktorý potom začal miznúť a ktorý zničili tí, čo si vzali za vzor Strugackého pokrokárov. Pretože Gajdar a Čubajs sú pokrokári, alebo skôr regresori.

 

V 60. rokoch sme si, samozrejme, nič z toho neuvedomovali. Budúcnosť sme si predstavovali ako nádherný svet. Svet hviezdnych lodí… Áno! Svet kolosálneho technologického pokroku, v ktorom bude možné všetko! A my by sme do tohto sveta vstúpili ako inžinieri, astronauti atď. A to všetko sa prerušilo v roku 91, keď sa objavili nemŕtvi, sociálne krysy, ktoré žili v ZSSR-2, o ktorých sme nevedeli.

 

Žiaľ, optimizmus a nadšenie sa rodia ako posledný výkrik vôle uprostred ťažkej systémovej krízy. A žiaľ, opäť bez systémovej krízy, ktorá by, mimochodom, tiež mohla všetko pochovať. Ale bez systémovej krízy, ako sa mi zdá, ukazuje história, a nielen Ruska. A ruská história ukazuje presne to. Bez systémovej krízy… Čo je to nadšenie a optimizmus? Je to vôľa zvrátiť okolnosti. A navyše, prelomiť takéto okolnosti, keď… je to na hrane! Zajtrajšok je záhuba. Áno, v takejto situácii je možné nadšenie. Optimizmus je možný.

 

Môj otec mi rozprával, akí optimistickí boli vo Veľkej vlasteneckej vojne. Boli si istí víťazstvom. Pretože ak by nevyhrali, bol by to koniec! A táto generácia víťazov vyšla zo systémovej krízy. Takže nás, žiaľ, čaká veľmi ťažké obdobie. Západ toho za tie roky urobil toľko zlého pre seba… V podstate zrušili to, čo robili posledné desaťročia. A nepočúvali starého pána Kissingera. Veď Kissinger povedal:

“Netlačte na Rusko, lebo by sme kvôli tomu mohli prísť o všetko, čo sme za posledných 20 rokov dosiahli.” Západ zrušil všetko, čo urobil od zrady zosnulého Gorbačova. Vzťahy so Západom už nikdy nebudú pre naše elity, dokonca ani pre tie prozápadné, rovnaké.

 

Správanie anglo-amerických špičiek absolútne ukazuje, že režim, ktorý existuje v Rusku a vládnucu triedu…, úplne odpísali. Nikdy nikomu neodpustia, že proti nim “zdvihol ruku”. Bude to čisto na pedagogické účely pre celý svet, čo budú musieť urobiť. Takže teraz už niet kam ustúpiť. A na to, aby sme sa zľakli, je už neskoro. Vo filme “Probácia” je nádherná epizóda, keď vezmú banditu. Predtým, keď spí, mu z vankúša vytiahnu obe revolvery. A keď sa zobudí, chytí jeden aj druhý. A detektív, ktorého hrá Jefremov, hovorí: “Je neskoro sa báť, Paša!” A tak sa to stane. To by som chcel povedať aj ja: “Je neskoro sa báť”. Áno, a vôbec, je škoda sa báť. Vezmi súpera priamo do čela, aby nikdy nemal chuť sa rozohniť.

 

Naši ľudia vedia hrať šach a čítať bojovú literatúru. Je to veľmi dôležitá vec. Lebo beletria je naša, akčná beletria… Čítam ju pravidelne a aj moji študenti. Bojová beletria učí veľmi jednoduchú vec. Je tu vlasť. Vlast je to, čo… Nech je to čokoľvek, vlasť je to, čo máme radi, je to naša minulosť. A vlasť nie je len to, čo je teraz, nie sme to len my. Je to to, čo bolo predtým a čo bude potom. A za čo, ak je to potrebné, treba položiť život.

Andrej Fursov

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame

Zdieľajte článok