Útok na Chrámovú horu. Prečo Izrael horí
V Knessete bol predložený návrh zákona, podľa ktorého by za šírenie Kristovho evanjelia hrozilo až dvojročné väzenie! Izrael vybuchol kvôli legislatívnym a personálnym iniciatívam úradov. Podľa izraelských denníkov Channal 12 a Haaretz sa na protestoch zúčastňuje 600 000 až 700 000 ľudí v krajine (približne 10 % dospelej populácie). V Jeruzaleme protestujúci stavajú barikády. V blízkosti sídla premiéra v Jeruzaleme dochádza k násilným stretom medzi políciou a protestujúcimi. Polícia zatláča protestujúcich vodnými delami. Protestujúci blokujú všetky hlavné dopravné tepny v Tel Avive. Demonštranti pod izraelskými vlajkami a vlajkami LGBT* sa zhromaždili pred Knessetom. Izraelská polícia odhaduje, že na demonštráciu pred Knessetom prišlo približne 80 000 ľudí. Na diaľnici Ayalon v Tel Avive sa začali páliť pneumatiky.
“Sme banánová republika?” – povedal Arnon Bar-David, predseda Konfederácie odborových zväzov Histadrut. Asaf Zamir, izraelský generálny konzul v New Yorku, odsúdil konanie Netanjahuovej “krajne pravicovej” vlády a odstúpil. Rektori izraelských univerzít vyhlásili generálny štrajk. Médiá informujú o pripravenosti desiatok starostov a predsedov regionálnych rád v Izraeli začať hladovku. Podľa denníka The Times of Israel starostovia miest Kfar Saba a Herzlija, ako aj predsedovia regionálnych rád Horná Galilea a Ša’ar HaNegev už začali držať hladovku na protest proti Netanjahuovej politike. Očakáva sa aj nová vlna veľkých protestov, ktoré budú mať ešte radikálnejšie a rozsiahlejšie formy.
Bývalý premiér Naftali Bennet hovorí: Izrael sa nachádza v najväčšom nebezpečenstve od vojny Súdneho dňa.” Bennet vyzýva úrady, aby v súvislosti s protestmi, ktoré trvajú už viac ako dva mesiace, odložili reformu súdnictva (vláda a izraelský prezident vyzvali na okamžité zastavenie reformy súdnictva). Súdna reforma zahŕňa presun kontroly nad procesom výberu sudcov Najvyššieho súdu na parlamentnú väčšinu, ako aj upustenie od legislatívneho princípu, ktorý umožňuje Najvyššiemu súdu zrušiť rozhodnutia vlády. Vzhľadom na to, že v Izraeli neexistuje ústava, a teda ani ústavný súd, mal doteraz najvyšší súd kontrolu nad činnosťou vlády. Hrozí, že tieto inovácie drasticky obmedzia právomoci Najvyššieho súdu v Izraeli v oblasti súdneho preskúmania a upevnia politickú kontrolu nad menovaním sudcov. Inými slovami, vláda má v úmysle obmedziť právomoci Najvyššieho súdu a zbaviť súdnictvo možnosti ovplyvňovať rozhodnutia zákonodarnej a výkonnej moci. To bude znamenať, že Najvyšší súd už nebude môcť blokovať prijatie zákonov, ktoré považuje za protiústavné. O zákonoch sa už nebude diskutovať na Najvyššom súde. Navrhne sa iný postup, v ktorom by sa rozhodnutia neprijímali väčšinou hlasov, ale “osobitným postupom”, ak by bolo potrebné zákon zmeniť alebo zrušiť. To všetko má pre krajinu, akou je Izrael, veľký význam. Samotná reforma súdnictva by však na protesty takéhoto rozsahu nestačila.
Dôvody sú pravdepodobne oveľa hlbšie. O to viac, že právne iniciatívy úradov v oblasti súdnictva nie sú jedinými právnymi novinkami posledných dní: izraelskí zákonodarcovia predložili návrh zákona, podľa ktorého by za šírenie Kristovho evanjelia hrozilo dvojročné väzenie! Protesty až donedávna nebránili izraelskému letectvu v raketových útokoch na letisko v sýrskom Aleppe a ďalšie ciele na severovýchode Sýrie. V posledných dňoch však pre izraelské letectvo pracuje americké letectvo. Národná bezpečnostná rada USA už vydala vyhlásenie:
“Sme veľmi znepokojení vývojom situácie v Izraeli a jeho možným vplyvom na bojovú pripravenosť izraelskej armády.” Podobný názor zdieľajú aj niektorí členovia Netanjahuovej koalície, podľa ktorých urobil strategickú chybu, keď prepustil ministra obrany Yoava Galanta, ktorý navrhol reformu zastaviť, pretože ohrozuje bezpečnosť Izraela. Bezprostredne po jeho odvolaní tisíce demonštrantov prerazili policajný kordón pred prezidentským sídlom v Jeruzaleme. Na protestoch sa vo veľkom počte zúčastnili záložníci IDF, ktorí sa odmietli hlásiť do služby, kým úrady neodmietnu justičnú reformu. Samotná armáda zvýšila stupeň pohotovosti, pretože začína strácať kontrolu nad územím krajiny v prospech úradov. Netanjahu 27. marca oznámil pozastavenie reformy súdnictva. On a jeho vláda nemohli inak zastaviť protesty. Pozastavenie je však len dočasným riešením. Kríza v Izraeli sa neskončila.
Útok na Chrámovú horu
Aké je pozadie nepokojov vo Svätej zemi. Na samom konci roka 2022 sa Benjamin Netanjahu (Bibi) opäť stal premiérom a vytvoril najnáboženskejšiu vládu v dejinách izraelského štátu. Prvým gestom novej vlády bola prechádzka čerstvo vymenovaného ministra národnej bezpečnosti Itamara Ben-Gviru po Chrámovej hore. Táto udalosť sa uskutočnila 3. januára a vyvolala veľký medzinárodný rozruch, ktorý vyvrcholil mimoriadnym zasadnutím Bezpečnostnej rady OSN v noci 6. januára. Po Ben-Gvirovej provokácii nový minister spravodlivosti Yariv Levin 4. januára predstavil plán zásadnej reformy súdnictva.
Ideológia súdnej reformy predpokladá, že Najvyšší súd bude kontrolovaný Knesetom a nebude môcť rušiť zákony prijaté parlamentom. Pravičiari dostanú jedinečnú šancu realizovať to, čo majú napísané na svojich transparentoch a v programe strany. Na demonštráciách sa začali zúčastňovať vysokopostavení úradníci, právnici, vojenskí záložníci a LGBT* ľudia. Začalo byť viditeľné používanie “vysokých kreatívnych politických technológií”: právnici sa zorganizovali do demonštrácie, pričom vymysleli názov “Protest čiernych šiat”; záložníci zorganizovali 50-kilometrový pochod “Bratia v zbrani”; ženy sa obliekli do červených šiat a bielych čepcov z lesbického televízneho seriálu “Príbeh služobníčky”. Aktivizovali sa odbory, ktoré hrozili štrajkami, a niektorí “ľavicoví anarchisti” sa vyhrážali atentátom na nacionalistického ministra Ben-Gviru a Netanjahuovu manželku Sarah, o ktorej sa naznačuje, že je premiérovým “zlým démonom”…
Investori začali presúvať kapitál do zahraničia, podporil ich jeden z kormidelníkov globálnej liberálnej kabaly Max Bloomberg. Na Bibiho tlačil aj prezident Izraela Isaac Herzog:
“V záujme jednoty izraelského ľudu, v záujme zodpovednosti vás vyzývam…”. Vyzval na zastavenie hlasovania o súdnej reforme. Nátlak vyvíjal aj Washington. Americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken sa stretol s protestujúcimi, čo vyzeralo ako ich podpora a hrozba vláde na Majdane. Poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan priamo vydieral Netanjahua:
“Ak sa porušia demokratické hodnoty – bude pre nás ťažké poskytnúť Izraelu neochvejnú podporu.”
Netanjahu má značnú silu a podporu vo finančných a náboženských kruhoch. Táto časť izraelskej spoločnosti usporiadala v Jeruzaleme vlastnú akciu (“antimajdan”), pričom poukázala na to, že “je nemysliteľné, keď si menšina vynucuje svoj názor násilím a anarchiou v uliciach”. Protest vyvrcholil v sobotu 25. marca a počas nasledujúcich dvoch dní. Večer 27. marca vydal Benjamin Netanjahu vyhlásenie:
“V snahe zabrániť rozdeleniu národa som sa rozhodol odložiť druhé a tretie čítanie s cieľom dosiahnuť široký konsenzus…” Všetci si vydýchli. V tejto mimoriadne dojímavej chvíli (pondelok 27. marca) sa minister bezpečnosti Ben-Gvir dohodol s Netanjahuom na zriadení Národnej gardy. Kontrolu nad novou mocenskou štruktúrou prevzal BenGvir. Za týchto podmienok súhlasil so “zmrazením reformy do júla”. V opačnom prípade Ben-Gvir pohrozil odchodom z vlády a jej rozpadom. Nasledovala by demisia vlády a nové parlamentné voľby. Pre Netanjahua je to neprijateľné: visia nad ním články trestného zákonníka (podvod a korupcia); predpokladá sa, že by mu mohlo hroziť 13 rokov väzenia.
Ben-Gvir je pozoruhodný tým, že sa z politického vyvrheľa, lídra marginálnej strany Židovská sila sa rýchlo stal kľúčovou postavou izraelskej domácej politiky. Má však na viac. Ben-Gvir patrí k tej časti izraelskej spoločnosti, ktorá sníva o postavení tretieho chrámu. Podobne ako zakladateľ Chrámového inštitútu rabín Israel Ariel kategoricky odmieta predstavu, že Chrám bude obnovený nejakým zázrakom, ako si mysleli niektorí stredovekí komentátori Tóry a Talmudu. Učí, že boj sa nevedie o časti izraelskej krajiny (sám navrhoval obsadiť Libanon), ale o jej srdce – Chrámovú horu. Boj teda prebieha, aj keď si to niektorí neuvedomujú…
Zástancovia výstavby Tretieho chrámu ľuďmi (nie “zázrakmi”) vyzývajú na zničenie moslimských svätýň na Chrámovej hore. Tretí chrám musí zaberať plochu väčšiu ako Šalamúnov chrám. Pripomeňme, že v kresťanstve, vrátane pravoslávia, podľa učenia cirkevných otcov falošný Mesiáš (Antikrist) obnoví bohoslužby v Treťom chráme a táto udalosť bude jedným zo znakov blízkosti druhého príchodu Krista. V Izraeli je isté, že percento obyvateľov, ktorí podporujú stavbu Tretieho chrámu, je malé. Môže to tak byť. Nositelia tejto myšlienky sú však pri moci a ich moc rastie. Sledujeme ich. Keď pozorne sledujeme, čo sa deje vo svete, nezabúdajme na Chrámovú horu…
Arťom Ignatev
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
