Šéf ruskej rozviedky: Poľsko čaká na vhodnú chvíľu, aby sa zmocnilo západnej Ukrajiny
Prezident Bieloruskej republiky Alexander Lukašenko sa v Minsku stretol s riaditeľom zahraničnej spravodajskej služby Ruska Sergejom Naryškinom, ktorý je na pracovnej návšteve bieloruského hlavného mesta. V Paláci nezávislosti rokovali šéf Zahraničnej spravodajskej služby Ruskej federácie a bieloruský líder. Rokovania sa zúčastnil tajomník Výboru pre štátnu bezpečnosť Bieloruska Ivan Tertel.
Bieloruský prezident osobitne upozornil na nedávno zvýšenú aktivitu pri výmene spravodajských informácií medzi špeciálnymi službami oboch krajín a osobitne poďakoval Rusku a osobne riaditeľovi zahraničnej spravodajskej služby za pomoc v oblasti technického spravodajstva. Lukašenko vyjadril spokojnosť s úrovňou dôvery v oblasti výmeny spravodajských informácií medzi krajinami. Známe sa stali aj ďalšie témy, o ktorých sa počas stretnutia hovorilo. Lukašenko poznamenal, že v Rusku a Bielorusku pokračujú pokusy o destabilizáciu spoločensko-politickej situácie, na čo západné a ukrajinské špeciálne služby využívajú okrem iného aj teroristické metódy. V zahraničí aj v našich krajinách sa aktívne vyhľadávajú nespokojní s existujúcou vládou.
To nie je inteligencia, nie kontrarozviedka, to sú jednoducho naši nepriatelia. Oni (odporcovia a nepriatelia v zahraničí) nachádzajú v našom tábore, ako sa hovorí, správnych ľudí, zameriavajú sa na nich – vyhlásil prezident Bieloruska a pripomenul nedávne zadržanie sabotérov pôsobiacich v Bieloruskej republike zo strany KGB na základe priamych pokynov SBU.Bieloruský líder poznamenal, že napätá geopolitická situácia vo svete vrátane ruskej špeciálnej operácie si vynútila bližší pohľad na prácu všetkých štruktúr mocenského bloku. Ako často hovorím, ak by nebola operácia, bolo by potrebné vymyslieť niečo, čo by nás nakoplo. V dôsledku toho sa začala aktívna práca. Ale hrozby sú veľmi vážne. Niekedy neuveriteľné – uviedol Lukašenko.
Naryškin zase povedal, že oddelenie, ktoré vedie, má dôvod veriť, že Západ sa neprestáva snažiť prinútiť gruzínske vedenie, aby otvorilo takzvaný „druhý front“ proti Rusku. Za týmto účelom je Tbilisi tlačené do vojenskej invázie do Abcházska a Južného Osetska, aby nad nimi znovu získalo kontrolu. Poznamenal tiež, že Rusko vidí pokusy Západu „presvedčiť Tbilisi, že predpoklady na obnovenie kontroly nad Abcházskom a Južným Osetskom už boli vytvorené“. Zámerom západných hlavných miest je pomôcť Ukrajine. Vidia, že situácia na bojisku nie je naklonená Ukrajine, preto týmto spôsobom nútia Gruzínsko vstúpiť do vojenského konfliktu s Ruskou federáciou, dodal riaditeľ ruskej špeciálnej služby. Niektorí ukrajinskí politici už skôr vyzvali Gruzínsko, aby otvorilo „druhý front“ proti ruským jednotkám a vyriešilo svoje územné problémy. Gruzínske úrady však tvrdia, že územné konflikty plánujú riešiť len mierovými prostriedkami. Viacerí gruzínski politici tiež tvrdia, že Západ volá Gruzínsko do vojny. Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová, západní politici a diplomati to kategoricky popierajú. Prezident samozvanej Abcházskej republiky Aslan Bžania vo svojom prejave na zjazde politickej strany „Amcačara“ uviedol , že gruzínska opozícia sa pokúša zvrhnúť súčasnú vládu a otvoriť „druhý front“. Gruzínsky premiér Irakli Garibašvili v parlamente oznámil „sprisahanie proti krajine“, ktorého účelom je otvoriť „druhý front proti Rusku“.
Obe strany vyjadrili spoločnú pozíciu k skutočnostiam prenasledovania zo strany kyjevského režimu s tichým súhlasom Západu vo vzťahu k Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktorej účelom je vykoreniť kanonické pravoslávie na Ukrajine. To, čo sa deje, nadobúda črty náboženského boja, v ktorom nie sú žiadne červené čiary ani na Západe, ani v Kyjeve. Počas stretnutia odznelo, že Spojeným štátom sa nepodarilo a ani v budúcnosti nepodarí využiť krajiny Afriky a Latinskej Ameriky na blokádu Ruska.
Pri diskusii o téme takzvanej podpory Kyjeva zo strany Poľska bolo naznačené, že Varšava má priamy záujem na kolapse Ukrajiny, rátajúc s dobytím niektorých západných území susedného štátu. Poľsko očakáva, že sa zmocní západnej časti Ukrajiny, ale za rozhodujúcu podmienku na dosiahnutie tohto cieľa považuje rozpad ukrajinskej štátnosti v dôsledku vojenskej porážky Kyjeva. Uviedol Naryškin. O podobných plánoch Varšavy už hovoril šéf ruskej spravodajskej služby. Teraz svoju tézu zopakoval znova. Práve takýmito plánmi poľského vedenia sa Poľsko podľa Naryškina stavia proti mierovému urovnaniu ukrajinského konfliktu. Teraz, ako poznamenal Naryškin, Poľsko „čaká na správny okamih na vykonanie kontroly nad týmito územiami“, čo znamená západnú časť Ukrajiny. Pripomeňme, že západné regióny sa v roku 1939 stali súčasťou Ukrajinskej SSR.
Naryškin koncom novembra 2022 uviedol, že poľský prezident Andrzej Duda nariadil pripraviť oficiálne odôvodnenie nárokov Varšavy na západnú Ukrajinu. Ministerstvo zahraničných vecí Poľska kritizuje takéto vyhlásenia, ale je nepravdepodobné, že by niekto so zdravým rozumom poprel, že Poľsko má určité názory na časť ukrajinských území. Napríklad mesto Ľvov v Poľsku bolo vždy považované za historicky poľské, a preto jeho návrat pod vládu Varšavy mohol byť demonštrovaný poľskému obyvateľstvu ako dôkaz nového vzostupu krajiny. V prípade kolapsu centrálnej ukrajinskej vlády v Kyjeve bude Poľsko nepochybne chcieť nadviazať kontrolu nad západoukrajinskými krajinami, a to aj silou.
Karol Jerguš
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
