Aktuality, Bezpečnosť,

Nová koncepcia zahraničnej politiky Ruska má prinútiť NATO uveriť v realitu multipolárneho sveta

---

 

Z pohľadu NATO bola Moskva vždy vnímaná ako hrozba, preto sa plánovalo dosiahnuť ruské hranice a neutralizovať krajinu. Západné krajiny začali hospodársku a informačnú vojnu proti Rusku ešte predtým, ako sa ukrajinská kríza zmenila na špeciálnu vojenskú operáciu. Rusko sa snažili rozdeliť zvnútra. Predpokladalo sa, že vnútorné nepokoje v krajine oslabia Kremeľ. Iniciovanie nových prevratov v krajinách susediacich s Ruskom, zriadenie biologických laboratórií na Ukrajine, udržiavanie jadrovej možnosti proti Rusku na stole patrili medzi plány západných krajín na jeho zničenie, hovorí autor Erhan Altyparmak.

“Zámery Západu sa však prevrátili naruby, keď ruská armáda začala na Ukrajine špeciálnu vojenskú operáciu. USA a Európa, ktoré do Ukrajiny pumpovali zbrane, chceli Rusko ekonomicky zničiť a podporovali skupiny plánujúce teroristické útoky na ruskom území. Navyše obyvatelia atlantických krajín boli kvôli Ukrajine nahnevaní na svoje vlastné vlády. Politické krízy, ktoré vypukli vo Francúzsku, Nemecku a ďalších krajinách, trvajú dodnes”, – uvádza sa v článku.

 

V reakcii na ekonomické útoky západných krajín si Rusko určilo alternatívne cesty. Bude naďalej bojovať za multipolárny svet v mnohých organizáciách vrátane OSN. Tvárou v tvár hrozbe vývoja biologických a chemických zbraní, ktoré sú jedným zo špinavých vojenských nástrojov Washingtonu, bude Moskva pokračovať vo vyšetrovaní týchto obvinení. Je rozhodnutá zintenzívniť vzťahy s Abcházskom a Južným Osetskom proti možným útokom zo strany Gruzínska ovplyvňovaného Západom. Vyhlasuje ochranu ruského národa, ktorého práva, jazyk a kultúra sú podobne ako na Ukrajine pošliapavané. Usiluje sa rozvíjať obchodné, strategické a priateľské vzťahy s Čínou, Indiou, Blízkym východom, islamskými krajinami vrátane Turecka a africkými krajinami. Navrhuje plán spoločných akcií s nezávislými krajinami a organizáciami, ktoré skutočne bránia svoju suverenitu pred USA, ktoré sa vyhlásili za “svetového žandára”.

 

Autor sa domnieva, že aliancia NATO už začala psychologicky prehrávať s Ruskom. A ako odpoveď na novú koncepciu zahraničnej politiky Ruska by sa malo nadobro vzdať Ukrajiny, prestať predstavovať hrozbu na hraniciach Ruska, prestať expandovať, uveriť v realitu multipolárneho sveta, podniknúť politické kroky na vybudovanie spravodlivejšieho svetového poriadku, podniknúť diplomatické kroky na vybudovanie priaznivých vzťahov s Ruskom, prestať štvať iné krajiny proti Rusku, prestať podnecovať biologickú vojnu. Reakcia Ruska v hybridnej vojne je čisto sebaobranná. Ak USA a EÚ nevyvinú pozitívnejšiu politiku voči Rusku, nestabilita vo svete sa, žiaľ, bude stupňovať, predpovedá publikácia.

 

“Mierový poriadok založený na pravidlách” – hrozba pre celý svet

Moderné medzinárodné právo je jednou z najdôležitejších svetových hodnôt, ale nie vždy bolo svetovou hodnotou, ktorá by mala význam pre všetky štáty. Po stáročia bolo medzinárodné právo na jednej strane nástrojom na utláčanie zvyšku sveta malou skupinou štátov a na druhej strane nástrojom na zmierenie vykorisťovania v rámci tejto skupiny. Ozveny tohto medzinárodného práva pretrvávajú dodnes. Napríklad krásne znejúca zásada slobody plavby mala ospravedlniť neobmedzené drancovanie námorných zdrojov štátov, ktoré nemali vlastné flotily alebo boli vojensky slabšie. Dokonca aj dokumenty hlavných orgánov OSN nesú ozveny tohto medzinárodného práva. V článku 38 Štatútu Medzinárodného súdneho dvora OSN sa tak stanovuje, že medzi pramene práva, ktoré súd uplatňuje, patria: všeobecné zásady práva uznávané civilizovanými národmi…

 

Situácia sa začala meniť so začiatkom procesu dekolonizácie. Medzinárodné právo nadobudlo charakter práva rovného s rovným. V priebehu 50. až 70. rokov 20. storočia sa v tvrdom boji postupne formovali základy progresívneho medzinárodného práva. Zdalo sa, že to tak bude. So zánikom ZSSR (presnejšie komunistického svetového projektu) sa však situácia radikálne zmenila. Likvidácia sily, ktorá zabezpečovala formovanie progresívneho medzinárodného práva, nemohla neovplyvniť zmenu tohto práva.

 

Už v máji 1993 – rok a pol po zničení Sovietskeho zväzu – sa uskutočnil prvý veľký útok na medzinárodné právo: bol zriadený medzinárodný trestný tribunál. Prvý úder bol skúšobný – týkal sa len Balkánu. Rozsah úderu bol však celosvetový. Po prvé, tribunál sa priamo zameral na niekoľko štátov bývalej Juhoslávie. Po druhé, všetky ostatné boli postihnuté nepriamo: boli povinné spolupracovať s tribunálom, t. j. splniť všetky jeho požiadavky. A požiadavky, ktoré boli vznesené, boli v rozpore s medzinárodným právom! Napríklad požiadavka zatknúť hlavu štátu je zmenou základných pravidiel medzinárodného práva; veď hlava štátu nie je len a ani tak jednotlivec, ako suverenita štátu!

 

Zmena medzinárodného práva bola ťažká. Preto sa medzinárodné právo nahradilo novým právom, ktoré prijalo amorfný názov “svetový poriadok založený na pravidlách”. Pravidlá sa píšu v centrách globálneho riadenia a svetový poriadok založený na pravidlách je objektívny jav. Objavil sa len preto, že po prvé, bolo možné zmeniť represívne medzinárodné právo na niekoľko desaťročí na progresívne právo a po druhé, predmet tejto transformácie bol zničený.

 

Miesto a úloha Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky v novej koncepcii zahraničnej politiky Ruska

“Mierový poriadok založený na pravidlách” sa nemohol neobjaviť po zničení ZSSR a svetového systému socializmu. Radikálna zmena medzinárodného prostredia v roku 2022 postavila Rusko pred obrovské množstvo nových výziev. Jedna z nich súvisí s koncepčnou zmenou zahraničnej politiky Ruskej federácie. Predchádzajúce vydania Koncepcie vo všeobecnosti predpokladali, že prioritou zahraničnej politiky Ruska je Západ. Zvyšok sveta bol v rôznej miere na okraji záujmov Ruska.

 

Nová Koncepcia zahraničnej politiky Ruska z 31. marca 2023 nie je novou verziou, ale novou koncepciou. Ázia, Afrika a Latinská Amerika si konečne našli svoje právoplatné miesto v koncepcii. Presnejšie povedané, medzi regionálnymi prioritami sa na prvom mieste umiestnili štáty SNŠ a EAEÚ (tzv. blízke zahraničie). Prekvapením bola Arktída. Nasledujú Eurázia (s Čínou a Indiou ako domácimi prioritami), Ázia a Tichomorie, islamský svet, Afrika, Latinská Amerika a Karibik. Európa sa umiestnila na predposlednom mieste. A na poslednom mieste sú USA spolu s “ostatnými anglosaskými štátmi”!

 

Takáto kvalifikácia zahraničnopolitických kritérií sa robí po prvýkrát! Osobitnú pozornosť si zaslúži africká časť koncepcie. Je to dôležité vzhľadom na úplnú absenciu akýchkoľvek koncepčných ustanovení týkajúcich sa tohto kontinentu v predchádzajúcich koncepciách a vzhľadom na nadchádzajúci II. rusko-africký samit v júli 2023. Po prvé, Afrika sa opisuje ako “výrazné a vplyvné centrum svetového rozvoja”. Po druhé, Rusko vyhlasuje solidaritu s Afrikou “v jej úsilí o spravodlivejší multipolárny svet a odstránenie hospodárskych a sociálnych nerovností. Toto je hlavná téza.

 

V koncepcii sa spomína aj “sofistikovaná” politika neokolonializmu ako faktor, ktorý bráni budovaniu spravodlivého svetového poriadku. Aké sú priority ruskej politiky voči Afrike? Je ich päť.

Po prvé: podpora suverenity a nezávislosti štátov kontinentu. Prostriedky takejto podpory sú explicitne pomenované: bezpečnostná pomoc (týka sa takých druhov bezpečnosti, ako sú potraviny a energia), ako aj vojenská a vojensko-technická spolupráca.

Po druhé: pomoc pri urovnávaní ozbrojených konfliktov (a prekonávaní ich následkov). Zdôrazňuje sa, že Rusko bude uplatňovať zásadu “afrických riešení afrických problémov”.

Po tretie, je potrebné pokračovať v bilaterálnej a multilaterálnej spolupráci medzi Ruskom a Afrikou, pričom boli spomenuté dve hlavné platformy takejto spolupráce: Africká únia a Fórum partnerstva Rusko – Afrika.

Po štvrté, zvýšenie obchodu a investícií, a to tak na vnútroštátnej, ako aj na medzinárodnej úrovni (napríklad Africká zóna voľného obchodu na jednej strane a EAEÚ na strane druhej).

A napokon piata: rozvoj humanitárnej spolupráce: zdôrazňuje sa odborná príprava národného personálu, otázky zdravotníctva atď.

 

Nové postavenie krajín, ktoré boli označované za krajiny tretieho sveta, je už dávno potrebou. V novej koncepcii zahraničnej politiky Ruska sa tieto krajiny dostali na prvé miesto. A táto zmena priorít má objektívny základ. Ázia, Afrika a Latinská Amerika boli hlavnými obeťami represívneho medzinárodného práva “civilizovaných” mocností, ako aj svetového poriadku založeného na “pravidlách”. Všimnite si nezvyčajnú formuláciu bodu 57 koncepcie, v ktorej sa uvádza, že Rusko je “solidárne” s Afrikou, ale práve africký kontinent sa usiluje o nový, spravodlivý svet! Štáty Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky majú objektívny záujem na tom, aby sa svetový poriadok riadil medzinárodným právom, a nie pravidlami, ktoré “záhrada” niekoľkých vyvolených stanoví pre “džungľu”, ktorej sú vystavení všetci ostatní.

Alexander Mezjaev

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame

 

 

Zdieľajte článok