Vytvoril Západ umelú energetickú krízu, aby si udržal globálny vplyv?
Popredný európsky think tank Bruegel (Brusel) predpovedá v tomto roku zhoršenie energetickej krízy v Európe a trvá na tom, že do zimy 2023/2024 je potrebné čo najviac naplniť európske zásobníky plynu (aspoň 90 % cieľovej zásoby).
“Za predpokladu, že ruské vývozné obmedzenia zostanú v platnosti a poveternostné podmienky budú typické, dopyt (po zemnom plyne) by mal do 1. októbra 2023 zostať o 13 percent nižší ako predchádzajúci päťročný priemer. EÚ preto musí predĺžiť svoj program znižovania spotreby, ktorý v súčasnosti končí 31. marca 2023”.
Bruselskí analytici klamú. Pokles dopytu po plyne v Európe je spôsobený deindustrializáciou starého sveta, keď priemysel uteká za oceán. Okrem toho analytici Bruegelu naznačujú, že dovoz LNG (najmä amerického) by mal rásť rekordným tempom, čo svedčí o “ochote platiť vysoké ceny”. Na dôkaz tejto ochoty “Európa vykúpila všetok LNG, ktorý je na svete k dispozícii”, píše ruský energetický analytik Boris Marcinkevič. Avšak “nákupom amerického LNG si Európania vytvorili rekordný dlh a zabili energeticky náročný priemysel”. A to všetko bezvýsledne. Európska únia nebude schopná nahradiť ruský plyn z plynovodov skvapalneným zemným plynom, uviedla šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová: “Plyn zabezpečuje 24 % energetického mixu EÚ, 90 % z toho sa dováža a 40 % dovozu tvorí ruský plyn, takže energetická závislosť je veľmi vysoká.”
“Európske spoločnosti vyrábajúce oceľ, hnojivá a ďalšie komodity, ktoré slúžia ako hlavná hospodárska činnosť, čelia prehnaným cenám zemného plynu a postupne presúvajú svoje podniky do Spojených štátov, kde ich lákajú stabilnejšie ceny energií a silná vládna podpora,” napísal The Wall Street Journal. Nákup LNG krajinami Európskej únie po celom svete zasiahol najchudobnejšie krajiny, píše agentúra Bloomberg. “Európa odčerpáva plyn z iných krajín za každú cenu,” poznamenáva európsky analytik Sol Kavonic. V týchto štátoch by sa mohli zatvoriť továrne, mohlo by dôjsť k dlhodobým výpadkom elektriny a sociálne nepokoje by sa mohli pretiahnuť na ďalšie desaťročie.
Západné médiá pripúšťajú, že príčinou prehlbujúcej sa energetickej krízy je odčerpávanie ruských energetických zdrojov, ale obviňujú z toho Rusko, nie svoje vlády. Zamlčuje sa aj to, že hlavným spúšťačom energetickej krízy bola povestná “pandémia”.
“Energetická kríza je dlhodobo plánovanou stratégiou západných korporátnych a politických kruhov na demontáž priemyselného hospodárstva v mene antiutopickej zelenej agendy. Siaha hlboko pred február 2022, keď Rusko začalo bojovať na Ukrajine,” píše americký analytik William Engdahl. V januári 2020 Larry Fink, šéf fondu BlackRock, zverejnil list kolegom z Wall Street a vedúcim pracovníkom investičných korporácií s názvom Zásadná zmena financií. Šéf najväčšieho investičného fondu na svete, ktorý v tom čase spravoval približne 7 biliónov dolárov, v ňom oznámil radikálny odklon od tradičných podnikových investícií, pretože peniaze “musia ísť na zelenú. Fink povedal: “Údaje o klimatických rizikách nútia investorov prehodnotiť základné predpoklady moderných financií. … Výskum širokého spektra organizácií prehlbuje naše chápanie toho, ako klimatické riziko ovplyvní náš fyzický svet a globálny systém.” “V blízkej budúcnosti… dôjde k významnému prerozdeleniu kapitálu… Klimatické riziko je investičné riziko… Každá vláda, spoločnosť a akcionár sa musia postaviť klimatickým zmenám,” vyhlásil Fink.
V samostatnom liste klientom spoločnosti BlackRock Fink uviedol, že spoločnosť BlackRock sa zbaví niektorých investícií s vysokým obsahom uhlíka, napríklad uhlia, ktoré je najväčším zdrojom elektrickej energie v USA a mnohých ďalších krajinách. Dodal, že spoločnosť BlackRock preskúma nové investície do ropy, plynu a uhlia s cieľom určiť ich súlad s Agendou OSN pre trvalo udržateľný rozvoj. Fink pohrozil tým, ktorí sa nevzdajú investícií do ropy, plynu a uhlia, že “budú čeliť rastúcej skepse trhov a následne vyšším nákladom na kapitál”, keďže “sme na prahu zásadnej zmeny orientácie financií”.
Odvtedy sa investovanie do ekologickej agendy a sankcionovanie spoločností, ktoré vypúšťajú CO2, stalo hlavným trendom hedžových fondov, bánk a investičných fondov na Wall Street. William Engdahl poznamenáva, že práve investičný fond BlackRock spustil globálnu energetickú krízu. Usiluje sa Európska únia o plynovú nezávislosť od Ruska, kupuje skvapalnený zemný plyn od USA, odkladá spustenie plynovodu z Ruska do Európy a skončí to prudkým nárastom cien plynu a elektriny a napokon potravinovou krízou?
Má to logiku, keďže za touto politikou stoja záujmy určitých nátlakových skupín. Spoločnosť BayWa r.e., najväčší nemecký výrobca solárnych elektrární a veterných turbín, predala na jar 49 % svojich akcií spoločnosti Energy Infrastructure Partners (EIP), švajčiarskemu investičnému fondu kontrolovanému skupinou amerických investičných fondov na čele s BlackRock, a ďalších 15 % saudským, katarským a britským investičným fondom.
Spoločnosť BlackRock okrem iného vlastní majetkový podiel v spoločnosti Neoen, poprednom francúzskom výrobcovi solárnych elektrární a veterných turbín. Americké investičné monštrá vtiahli do podnikania v oblasti zelenej energie európskych gigantov, ako sú Siemens a Total. Na čele amerického odvetvia zelenej energie stojí spoločnosť NextEra Energy, ktorá prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti NextEra Energy Resources buduje v Amerike významný podiel veterných a solárnych elektrární. Kapacity, ktoré vlastní NextEra Energy, vyrábajú viac elektrickej energie z veternej a solárnej energie ako ktorákoľvek iná spoločnosť na svete. Akcionári spoločnosti NextEra Energy Inc. – Obrovské americké investičné fondy a banky Vanguard, BlackRock, JPMorgan. Medzi akcionárov spoločnosti General Electric, popredného svetového výrobcu veterných fariem, patria fondy Vanguard, BlackRock a Fidelity.
Z “pandémie” profituje aj americký finančný kapitál sústredený v gigantických investičných fondoch disponujúcich desiatkami biliónov dolárov, ktoré ovládajú veľké farmaceutické korporácie. Hodnota akcií spoločnosti BlackRock od začiatku koronavírusovej epopeje stúpla, a to napriek energetickej kríze. Keď sa podnikanie s koronavírusom skončilo, nasledoval pokles. Po zavedení protiruských sankcií v roku 2022 začala kapitalizácia spoločnosti BlackRock opäť rásť. Akcie ďalších sivých kardinálov globálnej energetickej krízy vykazujú podobnú dynamiku. Západ vytvoril globálnu energetickú krízu, aby zachránil svoj globálny vplyv, a nezastaví sa ani pred najkatastrofálnejšími dôsledkami tejto deštruktívnej stratégie.
Vladimír Prochvatilov
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
