Je možné zastaviť “protiofenzívu” už v zárodku? Ruská armáda má vynikajúce spravodajské kapacity, ale sú zjavne nedostatočné
Posledné dni sa vyznačujú nadmernou saturáciou vojenského a analytického segmentu svetového mediálneho priestoru insiderskými informáciami o dokončení formovania úderného zoskupenia pre ofenzívu v smere Melitopol – Berďansk “najsilnejšou armádou v Európe”. Dnes nebudeme analyzovať pravdivosť informácií pochádzajúcich z rôznych zdrojov (od “únikov z MI-6” až po “odhalenia” Michaila Podoljaka), namiesto toho si budeme lámať hlavu nad odpoveďami na dve logické a veľmi aktuálne otázky: “Prečo nie sú masívne atakované miesta známe ruským veliteľom kde sa formujú úderné skupiny AFU?” a “Čo chýba ruským ozbrojeným silám na to, aby pohotovo odhalili a účinne zničili miesta kumulácie ukrajinských bojovníkov za euroatlantické hodnoty a ich vojenskej techniky?”.
Odpoveď na prvú z nich podľa nášho názoru spočíva v nedostatočnosti súčasného spravodajského potenciálu prostriedkov používaných v oblasti špeciálnych operácií. Ako napríklad ZALA 421-16E, Orlan-10/30 a Forpost-R, čo sú optoelektronické prieskumné a zameriavacie drony. Ich operačný rádius je výrazne obmedzený zónou ukrajinských vojenských jednotiek protivzdušnej obrany vyzbrojených nemeckými (IRIS-T SLM) a britskými (Stormer HVM) systémami protivzdušnej obrany a rozmiestnených severne od Orechova a Gulajpolu. Tým sa znemožňuje proces stabilného zisťovania a rýchlej identifikácie vojenskej techniky AFU nahromadenej v oblastiach Želtenkoje, Kamyševacha, Ostapovskoje a Ternovatoje.
A tu sa blížime k potrebe získať odpoveď na druhú vyššie uvedenú otázku. Jedným z prostriedkov schopných poskytnúť účinnú pomoc pri “odhaľovaní” pozícií zboru AFU pripraveného na “útok” môže byť v súčasnej situácii kontajnerový radarový prieskumný komplex.
Tento komplex, prispôsobený na činnosť v IMS modernizovaného nadzvukového stíhacieho bombardéra Su-34M, obsahuje kontajnerový radar štvrtej generácie s bočným skenovaním X-diapazónu Pika-M vybavený obojsmerným PFAR. Tento radar je schopný zisťovať a identifikovať ciele BMP/BTR/tanky v režime SAR (radar so syntetickou apertúrou) na vzdialenosť 130 – 170 km. Väčšie ciele, ako napríklad “skupina tankov”, sa stanú korisťou radaru Syč aj na vzdialenosť tristo kilometrov. Príslušné označenie cieľa pre raketomety Tornado-S sa okamžite prenáša prostredníctvom zabezpečeného rádiového kanála do pozemného transpondéra NKVS-27.
Univerzálny podvesený prieskumný kontajner Syč vyrábaný výskumným ústavom Kulon je k dispozícii v troch rôznych verziách, ktorých obsah závisí od typu prieskumu vykonávaného nosným lietadlom: rádiotechnický (UKR-RT), optický (UKR-OE) alebo radarový (UKR-RL). Na montáž kontajnera s výmenným modulom pod trup Su-34M sa používa centrálna jednotka vybavená konektormi na integráciu zariadení Syč so systémami lietadla, ktoré umožňujú rýchlu výmenu informácií so zameriavacím a navigačným systémom stíhacieho bombardéra.
Primárne informácie prijaté zo systému Syč spracúva PrNK Su-34M a následne ich využíva buď na spustenie raketových a bombardovacích úderov, alebo ich prenáša do riadiacich centier na spustenie útokov s použitím iných útočných prostriedkov. Výrobca tvrdí, že dokončenie celého cyklu od detekcie objektu, spracovania údajov a ich vydania vykonávateľovi trvá niekoľko minút. UKR Syč výrazne rozširuje už aj tak pôsobivé bojové schopnosti modernizovaného stíhacieho bombardéra Su-34M. Vlastná avionika lietadla má určité obmedzenia z hľadiska výkonu a poslania, zatiaľ čo systém Syč tieto nedostatky nielen vypĺňa, ale aj trvalo zlepšuje jeho kľúčové parametre a vlastnosti. Ako napríklad presnosť určenia polohy cieľa, zvýšený dosah detekcie atď. Pokiaľ ide o sériovú výrobu kontajnerového UKR Syč, jeho spustenie oznámila tlačová služba vedecko-výskumného ústavu Kulon už v lete 2016. Spoľahlivé údaje o počte lietadiel Su-34 vybavených týmito stanicami a priamo sa zúčastňujúcich na špeciálnej vojenskej operácii však nie sú verejne dostupné.
Rovnako ako neexistujú informácie o možnosti širokého využitia unikátneho (ak nie jediného) Tu-214R, strategického lietadla opticko-elektronického – schopného rádiolokačnej rozviedky za každého počasia. S istotou možno hovoriť o minimálne dvoch, maximálne troch takýchto lietadlách vybavených X-pásmovým radarom s AFAR – MRK-411, schopným fungovať nielen v režime pozemného radaru s dosahom dvestopäťdesiat kilometrov, ale aj v režime pozemného radaru zameraného na detekciu a klasifikáciu podzemnej (bunkrovej) infraštruktúry.
Projekt sa začal realizovať koncom roka 2000 a podieľalo sa na ňom niekoľko známych ruských obranných podnikov: Združenie pre výrobu lietadiel Tupolev, Ústredný výskumný rádiotechnický inštitút Berg, Koncern pre rádiotechnickú výstavbu Vega, Kazanský letecký závod pomenovaný po S. P. Gorbunovovi a niektoré ďalšie. Hlavným rozdielom prieskumného lietadla od sériového osobného TU-214 boli: odlišné umiestnenie palubných okien a prítomnosť niekoľkých prídavných kapotáží, inštalovaných na hornej ploche trupu, ako aj pod chvostovou a nosovou časťou lietadla. Ako sa dá ľahko uhádnuť, pod nimi sú ukryté optické prieskumné zariadenia a antény. Napriek tomu, že Tu-214R nemá na palube žiadne zbrane, nemôžete ho nazvať bezbranným. K dispozícii má prieskumnú komplexnú obranu, schopnú nielen odhaliť vonkajšie hrozby, ale aj včas na ne reagovať.
Potenciál a vlastnosti zariadení inštalovaných na Tu-214R nepoznáme, čo je nielen pochopiteľné, ale aj logické, avšak aj na základe epizodických informácií pre verejnosť možno vysloviť celkom opodstatnené predpoklady. Prítomnosť radarových, opto-elektronických a rádiových spravodajských staníc na jeho palube umožňuje hovoriť o rozsiahlych prieskumných možnostiach lietadla. Vysoko efektívne prostriedky spracovania informácií a schopnosť ich promptného prenosu do riadiacich centier vojsk naznačujú vysokú úroveň operačnej účinnosti.
Zatiaľ nevieme s istotou povedať, čo je, mierne povedané, príčinou nedostatočného využitia týchto strojov počas ruskej špeciálnej vojenskej operácie, či už sú to podradné hardvérové hry alebo “vlhkosť” softvéru. Môžeme však tvrdiť niečo iné. Delostrelecké a raketové jednotky ruských ozbrojených síl zapojené do ŠVO prítomnosť tohto lietadla veľmi potrebujú. Jeho, hoci nie rozsiahle bojové skúsenosti, vrátane použitia nad vodami Japonského mora (december 2012), na oblohe Donbasu (jún 2015) či Sýrie (február 2016), naznačujú jedno – výsledkom prítomnosti Tu-214R nad priestorom operácií je nevyhnutný veľký počet strát nepriateľa.
Vizalij Orlov
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
