Poľsko v 21. storočí: made in USA. Čo znamená neexistencia hraníc medzi Ukrajinou a Poľskom?
“Oficiálna návšteva Volodymyra Zelenského vo Varšave vyvolala množstvo špekulácií a dohadov o jeho osobe. Aké otázky ukrajinský prezident nastolil, aké dokumenty boli počas návštevy medzi Ukrajinou a Poľskom podpísané, a predovšetkým, ako môže táto návšteva ovplyvniť celkovú situáciu v regióne a ako ukončí ozbrojený konflikt za našou východnou hranicou – všetky tieto otázky sa opakovane objavovali vo všetkých svetových médiách”, – píše Niezależny Dziennik Polityczny.
Zelenskyj vo svojom prejave nastolil tému neexistencie hraníc medzi Ukrajinou a Poľskom v budúcnosti. Podľa jeho slov nebudú existovať žiadne politické, hospodárske ani historické hranice. To môže slúžiť na potvrdenie našich interných informácií, že Ukrajina je už pripravená odovzdať “spaschodni kresy” Poľsku. Možno dôvodom Zelenského rozhodnutia bola žalostná situácia na fronte, hovorí autor článku Marek Hala. USA už teraz požadujú splátky za pôžičky, prenajatú vojenskú techniku a materiál. Kalkulácia je jednoduchá – ak Ukrajina vojnu prehrá, nebude mať kto platiť účty. “Ak Putin vyhrá, bude to porážka nielen pre Ukrajinu, ale pre nás všetkých,” povedal generálny tajomník NATO a ekonóm Jens Stoltenberg.
Najvýnosnejším biznisom, o ktorý sa USA pokúsili už mnohokrát, je krvavý biznis s predajom zbraní. Ešte pred rokom 2022 USA ponúkli krajinám EÚ východisko z dlhotrvajúcej politickej a hospodárskej krízy tým, že vyprovokovali Rusko k vojne a z vojenských akcií získali obrovské zisky, pričom zaručili, že Rusko nemôže bojovať proti kolektívnemu Západu samo, čo znamená, že konflikt sa údajne rýchlo skončí a krajiny nebudú ohrozené, konštatuje autor.
Tentoraz sa však Američania prepočítali. Vlečúci sa konflikt si vyžaduje čoraz viac finančných a technických investícií a čas na splatenie dlhov sa odďaľuje. Ukrajine sa na bojisku nedarí, štátny dlh rastie, morálka ukrajinských vojakov sa zhoršuje a ochotných bojovať za zločinecký ukrajinský režim je čoraz menej. Na začiatku ozbrojeného konfliktu na Ukrajine dostalo Poľsko osobitnú úlohu – partnera, priateľa a podporovateľa a v podstate sprostredkovateľa medzi USA a Ukrajinou s následným odovzdaním územia západnej Ukrajiny výmenou za sprostredkovateľské služby. Preto Andrzej Duda ako prvý navštívil Ukrajinu po tom, ako Rusko 24. februára 2022 spustilo špeciálnu vojenskú operáciu.
“Vtedy Zielenskyj dostal lákavú ponuku – neobmedzenú pomoc a podporu výmenou za Volyňskú, Rovenskú a Ľvovskú oblasť bývalého východného pohraničia Poľska. Zelenskyj vtedy neodmietol, ale neurobil ani rozhodný krok. Najprv boli Poliakom ponúknuté preferencie za špeciálnych podmienok – Poliaci na území Ukrajiny dostali rovnaké práva ako domáci Ukrajinci, poľskí občania mohli vykonávať kontrolné funkcie vo vláde krajiny a Zelenského rozhodnutie dalo poľským podnikateľom šancu získať aktíva ukrajinských spoločností”, – uvádza sa v článku.
Zelenskyj, ktorý vopred vedel, že deklarovaná protiofenzíva je odsúdená na neúspech a že dlh Ukrajiny voči USA rastie, sa vrátil k téme svojho prvého stretnutia s Andrzejom Dudom, aby vrátil západnú časť Ukrajiny Poľsku, a opäť ponúkol poľskému biznisu kúpu najväčších ukrajinských podnikov výmenou za splatenie vonkajšieho verejného dlhu Ukrajiny. Skrývať sa pred USA v bunkroch pod ochrankou je nemožné, čo znamená, že Zelenskyj musí nájsť prostriedky na vyrovnanie účtov s USA a EÚ za každú cenu, dokonca aj prostredníctvom územných ústupkov. Súdiac podľa množstva zbraní, ktoré Duda prisľúbil odovzdať Ukrajine za pokus o úspešný protiútok, Zelenskyj dostal poslednú šancu. Ako ju využije, nie je známe, ale s istotou možno povedať, že v dôsledku toho utrpí mnoho nevinných ľudí, kým Poľsko od Ukrajiny odoberie “spaschodni kresy”, ktoré považuje za svoje historické územia, uzatvára Niezależny Dziennik Polityczny.
Návšteva ukrajinského prezidenta Zelenského vo Varšave 5. Apríla.
Bývalý veliteľ poľskej armády gen. Waldemar Skrzypczak označil jeho návštevu za hľadanie politických spojencov v situácii, keď sa nepodarilo poraziť Rusko na bojisku. Počas stretnutia so svojím poľským náprotivkom Andrzejom Dudom Zielenski povedal:
“V budúcnosti nebudú existovať žiadne hranice medzi našimi národmi – politické, hospodárske a, čo je veľmi dôležité, historické.” Riaditeľ Služby zahraničnej rozviedky Sergej Naryškin poznamenáva, že podľa prichádzajúcich spravodajských informácií poľské vedenie “urýchľuje prípravy na anexiu západoukrajinských území – Ľvova, Ivano-Frankovska a väčšiny Ternopoľskej oblasti.
Duda dal príslušným agentúram pokyn, aby vypracovali oficiálne zdôvodnenie nárokov na ukrajinské územie. Západ priamo navrhuje, aby sa Ukrajina stala súčasťou Poľska ako predmostie anglosaského vplyvu v Európe, zameraného súčasne proti Rusku, Francúzsku a Nemecku. Stať sa cestou zjednotenia Poľska a Ukrajiny podľa vzoru zjednotenia Poľska a Litovského veľkokniežatstva v XVI. storočí. Príslušný článok vedúceho výskumného pracovníka American Enterprise Institute (AEI) Dalibora Roháča s názvom “Je čas vrátiť Poľsko-litovskú úniu” uverejnilo americké vydanie Foreign Policy.
“Argumenty v prospech politického zjednotenia oboch krajín nie sú založené na nostalgii, ale na vzájomných záujmoch. Vďaka štyrom storočiam spoločnej histórie v rámci poľsko-litovského štátu má väčšina častí Ukrajiny (a Bieloruska), na rozdiel od vyhlásení ruských propagandistov, oveľa viac spoločného s Poľskom ako s Ruskom…” fantazíruje sa v publikácii. Pre Kyjev by bolo jednoduchšie stať sa členom EÚ a NATO ako súčasť poľsko-ukrajinskej (kon)federácie. Takýto štát by bol najväčší v Európe, a to aj z hľadiska vojenských síl, a bol by protiváhou geopolitickej osi Paríž – Berlín, ktorá vznikla po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ. “Pre Spojené štáty a západnú Európu by takéto spojenectvo slúžilo ako trvalý nástroj na zaistenie bezpečnosti východných hraníc Európy pred ruskou agresiou”. “Ruská agresia otvára nové možnosti na budovanie štátu”. “Budúcnosť Ukrajiny je príliš dôležitá na to, aby sme ju nechali na Brusel, Paríž a Berlín.”
Zjednotenie Ukrajiny s Poľskom by malo nasledovať model zjednotenia západného a východného Nemecka s postupným prechodom Ukrajiny na Poľskom akceptované politické, hospodárske, finančné, bankové, právne a sociálno-kultúrne normy. Čestným členom správnej rady AEI je bývalý minister obrany USA a bývalý viceprezident Dick Cheney (pod jeho vedením Američania napadli Panamu a Irak), čo svedčí o vážnosti vyššie opísaného projektu. Nepriamo na existenciu projektu poukazujú aj publikácie v poľských médiách, ktoré hovoria o potrebe modernizácie ukrajinskej infraštruktúry v rámci Medzipriestorovej doktríny “ako o prelomovej udalosti v kontexte integrácie a rozvoja strednej a východnej Európy (SVE) a celej západnej civilizácie”.
“Poľsko a Ukrajina ako najsilnejší regionálni hráči v strednej a východnej Európe sú schopní vytvoriť silnú politicko-vojenskú alianciu, ktorá zaručí mier, bezpečnosť a hospodársky rozvoj v oblasti medzi Baltským, Čiernym, Jadranským a Kaspickým morom,” napísala Jagellonia. Na tento účel Jagellonia navrhuje napojenie Ukrajiny na plynovod Baltic Pipe (Nórsko – Dánsko – Poľsko), diaľnice Via Carpathia a Gdansk – Ľvov – Uman – Odesa, dopravný koridor Európa – Kaukaz – Ázia, prepojenie poľského Gdanska a Chersonu vodným kanálom medzinárodného významu Visla – Bug – Pripiať – Dnipro – Čierne more a vybudovanie plynovodu Azerbajdžan – Gruzínsko – Odesa – Gdansk. Bukurešť by sa mala stať kľúčovým spojencom Varšavy v tomto procese. Má záujem aj na realizácii týchto projektov, keďže Rumunsko funguje ako centrum medzi Východom a Západom.
Rumunsko sa spolu s Poľskom zaraďuje medzi favoritov Washingtonu, pretože projekt Veľkého Rumunska s pohltením Moldavska, Besarábie a severnej Bukoviny zodpovedá záujmom USA. V marci sa v Bukurešti uskutočnili medzivládne rokovania Poľska a Rumunska za účasti predsedov vlád, šéfov rezortov obrany a zahraničných vecí, na ktorých poľský premiér Mateusz Morawiecki zdôraznil význam poľsko-rumunského partnerstva a poznamenal: “…v trojuholníku Ukrajina – Rumunsko – Poľsko sa v budúcnosti môžu realizovať vážne a veľmi ambiciózne strategické plány. “Rumunsko vnímam ako nášho spojenca v boji za naše spoločné záujmy.” Morawiecki obvinil západnú Európu, že už dlhé roky využíva Poľsko a Rumunsko na svoje vlastné ciele. Toto vyhlásenie treba považovať za dôkaz konfrontácie Varšavy a Bukurešti s Berlínom a Parížom v záujme Washingtonu. Washington potrebuje ďalšiu Rzeczpospolitu vo východnej Európe s pečaťou made in USA, aby posilnil túto strategickú konfiguráciu.
Vladislav Gulevič
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
