Andrej Fursov: Bohovia Západu bez tváre. Ľudskosť verzus postľudskosť
Dlhodobé pozorovanie západnej spoločnosti vedie k záveru, že neuróza nie je mentálne neutrálna choroba. Neurotik je typická osobnosť západnej civilizácie, ktorá zlyhala v dvoch úlohách: zachovať si osobnú integritu a uspokojiť nespočetné požiadavky spoločnosti.
V situácii, keď namiesto spoločnosti = organizmu je človek obklopený spoločnosťou = mechanizmom, sa dodržiavanie jej zákonov stáva psychicky veľmi náročným procesom. A ich nasledovanie “podľa Stanislavského”, s identifikáciou seba samého ako prevažne sociálneho subjektu, sa stáva pre vnútorný svet človeka jednoducho deštruktívnym. Ale všetko nie je také zlé, všetko je oveľa horšie – ukazuje sa, že človek môže žiť aj bez vnútorného sveta, ak je dobre, spoľahlivo vybudovaný vo vonkajšom svete.
Človek je príliš široký na to, aby sa dal zúžiť, zasníval sa Dostojevskij v slovách Miťa Karamazova. Kapitalistický Systém, aspoň vo svojom historickom, civilizačnom jadre, realizoval sen veľkého ruského spisovateľa tým, že vytvoril určitý typ človeka. Alebo aspoň modálnu osobnosť, ktorá udáva tón a kód správania v súčasnej západnej spoločnosti: racionálne konajúca, dodržiavajúca zákony, minimálne agresívna. Aspoň pokiaľ sa nachádza v “gravitačnom” poli svojho systému a jeho inštitúcií. Došlo k interiorizácii sociálnej kontroly. Tá sa zmenila na sebakontrolu. “Človek, ktorý sa kontroluje sám, je obmedzený človek”…
Moderný štát a kapitál so svojimi represívnymi inštitúciami každodennosti zúžili človeka do uzavretých priestorov severného Atlantiku. A toto priestorové obmedzenie nemalou mierou prispelo k jeho úspechu. Každý zisk je však zároveň stratou. Odvrátenou stranou sebakontroly je neuróza. Rozšírenie nervových chorôb v západnej Európe v poslednej tretine 19. storočia, vznik niekoľkých “tichých ohnísk” tradičných samovražedných zón, vznik psychoanalýzy – to všetko je odvrátenou stranou triumfu sebakontroly, ohromenie človeka.
V mnohých škandinávskych krajinách existuje nevyslovený Janteho zákon, ktorého zmyslom je, aby človek nevyčnieval a nebol lepší ako ostatní – alebo sa nejakým spôsobom odlišoval od okolia. Tento zákon sa nevzťahuje napríklad na záľuby a tvorivú prácu: tu sa každý môže prejaviť. V každodennom živote je však pre mnohých Škandinávcov dôležité byť ako všetci ostatní: Ak všetci bežia, považuje sa za “neslušné” nebežať. Všetci majú najnovší mobilný telefón – je teda čas, aby si ho tiež zaobstarali. Ak to neurobíte, nebudú vás otvorene súdiť, ale budete neustále pod tlakom pohľadov – aspoň tak sa bude cítiť väčšina ľudí, aj keď ten tlak v skutočnosti nie je. Toto “byť ako ostatní” a neschopnosť byť vždy v obraze s najnovšími technológiami a novinkami často spôsobuje stavy stresu a depresie (škandinávske krajiny patria tradične k európskym lídrom v užívaní antidepresív na obyvateľa).
V našich zemepisných šírkach sa táto snaha mení na úlohu zvýšenej náročnosti “byť iný a zároveň nie horší ako ostatní”. Najlepším príkladom európskeho prístupu je anglický trávnik. Vyzerá pohodlne, pretože sa kosí už tristo rokov. Tak ako všetky európske národy – boli neustále prevaľované socializačnou kosačkou, v dôsledku čoho došlo k prirodzenému výberu smerom k väčšej schopnosti prispôsobiť sa pomerne prísnym spoločenským normám (európska regulácia všetkých prejavov spoločenského života je dobre známa). A ďalej sa môžete sebarealizovať, ako chcete, ale prísne v medziach výšky kosačky na trávu.
Mimochodom: fašizmus je logickým dôsledkom princípu “kosenia na tristo rokov” a odtiaľ pramení celá jeho (a celej západnej civilizácie) nevraživosť voči “vonkajším” ľuďom (ktorí pre nich nie sú ľudia). Ak striháte tristo rokov, potom sa rozhodovacie centrum, referenčný bod pre dobro/zlo presúva za hranice jednotlivca k tomu, kto strihá. Preto sú vášne a hnev vo vnútri strihača potláčané vonkajšou silou. A na nové krajiny alebo na tých, ktorí vypadávajú z kategórie “svojich” – všetko, čo sa nahromadí, sa aj vyleje. A začína sa to tým ,že ťa “zbavujem pojmu svedomie!”!
Úzkoprsosť európskeho človeka nie je len dôsledkom nespočetných zákonov a predpisov. Keď na Západe “zomrel” Boh a obyčajný človek postupne prestal svoj život korelovať s domnelým absolútnom (vertikálne spojenie), jeho “posvätné miesto” zaujala spoločnosť a sociálne interakcie (horizontálne spojenia), hierarchiu začalo nahrádzať podhubie. Spoločenský súhlas a nesúhlas sa stali rozhodujúcimi pre udržanie stability psychiky. Postupne okrem vzťahov človeka s inými ľuďmi nezostali žiadne iné vzťahy, žiadne iné referenčné body okrem korelácie seba samého s konvenčnou normou, žiadne iné dimenzie ľudského života okrem horizontálneho sociálneho sveta. Preto sa v ňom tak ľahko realizujú aj tie najdivokejšie liberálne iniciatívy.
Nový boh Západu sa volá socializmus a voči svojmu stádu je oveľa menej náročný ako jeho prísny predchodca: čím slabšie je v človeku to, čo možno nazvať “duchovným začiatkom” – tým je vhodnejší pre náboženstvo moderny. Predpokladám, že rozdiel medzi západnou a ruskou individualitou je v umiestnení konvenčnej referenčnej osoby, vo vzťahu ku ktorej jednotlivec buduje svoj spoločenský život: pre Európana sa vzhľadom na okolnosti európskych dejín ukázalo, že táto osoba je posunutá von – do vonkajšej vládnucej sily. Je jasné, že ide o osobu alebo sociálnu skupinu.
Pre Rusa je však referenčná osoba v ňom samom, ale nie v ňom. T. j. v prvom prípade spojenie cez zákony so spoločnosťou a v druhom – cez svedomie s Bohom (alebo jeho neformalizovanou reprezentáciou). Posilňovanie spoločenskej závislosti posilňuje západnú tendenciu v typoch individuality, zatiaľ čo oslabovanie dôvery v spoločnosť – mechanizmus (a teda v jej význam) posilňuje ruskú tendenciu. Boh podhubia sa skladá z organizmov tých, ktorí v neho veria a slúžia mu, najčastejšie bez toho, aby o jeho existencii vôbec vedeli. Ktorýkoľvek člen ktorejkoľvek spoločnosti na tejto planéte, keď prestane “ťahať” vertikálnu orientáciu života, prestane sa orientovať nahor a vzťahovať sa na niečo, čo je mu nadradené – je nútený vzťahovať sa dokonca nie na tých, ktorí ho obklopujú, ale na ich sociálne obrazy. To znamená, že sa stáva vhodným substrátom na to, aby v ňom vyklíčilo mycélium neurotizovanej posthumanity.
Andrej Fursov
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
