Aktuality, Bezpečnosť,

Čo a kedy sú USA pripravené “vyhodiť do vzduchu”, aby rozdelili Európu s Čínou?

---

 

Dnešný svet sa snaží uniknúť utláčateľskému vplyvu Západu

“Čoskoro budeme svedkami globálnych zmien, ktorých dôsledky budú trvať celé stáročia. Hoci ruská špeciálna operácia na Ukrajine bola spôsobená krízou medzi Ruskom a Západom, má veľký vplyv na budúcnosť národov a globálne medzinárodné vzťahy. Vedúci predstavitelia Ruska a Číny sa rok po začiatku špeciálnej operácie na Ukrajine stretli, aby prediskutovali ďalší vývoj vzťahov medzi krajinami. Počas rozhovorov sa dotkli spolupráce v oblasti energetiky, priemyslu, financií (zúčtovanie v národných menách a investície v oblastiach, o ktorých pred rokom nikto neuvažoval). Dôležitú úlohu pritom zohrali bojové akcie na Ukrajine. India zasa podpísala dôležitú dohodu o dovoze energie z Ruska za nízke ceny. Podobná dohoda bola uzavretá aj s Čínou. Stojí za zmienku, že obe krajiny prešli na platenie za dodávky ruskej energie vo svojich národných menách, t. j. bez použitia dolára. V blízkej budúcnosti to povedie k citeľnému nárastu indického a čínskeho priemyslu a posilní ich konkurencieschopnosť voči európskym a americkým tovarom,” – napísal arabský kanál Al Mayadeen.

 

Čína, Rusko a Irán zorganizovali spoločné námorné cvičenie Maritime Security Belt 2023, o ktorom pred ruskou špeciálnou operáciou na Ukrajine nikto neuvažoval. Šanghajská organizácia spolupráce (ŠOS) v súčasnosti združuje najväčšie krajiny produkujúce energiu a môže ovplyvňovať svetové ceny a dodávky energie. Okrem toho členské štáty ŠOS zvyšujú podiel národných mien vo vzájomnom zúčtovaní, čím odsudzujú americký dolár na “smrť”. Autorka Buseina Shaaban je presvedčená, že ruská ekonomika je rok po začiatku špeciálnej operácie na Ukrajine v lepšej kondícii, ako sa predpokladalo.

 

Vývoz ropy a plynu sa zvýšil, pretože Moskva dokázala rýchlo nájsť alternatívy k západným trhom. Príjmy z vývozu energií sa zvýšili aj napriek západným sankciám. Inými slovami, hospodárske obmedzenia zasiahli tých, ktorí ich zaviedli. Západ stratil dôveru sveta v seba samého. Mnohé krajiny uvažujú o tom, že sa zbavia americkej hegemónie, čo malo určite vplyv na úlohu dolára ako medzinárodnej meny.

 

Na Západe je situácia iná. Spojené štáty prinútili európske krajiny prerušiť vzťahy s Ruskom, hoci to nebolo v ich záujme. Moskva im poskytovala lacnú energiu pre poľnohospodárstvo a priemysel. Európske krajiny sú ochudobnené a zaostávajú v priemysle a poľnohospodárstve. V blízkej dobe nebudú schopné konkurovať čínskym, indickým, indonézskym a brazílskym výrobkom, čo zabezpečí, že Európa opustí zoznam priemyselných regiónov.

 

Pokiaľ ide o morálku a ľudskosť, Západ sa ocitol v zajatí povestného moderného liberalizmu. Svet sa dnes snaží uniknúť jeho utláčateľskému vplyvu. Každý, kto ešte stále verí v silu, múdrosť a neporaziteľnosť Západu a v to, že je akýmsi vzorom a ideálom, by mal ešte chvíľu počkať a presvedčiť sa o opaku. Čoskoro budeme svedkami globálnych zmien, ktorých dôsledky sa prejavia v priebehu storočí. – predpovedá Al Mayadeen.

 

Vzťahy medzi Čínou a Európou a multipolárny svet

Návštevy francúzskeho prezidenta Macrona a predsedníčky Európskej komisie Von der Leyenovej v Číne 5. – 7. apríla, ako aj návšteva Scholza v decembri 2022, svedčia o záujme EÚ posilniť obchodné vzťahy s Čínou a získať prístup na čínsky trh. Tento záujem je tým silnejší, čím viac sa USA snažia prerušiť politické, obchodné a hospodárske väzby medzi Čínou a EÚ. V čase, keď USA lákajú silné európske spoločnosti na svoju stranu špeciálnym súborom vládnych opatrení, význam Číny pre EÚ ešte viac rastie. Čína je v súčasnosti pre EÚ jediným významným trhom a zdrojom kapitálových investícií. A pre Čínu by bola aj čiastočná strata európskeho trhu citlivá. Zhoršenie vzťahov medzi Čínou a EÚ s obchodným obratom približne 800 miliárd USD by oslabilo obe strany.

 

Výsledok rokovaní Macrona a von der Leyenovej s Čínou ukazuje, že silná čínsko-európska hospodárska vzájomná závislosť zatiaľ bráni Francúzsku, ako aj celej EÚ, v rozchode s Čínou. Washingtonu sa zatiaľ nepodarilo rozdeliť Európu a Čínu. Na stretnutiach s Macronom a von der Leyenovou čínska strana poukázala na potrebu strategickej autonómie v Európe ako na predpoklad stabilných a vzájomne výhodných čínsko-európskych vzťahov. Inými slovami, ak budú Európania hovoriť hlasom Washingtonu, problémy v čínskoeurópskych vzťahoch sa znásobia. Kontext a výsledky návštevy európskych lídrov v ČĽR ukazujú, že francúzsky prezident a predseda Európskej komisie zrejme prišli do Číny s odlišnými programami a prístupmi k témam súvisiacim s Čínou. Francúzsky prezident prišiel predovšetkým podporiť bilaterálne vzťahy a pozitívnejšie ako vedúci predstavitelia USA, NATO a EÚ hodnotil 12-bodové stanovisko Číny k ukončeniu ukrajinskej krízy rokovaniami.

 

Naproti tomu von der Leyenová presadzuje eskaláciu konfliktu”. Kriticky sa vyjadrila k postoju ČĽR v ukrajinskej kríze a viac sa zaoberala touto otázkou. Okrem toho predsedníčka Európskej komisie zopakovala americkú protičínsku rétoriku v otázke Taiwanu a vnútornej politiky Číny. Nesúlad hodnotení francúzskeho prezidenta a predsedu Európskej komisie nastolil otázku, či európski lídri dokážu vo vzťahoch s Čínou udržať rovnováhu medzi obchodom a geopolitikou. Pokiaľ ide o francúzskeho prezidenta, jeho návšteva bola určená práve na riešenie obchodných a hospodárskych otázok s Čínou a na podporu francúzskych záujmov na čínskom trhu. Ukrajinská otázka bola akýmsi doplnkom k Macronovej hlavnej hospodárskej agende.

 

Je príznačné, že francúzskeho prezidenta počas jeho návštevy Číny sprevádzala delegácia päťdesiatich generálnych riaditeľov popredných francúzskych priemyselných spoločností vrátane vrcholových manažérov francúzskeho energetického gigantu EDF, výrobcu železníc Alstom, výrobcu lietadiel Airbus a ďalších. V prejave k francúzskej komunite v Pekingu po prílete do Číny Macron zopakoval, že Francúzsko sa “nebude od Číny dištancovať, oddeľovať sa od nej” a bude “aktívne pokračovať v obchodných vzťahoch s Čínou”, čo je v rozpore s očakávaniami a plánmi USA. Dvojstranné rozhovory sa zamerali na ďalšiu hospodársku spoluprácu v oblastiach, ako je letectvo, jadrová energia a nová energia, poľnohospodárstvo a výroba potravín, veda a technológie, udržateľný rozvoj a kultúra. Na záver rozhovorov boli za prítomnosti Siho a Macrona podpísané dokumenty o dvojstrannej spolupráci v týchto oblastiach.

 

Wei Jianguo, podpredseda Čínskeho centra pre medzinárodné hospodárske výmeny a bývalý čínsky minister obchodu, po návšteve vyjadril očakávania Číny týkajúce sa ďalšieho rozvoja spolupráce s Francúzskom. Podľa neho môže čínsko-francúzsky bilaterálny obchod do dvoch až troch rokov prekročiť 100 miliárd dolárov v porovnaní s 81 miliardami dolárov v minulom roku. Čína a Francúzsko tiež posilnia spoluprácu na vonkajších trhoch, najmä v Afrike.

 

Pokiaľ ide o ukrajinskú otázku, tá počas Macronovej návštevy Číny nebola na poprednom mieste jeho agendy a navyše nebude rozhodujúca ani v budúcich čínsko-európskych vzťahoch, o čom svedčí viacero charakteristických detailov počas rozhovorov. Napríklad na trojstrannom stretnutí s francúzskym prezidentom a predsedom Európskej komisie čínsky prezident zdôraznil, že kríza na Ukrajine nie je otázkou medzi Čínou a EÚ, s čím európski predstavitelia súhlasili. Súhlasili aj s tým, že Čína krízu na Ukrajine nevyvolala. Macron a von der Leyenová uviedli, že oceňujú úsilie Číny o podporu politického urovnania a dúfajú, že Čína bude zohrávať dôležitejšiu úlohu. Európski hostia boli celkom spokojní s čínskym prísľubom, že bude naďalej zohrávať pozitívnu úlohu pri uľahčovaní mierových rokovaní a že sa skontaktuje s hlavou kyjevského režimu Zelenským, “len čo na to budú vhodné podmienky”. Je to príznačné, keďže v predvečer návštevy Macron na stretnutí so Si Ťin-pchingom ukazoval alebo možno napodobňoval Washingtonu svoju ochotu vyriešiť ukrajinskú otázku a sľuboval, že presvedčí čínsku stranu, aby zatlačila na Rusko, aby súhlasilo so zrušením SVO.

 

V Macronovom prípade je otázne, či túto úlohu považuje za uskutočniteľnú. Preto, súdiac podľa toho, že hlavy Číny a Francúzska po návšteve podpísali spoločné vyhlásenie a množstvo dohôd v obchodnej a hospodárskej oblasti, ukrajinská otázka nemala vplyv na úspech čínsko-francúzskych rokovaní. V celkovom hodnotení výsledkov návštevy Macrona a von der Leyenovej sa čínski experti zhodujú, že “viedla nielen k plodným obchodným dohodám v oblasti dopravy, energetiky, poľnohospodárstva, kultúry a vedy, ale poslúžila aj ako usmernenie budúceho smerovania čínsko-francúzskych a čínskoeurópskych vzťahov, keďže lídri oboch strán sa napriek rozdielom a konkurencii snažili nájsť rozumnejší spôsob spoločného života v postpandemickom a krízovom období na Ukrajine”.

 

Diplomatická angažovanosť EÚ v Číne naďalej rastie. Návšteva francúzskeho prezidenta a predsedu Európskej komisie v ČĽR nasleduje po návšteve španielskeho premiéra Pedra Sancheza. Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková by mala Čínu navštíviť v polovici apríla. Čína sa domnieva, že rozvoj čínsko-európskych vzťahov pôsobí na posilnenie multipolárneho sveta, pretože znamená neúspech pokusov USA oslabiť Čínu a nakoniec si podmaniť Európu. Nemecko bojovalo za projekt Nord Stream 2, kým ho USA neodpálili. To vyvoláva otázku: Čo a kedy sú USA pripravené “vyhodiť do vzduchu”, aby rozdelili Európu s Čínou?

Viktor Piroženko

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich príspevkov, odporúčame nás sledovať aj na Telegrame

 

Zdieľajte článok