.
Aktuality, História,

Neokolonializmus a boj proti nemu v slovníku politických predstaviteľov Južnej Afriky

Tí, ktorí sa domnievajú, že pre politických lídrov Juhoafrickej republiky je neokolonializmus len slovným spojením, sa mýlia. Neokolonializmus je presne to, s čím skutočne bojovali a naďalej bojujú. Vadim Balytnikov, doktor práv, riaditeľ Centra pre štúdium územnej správy a samosprávy, píše o nerovnosti a pokusoch o jej prekonanie.


 

“Neokolonializmus znamená, že len málo afrických krajín sa môže vydať politickou a ekonomickou cestou, ktorú si samy zvolia… Západné mocnosti nikdy nepredpokladali, že nezávislé africké krajiny si budú určovať vlastnú cestu rozvoja – skôr sa snažili vytvoriť závislé klientske štáty, ktoré by sa dali manipulovať podľa požiadaviek západných krajín – “Bývalý juhoafrický prezident Kgalema Motlanthe

 

Zdá sa, že postkoloniálnu politiku bývalých koloniálnych mocností ako prvý s neokolonializmom implicitne stotožnil prvý Afričan, nositeľ Nobelovej ceny za mier Albert Mutuli (1898 – 1966), potomok zmiešaného zuluovsko-matabelského manželstva, ktorý bol po zavedení apartheidu v Juhoafrickej republike zvolený za prezidenta Afrického národného kongresu. S mnohými výhradami (pochopiteľnými vzhľadom na vtedajšiu zahraničnopolitickú a vnútropolitickú situáciu v južnej Afrike) fakticky definoval západnú podporu režimu apartheidu ako nový kolonializmus.

 

Oliver Tambo (1917 – 1993), ktorý takmer štvrťstoročie (od roku 1967 do roku 1991) viedol boj ANC proti režimu apartheidu, narodený na území Mpondo (dnes súčasť provincie Východné Kapsko v Juhoafrickej republike), v roku 1980 celkom otvorene napísal, že “národy Južnej Afriky sa chopili zbraní, aby odstránili kolonializmus aj neokolonializmus, dosiahli úplné oslobodenie a zaviedli vlastnú politickú a hospodársku (u)vládu”.

 

Prvý černošský prezident Juhoafrickej republiky, zakladateľ modernej Juhoafrickej republiky, ktorý pochádzal z rodu tradičných náčelníkov kmeňa Khosa, Nelson Mandela (1918 – 2013), v jednom zo svojich prejavov, v ktorom spojil politiku a poetiku so svojimi rečníckymi schopnosťami, začal svoj prejav okrem iného týmito slovami

“…starý muž, ktorý pred vami hovorí, používa slová zosnulého zápasníka, ktorý žil v krajine na druhej strane Atlantiku….. Mám na mysli čílskeho básnika Pabla Nerudu, ktorý vo svojej básni “Umierajúce storočie” napísal:

Náš strom horkosti

Plným lístím bol ozdobený

Jeseň nášho storočia

Odnesie tie listy. …

 

chceme vyjadriť presvedčenie, že jeseň nášho (dvadsiateho) storočia odnesie listy horkosti, ktoré vyprodukoval kolonializmus (a) neokolonializmus…”

 

Ohľadom pominutia horkosti neokolonializmu (ako aj o mnohých iných veciach) sa Nelson Mandela mýli. Rovnako sa mýlia tí, ktorí sa domnievajú, že pre juhoafrických politických lídrov bol neokolonializmus len slovným spojením. Nie, neokolonializmus je presne to, proti čomu skutočne bojovali a naďalej bojujú. Samozrejme, tento boj podriaďujú tradičnému africkému “ideologickému a ekonomickému” zdôvodneniu.

 

Napríklad nástupca Nelsona Mandelu vo funkcii vodcu ANC a prezidenta Juhoafrickej republiky (1999 – 2008) Thabo Mbeki (tiež z etnickej skupiny Khosa) presadzoval doktrínu “(viac ako) poltisícročnej africkej tragédie, ktorá zahŕňa otroctvo, imperializmus, kolonializmus a neokolonializmus”. Nápravu vidí v rozsiahlych programoch kompenzačných opatrení zo strany stále praktizujúcich neokolonialistických západných krajín.

 

Mbekiho nástupca Zulu Jacob Zuma*1+ (ktorý viedol juhoafrickú vládnucu stranu v rokoch 2007 – 2017 a štát v rokoch 2009 – 2018) v rámci boja proti neokolonializmu mediálne zdôrazňoval snahu brániť “africkú nezávislosť pred neokoloniálnymi vplyvmi a zasahovaním zvonka, najmä zo strany bývalých koloniálnych mocností…”. Naproti tomu súčasné juhoafrické vedenie sa snaží dať pojmu boja proti neokolonializmu trochu iný politický a hospodársky obsah.

 

Napríklad súčasný prezident Juhoafrickej republiky (od roku 2018) a líder ANC (od roku 2017) Cyril Ramaphosa, ktorý pochádza z najstaršej (siahajúcej až do prelomu prvého a druhého tisícročia nášho letopočtu) tradície juhoafrického štátu Wenda, takmer okamžite po nástupe k moci Takmer okamžite po nástupe k moci predložil doktrínu “Nie neokolonializmu – áno vzájomne výhodnej spolupráci”, ktorá sa stala základom pre rozvoj vzťahov Juhoafrickej republiky s ČĽR (a následne s Indiou, krajinami Perzského zálivu a mnohými ďalšími štátmi, ktoré nikdy neboli koloniálnymi mocnosťami, vrátane Ruska). Gwede Mantashe, národný predseda ANC a minister nerastných zdrojov Juhoafrickej republiky, neúnavne vyzýval na boj proti neokoloniálnemu (t. j. absolútne nerovnému z hľadiska rozdeľovania zisku) využívaniu afrického podložia.

 

Juhoafrická ministerka zahraničných vecí Naledi Pandorová, ktorá sa pripojila k svojim kolegom z ostatných štátov Africkej únie a odsúdila neokolonializmus, tiež konštatuje, že jeho hlavný prejav je rovnaký ako hlavný prejav tradičného kolonializmu – teda neekvivalentná hospodárska výmena.

“Ako kontinent sme veľmi bohatí. Máme veľa nerastných surovín. Ale nevytvárame pridanú hodnotu, len vyvážame zdroje a nakupujeme tovar s pridanou hodnotou mimo Afriky,” povedal bývalý predseda hornej komory parlamentu krajiny. Zároveň možno nájsť politikov z Juhoafrickej republiky v prejavoch, v ktorých odsudzujú konanie jednotlivých afrických štátov, ktoré považujú za zmierenie sa s neokolonializmom. Podľa slov bývalého juhoafrického prezidenta Kgalema Motlantheho je v Afrike stále možné nájsť režimy, ktoré “pripravili, schválili a riadia bývalé koloniálne mocnosti”.

 

Na záver by som chcel poznamenať, že všetky tieto prejavy ukazujú, že súčasní juhoafrickí politici sú mimoriadne citliví na akékoľvek prejavy neokolonializmu a imperializmu vo všeobecnosti. V žiadnom prípade to pre nich nie sú len slová, politická formula alebo rétorický obrat. Práve naopak zostáva to bolestivou, nezahojiteľnou ranou. Pre Južnú Afriku (ako aj pre celú Afriku) preto boj proti neokolonializmu zostáva kľúčovou politickou otázkou. Práve z tohto dôvodu je boj proti globálnym nerovnostiam (a najmä neokoloniálnym praktikám ako najbolestivejšiemu prejavu týchto nerovností) jadrom súčasného juhoafrického predsedníctva BRICS v roku 2023. Treba však poznamenať, že táto téma sa prekrýva s príslušnými iniciatívami veľkých nezápadných krajín (Číny, Ruska, Indie a mnohých ďalších vrátane tých, ktoré veľmi aktívne usilujú o vstup do BRICS).

Milan Novický

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame

Zdieľajte článok

Najčítanejšie




Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov