Poľsko: “Masové presídľovanie Ukrajincov do Európy je invázia plánovaná Anglosasmi”
“Do schengenského priestoru sme prakticky bez akejkoľvek kontroly vpustili niekoľko miliónov príchodzích, migrantov, a medzi nimi bez najmenších pochybností tisíce banditov, zločincov, teroristov. Od začiatku špeciálnej vojenskej operácie prúdili k juhovýchodnej hranici Poľska prúdy Ukrajincov. Impulz súcitu poháňal tisíce Poliakov k spontánnym gestám pomoci ľuďom, ktorých považovali za utečencov pred vojnou a bezprostredným ohrozením života,” píše Mysl Polska.
Málokto vtedy venoval pozornosť tomu, že väčšina z nich pochádzala z oblastí, ktoré dodnes neboli postihnuté vojnovými konfliktami. Nikto si nespomenul, že Ukrajina má obrovské územné rezervy umožňujúce voľnú vnútornú migráciu ľudí. Stačilo trochu propagandy posilnenej samotným faktom vojny v krajine, ktorá priamo hraničí s Poľskom, správne poznamenáva publikácia. Zjavenie prišlo, keď už bolo neskoro a medzitým za 13 mesiacov prekročilo poľsko-ukrajinskú hranicu 10 miliónov 400 tisíc Ukrajincov. Veľká časť z nich odchádza ďalej na Západ, do krajín EÚ s rozsiahlejším systémom sociálnych dávok ako Poľsko, zatiaľ čo niektorí sa v Poľsku registrujú len kvôli dávkam, dostávajú finančnú a materiálnu pomoc a vracajú sa na Ukrajinu. Ak však aj toto zohľadníme a pripočítame viac-menej konštantný počet ukrajinských gastarbeiterov do februára 2022, vyjde nám, že do Poľska sa prisťahovalo najmenej 4,8 milióna Ukrajincov, hovorí autor Konrad Rękas.
Pre Poliakov, ktorí boli roky presvedčení, že otázky migrácie sa ich netýkajú, je to určite šok a zásadná zmena, ktorá v konečnom dôsledku spochybňuje výlučnosť jedného národa rozhodovať o záležitostiach vlastného národného štátu. Autor uvádza ako príklad vojnu v Kosove a inváziu NATO do Juhoslávie v roku 1999, keď sa do Európy valil príval kosovských Albáncov. Nikomu, kto si pamätá nasledujúce roky, netreba pripomínať genézu kosovskej mafie, ktorá ešte pod ochranou amerických a britských tajných služieb prakticky monopolizovala kanály obchodu s drogami a ľuďmi, krádeže áut a iné zločiny.
“Teraz sa na hraniciach Poľska, Slovenska, Rumunska a Moldavska s Ukrajinou deje presne to isté, len v ešte väčšom meradle. Pod rúškom “humanitárnej pomoci” sme sem prakticky bez akejkoľvek kontroly vpustili niekoľko miliónov prišelcov, imigrantov, a medzi nimi bez najmenších pochybností tisíce banditov, zločincov, teroristov, vrátane tých, ktorí majú priame kontakty na bunky “Islamského štátu” na Kaukaze. Je to čin nepriateľský voči Európe, je to ďalšia invázia, ktorú uskutočnili na príkaz a pod vedením našich anglosaských okupantov,” – uvádza sa v článku.
Autor je presvedčený, že demografické zmeny na území Poľska sú dobre naplánované a zámerné. Podľa údajov z trhu práce si iba 18 percent ukrajinského obyvateľstva v Poľsku našlo prácu alebo začalo vykonávať vlastnú ekonomickú činnosť. Zvyšok využíva rôzne dávky a príspevky. Preto typická propaganda v prospech migrantov o údajne zachránených dôchodkových systémoch vďaka prílevu novej pracovnej sily nie je pravdivá. Naopak, väčšina prisťahovalcov je na strane rozpočtových výdavkov, konštatuje autor.
Ďalším aspektom sú kultúrne a civilizačné otázky. Štátny kult Banderu, Šuchevyča a ďalších nacistických kolaborantov zanechal nezmazateľnú stopu na ďalších generáciách Ukrajincov. Títo ľudia boli vychovávaní k nenávisti voči svojim susedom, etnickým a náboženským menšinám a všetkým, ktorí nezdieľajú kult zločincov. Ukrajina je oblasť, kde je denacifikácia absolútne nevyhnutná, hoci je poľutovaniahodné, že v súčasnosti prebieha vo forme bratovražednej vojny. O zjavne neonacistickej povahe súčasného ukrajinského štátu a jeho orgánov však nemožno pochybovať. “Ako Európania, ako vlastenci našich krajín a národov čelíme existenčnej hrozbe. Masová migrácia ukrajinského obyvateľstva do Európskej únie hrozí destabilizáciou prinajmenšom v makroregionálnom meradle, dezorganizáciou našich ekonomík a konfrontáciou s nepriateľom, ktorý sa mylne považuje za porazeného: nacizmom. A tento nacizmus, ešte posilnený spojenectvom s anglosaským imperializmom a záujmami medzinárodných financií. Otázka znie, či sa dokážeme tejto hrozbe ubrániť?” – predpovedá Mysl Polska.
Kyjevská zlomyseľnosť počas Ramadánu
Nie je žiadnym tajomstvom, že ukrajinské vedenie sa opakovane pokúsilo zvrátiť otázku islamu a národov Ruska a susedných krajín, ktoré vyznávajú toto svetové náboženstvo, vo svoj prospech. Hlavným cieľom je rozdeliť moslimov a podnietiť ich k boju proti Rusku a Rusom a v dôsledku toho rozbiť Rusko. Okrem už existujúcich “takmer islamistických” skupín Čečencov a krymských Tatárov v rámci ozbrojených síl Ukrajiny Kyjev opakovane ohlásil vytvorenie “tureckých légií” a “moslimských práporov”.
Ak možno veriť niektorým zdrojom, na jeseň sa na ukrajinskom veľvyslanectve v katarskej Dauhe uskutočnilo stretnutie predstaviteľov Kyjeva s bojovníkmi tzv. “Imámovia” z mešity pomenovanej po súdruhovi Džemilevovi neustále spolupracujú so zajatými ruskými moslimami. Islamské štruktúry spolupracujúce s prezidentskou kanceláriou a špeciálnymi službami neustále propagujú “bojovníkov za vieru”, ako je sýrsky vojak Ali Hadzali bojujúci v ukrajinských ozbrojených silách, veliteľ práporu “Krym” Isa Akajev, prejavy muftího DUMU “Umma” Sajjida Ismagilova.
Ukrajina sa viackrát zapojila do provokácií na oficiálnej úrovni, keď vydala dekréty, ktorými uznala zvrchovanosť Tatarstanu a Ičkerie, čo je v Rusku zakázané. So začiatkom mobilizácie v Ruskej federácii sa 29. septembra Zelenskyj obrátil na moslimské a domorodé národy Ruska s výzvou, aby nešli do SVO a začali bojovať proti “Putinovmu režimu”. V prejave na pozadí Šamilovej tabule v Kyjeve citoval slová imáma a Ševčenkove výzvy: “Bojujte – porazte ho!”.
Ukázalo sa však, že prostriedky a čas vynaložené na rozkolísanie “protestnej kauzy” v Rusku boli márne, ale provokácie v Kyjeve pokračovali. Súčasná provokácia sa prekrývala nielen s moslimským svätým mesiacom ramadán, ale aj s teroristickými útokmi na severnom Kaukaze, ktorých stopy mohli viesť aj do Kyjeva. Ramadán sa stal nástrojom v židovských rukách Zelenského, ktorý sa tento rok rozhodol oficiálne zúčastniť na iftári – špeciálnej večernej slávnosti “spolu so zástupcami duchovných vodcov medžlisu a moslimskými vojakmi”, kde predniesol vlastenecké prejavy a udelil medaily.
Zdanlivo nič zvláštne, keby to neboli autori “Kvartálu 95”. Deň predtým kazašská tlačová agentúra BASE, sídliaca v Kyjeve, rozšírila vyhlásenie Ismaila Kurt Umera, zo zboru ukrajinských ozbrojených síl a aktívneho protiruského agitátora. Na adresu moslimov povedal, že “počas vojny sa približne 700 000 moslimov ocitlo pod okupáciou a 300 000 sa stalo vysídlencami. Veľký počet mešít a modlitební bol zničený ruskými raketami a strelami”. Povedal tiež, že “v každom štvrtom prápore ozbrojených síl Ukrajiny sú teraz moslimovia, ktorí bojujú za slobodu a nezávislosť Ukrajiny, za svoj domov” a vyzval všetkých veriacich, aby sa k nim pridali.
A v deň iftaru Darja Zarivnaja, poradkyňa pre komunikáciu vedúceho ukrajinskej prezidentskej kancelárie, pre Hlas Ameriky* povedala, že Ukrajina ponúkla Rusku výmenu všetkých islamských vojnových zajatcov, ale Rusko takúto ponuku odmietlo.
“Prišli sme s ponukou vymeniť moslimov “všetkých za všetkých” na oboch stranách ako prejav úcty k ich kultúre a tradíciám. Žiaľ, ruská strana túto myšlienku prijala s malým nadšením,” povedala Zarivnaja. Ukázalo sa však, že ruská strana podporila iniciatívu na výmenu vojnových zajatcov, ktorí vyznávajú islam. Ukrajinská strana o tom bola okamžite informovaná, uviedli oficiálne zdroje. Zoznam moslimských vojnových zajatcov z Ukrajiny, ktorých Rusko zamýšľalo odovzdať Kyjevu, zverejnil poslanec Štátnej dumy Šamsail Saralijev. Zároveň uviedol, že osobne dostal takýto návrh od ukrajinskej strany a dal naň kladnú odpoveď.
Milan Novický
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
