Aktuality, Bezpečnosť,

Veľká časť hotovosti vybranej z vkladov išla na nákup strelných zbraní a munície. Digitálny dolár by mohol zotročiť Američanov

---

 

Po týchto bankrotoch sa Biden obrátil na občanov a ubezpečil ich, že bankový sektor “zostáva bezpečný”, zatiaľ čo americké ministerstvo financií a Fed oznámili rozsiahle opatrenia na podporu bankového a finančného systému. Týmto ubezpečeniam však uveril len málokto. Medzinárodná ratingová agentúra Moody’s zhoršila výhľad bankového systému USA zo stabilného na negatívny. A Donald Trump varoval pred hrozbou hospodárskeho kolapsu a zrútenia dolára ako svetovej meny:

“USA sú teraz v neporiadku. Hospodárstvo sa rúca, inflácia sa vymkla kontrole… Naša mena sa rúca a čoskoro prestane byť svetovým štandardom. Bude to pre nás najväčšia porážka za posledných 200 rokov.” Súčasťou tohto kolapsu bude banková a finančná kríza: “Vzhľadom na to, čo sa deje s našou ekonomikou… Joe Biden bude spomínaný ako Herbert Hoover našej doby (prezident USA v rokoch 1929 – 1933 – V. K.). Čaká nás Veľká hospodárska kríza – oveľa väčšia a silnejšia ako tá, ktorá sa začala v roku 1929. Dôkazom je, že banky sa už začínajú rúcať.”

 

V skutočnosti s Trumpom súhlasil aj šéf najväčšej banky v USA JPMorgan Chase James Dimon, ktorý v liste investorom uviedol:

“V súčasnosti je to pre nás veľmi dôležité: “Súčasná kríza sa ešte neskončila, a aj keď je už za nami, jej dôsledky budeme pociťovať ešte roky.” Údaje o zmenách stavu bankových vkladov v USA sa v jednotlivých médiách trochu líšia. Preto je najlepšie pozrieť si primárny zdroj – informácie na internetovej stránke Federálnej rezervnej banky v St. Louis. Podľa tohto zdroja predstavovali vklady v komerčných bankách v USA k 1. marcu 2023 sumu 17,644 miliardy USD a k 29. marcu 2023 sumu 17,190 miliardy USD. V období od 1. do 29. marca sa teda vklady znížili o 454 mld. Tento odlev sa dotkol najmä menších bánk, ktoré predstavovali približne polovicu všetkých strát. Hoci sa o bankách na Wall Street bežne hovorí, že sú “príliš veľké na to, aby skrachovali”, aj v najväčších bankách došlo k čistému odlevu finančných prostriedkov vo výške 157 mld. Hlavnú časť únikov tvoria veľkí klienti, ktorých vklady presiahli 250 tisíc dolárov – sumu, ktorú garantuje Federálna spoločnosť pre poistenie vkladov (FDIC).

 

Mimochodom, podľa FDIC pred rokom (začiatkom apríla 2022) vklady amerických bánk predstavovali 18,141 mld. dolárov. Bola to rekordná hodnota amerického bankového systému za všetky roky štatistického pozorovania. V priebehu roka došlo k zníženiu vkladov o 1 bilión dolárov. Aj to je rekordná hodnota. Pokles vkladov sa prejavil aj v aktívnych operáciách amerických bánk. Ako informovala agentúra Bloomberg s odvolaním sa na údaje Federálneho rezervného systému, objem bankových úverov v USA sa počas dvoch týždňov do 29. marca znížil o 105 mld.

 

Tu je publikácia v americkom časopise Nation s názvom March 2023: Biggest Loss of U.S. Bank Deposits in History (Marec 2023: Najväčší úbytok bankových vkladov v USA v histórii) od Hala Turnera. Článok poukazuje na to, že ani v čase najväčšej finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009 nepresiahol žiadny mesačný pokles vkladov 100 miliárd USD. Nedostatok dôvery v banky bol hlavným dôvodom, prečo Američania utekali z úverových inštitúcií. Autor článku si kladie otázku: Prečo Američania vyberajú peniaze z vkladov? Možno preto, aby splatili časť svojich dlhov z kreditných kariet, úverov na auto, hypoték a študentských pôžičiek? S odvolaním sa na štatistiky autor uvádza, že dlh domácností na všetkých týchto typoch úverov sa v marci neznížil, ale dokonca vzrástol. Celkový dlh sektora domácností dosiahol rekordných 16,5 bilióna USD.

 

Američania naďalej prispievajú svojím podielom do dlhovej pyramídy USA, ktorá je blízko kolapsu. Američania nakupujú skladovateľné potraviny (cestoviny, ryžu, fazuľu, tuniaka a mäso v konzervách, konzervované omáčky). Kupujú aj spotrebiče: generátory na napájanie svojich domov počas výpadkov elektrickej energie; solárne systémy na napájanie mimo siete alebo napájanie počas výpadkov. Hal Turner píše: “Američania nakupujú náradie, akoby už zajtra nemalo byť; od jednoduchých súprav skrutkovačov, kľúčov a hlavíc, kladív a ručných píl až po elektrické náradie, ako sú píly, vŕtačky, pištole na klince a podobne.” V marci sa rekordne nakupovalo všetko potrebné na údržbu automobilov: olej, olejové, vzduchové a palivové filtre, brzdové obloženie a iné náhradné diely.

 

Američania časť vybraných peňazí premenili na hotovosť, ktorú si nechali pod matracmi. Presnejšie, v trezoroch. A to nie v bankových trezoroch, ale v domácich trezoroch. A napokon, autor predpokladá, že veľká časť hotovosti vybranej z vkladov išla Američanom na nákup strelných zbraní a munície. “Predaj pištolí, brokovníc a pušiek je mimo rebríčka!” – poznamenáva Hal Turner. A mnohých druhov streliva je v maloobchode akútny nedostatok. V záverečnej časti článku Hal Turner hovorí o panike medzi americkými bankami: “Niektorí bankoví predstavitelia tvrdia, že ak bude pokračovať trend z marca do mája, “veľa bánk bude musieť zbankrotovať”. Banky si podľa nich “jednoducho nemôžu dovoliť takýto neustály výber”. Banky sa snažia zastaviť útek klientov zvyšovaním úrokových sadzieb na vklady, ale ak sa tento “úrokový manéver” potiahne celé mesiace, stovky amerických bánk budú odsúdené na bankrot. A čo Rusko?

 

Ruská centrálna banka z času na čas tiež zaznamenáva pomerne dramatický odlev prostriedkov z bankových vkladov. K jednému takému veľkému odlevu došlo nedávno v septembri. Centrálna banka uviedla, že retailové vklady v ruských bankách v septembri klesli o takmer 0,5 bilióna rubľov (-1,4 %). Odlev nastal v druhej polovici mesiaca, keď sa zvýšil počet ľudí, ktorí opúšťali krajinu a brali si so sebou hotovosť. Hodnota vkladov sa neskôr obnovila. Zároveň došlo k pomerne závažným pohybom v štruktúre bankových vkladov fyzických osôb. Po prvé, pomer krátkodobých a dlhodobých vkladov sa mení v prospech prvých. Po druhé, znižuje sa podiel vkladov v cudzej mene na celkovom objeme všetkých vkladov. Od marca 2022 ruské banky stratili takmer 40 % vkladov v cudzej mene, čo predstavuje viac ako 33 mld. V istom zmysle vklady ruských fyzických osôb dokonca rastú. Lenže tieto vklady nie sú v ruských, ale v zahraničných bankách. V priebehu roka bolo mimo krajiny do zahraničných bánk prevedených 70 mld. To je takmer 80 % nahromadených devízových vkladov v ruských bankách za 30 rokov pred zavedením Operácie!

 

Digitálny dolár 

Hovoril som o opozícii voči projektu digitálnej meny Fedu v osobe floridského republikánskeho guvernéra Rona De Santisa. V zákonodarnom zbore svojho štátu inicioval návrh zákona o zákaze digitálnych mien centrálnych bánk (CBDC). Existujú aj ďalší energickí odporcovia oficiálnej digitálnej meny v Amerike. Jedným z nich je kongresman Tom Emmer, líder republikánskej väčšiny v Snemovni reprezentantov USA. Block, ktorý sa špecializuje na digitálne meny a digitálne aktíva, v lete 2021 informoval, že členovia výborov americkej Snemovne reprezentantov pre vnútornú bezpečnosť, medzinárodný rozvoj a menovú politiku sú znepokojení tým, že čínska centrálna banka pripravuje plnohodnotné zavedenie digitálneho juanu v rýchlom tempe a že Amerika v digitálnych pretekoch zaostáva.

 

Na vypočutí v Kongrese potom vystúpenie Toma Emmera vyznievalo nesúhlasne uprostred panických nálad, že Amerika zaostáva. Podľa neho hlavnou hrozbou pre Ameriku nie je to, že zaostáva za svojím čínskym rivalom, ale to, že digitálny dolár by mohol Američanov zotročiť. Vo februári Tom Emmer predložil návrh zákona na ochranu “finančného súkromia” občanov pri používaní CBDC (The CBDC Anti-Surveillance State Act). V dokumente sa uvádzajú tri kľúčové požiadavky, ktoré by mohli chrániť občanov:

1) zákaz FEDu vydávať jednotlivcom národné digitálne meny;

2) FED a vláda USA nemôžu používať CBDC na vykonávanie menovej politiky a kontrolu ekonomiky;

3) projekty digitálnych dolárov musia byť predložené Kongresu USA na posúdenie a musia byť pre kongresmanov transparentné.

 

Emmer 10. marca v prejave na pôde Cato Institute priznal, že návrh zákona vyvolá (už vyvolal) negatívnu reakciu vlády, ktorá sa snaží dostať všetko a všetkých pod svoju kontrolu. Dúfa však, že ľudia jeho iniciatívu podporia a že odporcovia digitálnej kontroly zvíťazia. V marci si projekt CBDC vzal na mušku aj hornú komoru amerického Kongresu. Ted Cruz, republikánsky senátor z Texasu (USA), predložil návrh zákona, ktorý by zakázal FEDu zaviesť digitálnu menu orientovanú na maloobchod. Podľa Cruza by úrady nemali vytvárať produkt, ktorý “môže federálna vláda používať ako nástroj finančného dohľadu”. Cruz vysvetlil, že “CBDC, ktoré nespĺňajú tieto základné princípy, by mohli umožniť subjektu, ako je Federálny rezervný systém, zmobilizovať sa na retailovú banku, zhromažďovať osobné informácie o používateľoch a sledovať ich transakcie”. Iniciatívu podporili republikánski senátori Mike Brown z Indiany a Chuck Grassley z Iowy.

 

Je pozoruhodné, že Tom Emmer a mnohí ďalší odporcovia CBDC sú zároveň zástancami súkromných digitálnych mien (kryptomien, ako je napríklad Bitcoin), pretože veria, že sa môžu stať prostriedkom aspoň čiastočnej obnovy súkromia amerických občanov. Napríklad bývalý šéf BitMEX Arthur Hayes označil CBDC za ideálny nástroj pre vlády a útok na suverenitu nad ľudskými transakciami. A privítal návrhy zákonov Toma Emmera a Teda Cruza. Navyše, odporcovia aj zástancovia projektu digitálneho dolára naznačujú, že ak sa CBDC v Amerike naozaj spustí, značná časť obyvateľstva zareaguje prudkým nárastom záujmu o súkromné stable- coiny.

 

Americké úrady zatiaľ definitívne nerozhodli, či by mali byť súkromné digitálne meny po spustení CBDC úplne zakázané. Zatiaľ sa prikláňajú k úplnému zákazu. A odporcovia CBDC sú morálne aj technicky pripravení na prechod kryptomien do podzemia. Táto otázka je zložitá. Začiatkom tohto roka Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu vytvorila v rámci Výboru pre finančné služby podvýbor zameraný na digitálne aktíva. Podvýboru predsedal republikánsky kongresman French Hill, ktorý predtým študoval CBDC. V USA existuje aj skupina politikov a expertov, ktorí sú proti používaniu CBDC v domácom peňažnom obehu krajiny, ale aktívne podporujú prípravu a presadzovanie digitálneho dolára v medzinárodnom zúčtovaní. Obzvlášť ich znepokojuje, že známy dolár z čias Bretton Woods už je vo fáze svojho zániku.

 

Ostatné krajiny sa na ňu pripravujú. Niektoré z nich zdôrazňujú používanie CBDC v medzinárodnom platobnom styku. Napokon, v USA je skupina politikov a úradníkov, ktorí stále nie sú ani odporcami, ani zástancami CBDC. V súčasnej situácii USA nemajú naliehavú potrebu zaviesť digitálny dolár, uviedla námestníčka ministra financií Nellie Liangová. Podľa nej musia americké regulačné orgány ďalej skúmať, či by digitálna mena centrálnej banky (CBDC) skutočne zlepšila rýchlosť alebo náklady na medzibankové platby v reálnom čase. Podľa Nellie Liangovej globálne prvenstvo USA nezávisí od technológie, ale od systému pravidiel, ktorými sa riadia trhy. Na otázku, či digitálny dolár pomôže ochrániť prvenstvo dolára v medzinárodnom obchode alebo ako rezervnej meny, bola ešte jednoznačnejšia. Liangová sa domnieva, že nie je potrebné vytvoriť digitálnu verziu dolára.

 

Názory na CBDC sa v Rade guvernérov amerického Federálneho rezervného systému líšia. Člen Rady guvernérov Christopher Waller sa k digitálnym menám stavia skepticky, zatiaľ čo podpredsedníčka Lael Brainardová vidí túto otázku vo svetle efektívnejšieho platobného systému, z ktorého by mohli profitovať ľudia s nízkymi príjmami, a globálnej hospodárskej stratégie do roku 2030. Predseda Fedu Jerome Powell sa naposledy jasne vyjadril k digitálnemu doláru v decembri 2022 a povedal, že nevidí veľkú naliehavosť jeho zavedenia. Niektorí sa však domnievajú, že takéto Powellove vyjadrenia majú zakryť aktívnu prácu na digitálnom dolári, ktorá prebieha v tajnosti. Niečo podobné sa už stalo v Číne.

 

Trajektórie hospodárskeho rozvoja popredných svetových krajín v priebehu troch desaťročí

Jedným z najucelenejších ukazovateľov ekonomickej pozície krajiny je jej podiel na svetovom hrubom domácom produkte (HDP). Tento podiel možno merať pomocou HDP krajiny prepočítaného na doláre s použitím trhového výmenného kurzu národnej menovej jednotky k doláru. Takýto odhad však môže byť značne skreslený. Pri serióznych medzinárodných porovnaniach sa zvyčajne používajú údaje o HDP vypočítané podľa parity kúpnej sily (PPP) národnej menovej jednotky voči americkému doláru. Napríklad oficiálny výmenný kurz ruského rubľa voči doláru bol dlhé roky umelo podhodnotený približne 2 až 2,5-krát. Výpočet ruského HDP na základe oficiálneho výmenného kurzu vedie k umelému podhodnoteniu HDP v dolároch, a tým aj podielu Ruska na svetovom HDP. Objektívne odhady podielu krajiny na svetovom HDP sú teda odhady založené na parite kúpnej sily. Takéto odhady robí MMF už mnoho rokov.

 

Od roku 1992 odhady MMF zahŕňajú všetky krajiny sveta vrátane Ruskej federácie a Čínskej ľudovej republiky (predtým boli z týchto odhadov vylúčené). Predbežné odhady na rok 2022 sú už k dispozícii. Skúsme sa pozrieť na to, aké boli trajektórie jednotlivých krajín sveta v období rokov 1992 – 2022. V roku 1992 boli tromi najväčšími ekonomikami sveta USA, Japonsko a Nemecko. V roku 2022 z týchto krajín zostali vo veľkej trojke len USA. V minulom roku boli veľkou trojkou ČĽR, USA a India. Hlavné krajiny s klesajúcou trajektóriou sú nasledovné (uvedené sú podiely krajín na svetovom HDP v rokoch 1992 a 2022 v %):

USA – 19,60 a 15,23

Japonsko – 8,31 a 3,74

Nemecko – 5,50 a 3,19

Ruská federácia – 4,82 a 2,74

Taliansko – 3,74 a 1,87

Francúzsko – 3,63 a 2,24

Spojené kráľovstvo – 3,23 a 2,28

 

Teraz uvediem rovnaké údaje pre veľké krajiny s trajektóriou rastu:

Čínska ľudová republika – 4,39 a 18,91

India – 3,26 a 7,45

Indonézia – 1,96 a 2,49

Južná Kórea – 1,21 a 1,71

 

V skupine krajín s klesajúcou trajektóriou zaznamenalo najhlbší prepad Japonsko, ktorého podiel na svetovom HDP klesol viac ako 2,2-násobne. Na druhom mieste sa umiestnilo Taliansko (pokles 2- násobný). V skupine krajín s rastovou trajektóriou je absolútnym šampiónom Čína, ktorej podiel na svetovom HDP vzrástol 4,3-násobne. Na druhom mieste je India (rast podielu 2,3-násobný). V roku 1992 sa krajiny G7 (USA, Kanada, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Japonsko) podieľali na svetovom HDP 45,78 %. V roku 2022 klesol na 29,93 %. Je pozoruhodné, že hospodárska dominancia USA v skupine G7 sa za tri desaťročia neoslabila, naopak, posilnila sa. V roku 1992 sa Spojené štáty podieľali na celkovom HDP G7 42,8 %, v roku 2022 tento podiel prekročil polovicu (50,9 %).

 

V súčasnosti sa skupina G7 často dáva do kontrastu so skupinou BRICS, ktorú tvoria Čína, India, Ruská federácia, Brazília a Južná Afrika. V roku 1992 sa tieto krajiny podieľali na svetovom HDP 15,35 %. V roku 2022 sa ich podiel zvýšil na 33,10 %. To znamená, že hospodársky potenciál krajín BRICS už teraz prevyšuje potenciál krajín G7. V rámci skupiny BRICS majú dve krajiny silnú trajektóriu rastu (Čína a India) a ostatné tri majú klesajúcu trajektóriu. Podiel Brazílie sa v sledovanom období znížil z 3,20 % na 2,30 % a podiel Južnej Afriky klesol z 0,80 % na 0,50 %. Čína a India v súčasnosti tvoria takmer 80 % spoločného HDP týchto piatich krajín. Podiel Ruska predstavuje 8,3 percenta.

 

Niečo viac o Ruskej federácii. Ako som už uviedol, Ruská federácia sa v prvom roku existencie nového štátu podieľala na svetovom HDP 4,82 %. V 90. rokoch minulého storočia došlo k rýchlej degradácii ruského hospodárstva. V roku 2000 jej podiel klesol na 3,05 %. Počas nasledujúcich dvoch desaťročí stagnoval na úrovni niečo vyše 3 %. Napríklad v roku 2015 predstavoval ruský podiel 3,15 %. V roku 2021 klesol na 3,07 %. V prezidentskom dekréte z mája 2018, ktorým sa oznamuje spustenie národných projektov, sa stanovuje cieľ urobiť z Ruskej federácie “piatu ekonomiku” sveta. Rusko malo byť schopné predbehnúť Nemecko, ktoré bolo piatou najväčšou ekonomikou sveta z hľadiska HDP. Avšak aj v roku 2021 bol odstup medzi Ruskom a Nemeckom stále badateľný, pričom podiel Nemecka predstavoval 3,33 % (oproti podielu Ruska 3,07 %). Okrem toho existuje možnosť, že Rusko by mohla na siedme miesto vytlačiť Indonézia, ktorá mala v roku 2022 podiel 2,49 % a v posledných rokoch rástla rýchlejšie ako celosvetový priemer.

 

Experti MMF predpovedajú v blízkej budúcnosti pokračovanie klesajúcich trajektórií pre všetky vedúce západné krajiny. Zároveň sa prognózy týkajú viacerých krajín, ktoré nie sú súčasťou “zlatej miliardy”. Napríklad podiel Číny sa podľa prognóz MMF do roku 2027 zvýši na 19,92 %, podiel Indie sa zvýši na 8,45 % a podiel Indonézie dosiahne 2,75 %. A čo Rusko? MMF predpovedá negatívnu hospodársku trajektóriu. V roku 2025 sa očakáva, že podiel Ruska klesne na 2,63 %; v roku 2027 klesne na 2,51 %.

 

Je jasné, že ide o prognózy, ktoré sa zďaleka nie vždy naplnia. Moskva má prirodzene záujem na tom, aby sa prognóza MMF nenaplnila. Aby sa tak stalo, treba sa poučiť z minulosti a pochopiť, prečo sa Rusku v posledných dvoch desaťročiach sotva podarilo udržať si svoj skromný podiel na svetovej ekonomike. Bez toho, aby sme zachádzali do detailov, dôvodom je hospodárska politika založená na princípoch “Washingtonského konsenzu” (ideológia ekonomického liberalizmu). Na to, aby sa Rusko dostalo na trajektóriu rýchleho hospodárskeho rozvoja, potrebuje radikálnu ekonomickú reformu, ktorá zahŕňa hospodársku mobilizáciu, posilnenie úlohy štátu v ekonomike a opustenie presvedčenia, že “trh všetko zvládne”.

Valentin Katasonov

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame

 

 

Zdieľajte článok