Aktuality, História,

Andrej Fursov: Temná stránka globalizácie. Kto vládne svetovým procesom

---

 

Existujú dva prístupy ku globalizácii. Podľa jedného prístupu je globalizácia veľmi starý proces a ľudia sa len dohadujú, kedy sa začala. Niektorí hovoria, že v devätnástom storočí, teda v čase prvej britskej globalizácie. Podľa druhého názoru v šestnástom storočí. Tretí pohľad, križiacke výpravy. Štvrtý pohľad, Rímska ríša. Piaty pohľad – staroveký Egypt. Šiesty pohľad, neolitická revolúcia. No a prečo nie kríza vrchného paleolitu, najhoršia v dejinách ľudstva.

 

Existuje aj druhý pohľad, globalizácia je nový fenomén, ktorý sa objavil v 80. rokoch a odvtedy sa vyvíja. Zastávam druhý názor, že globalizácia je nový fenomén. Faktom je, že veľmi často sa s globalizáciou zamieňajú dva navonok podobné procesy. Je to integrácia a internacionalizácia. Faktom je, že integrácia, ako sa hovorí… pravdepodobne kríza z obdobia vrchného paleolitu. Je to jeden proces. Internacionalizácia hospodárstva je proces, ktorý sa začal v 60. a 70. rokoch 19. storočia. A globalizácia je niečo, čo sa objavilo v 80. rokoch 20. storočia. A v súčasnosti sa rýchlo blíži k svojej kríze.

 

Je ľahké vidieť, že integrácia, internacionalizácia a globalizácia sú založené na veľmi odlišných štruktúrach výroby. Integrácia vznikla na základe predindustriálnej výroby. Internacionalizácia hospodárstva vznikla na základe priemyselnej výroby v 60. a 70. rokoch 19. storočia. A napokon si zoberieme nepolitický aspekt… O politických aspektoch globalizácie budem hovoriť o niečo neskôr. Teraz, aby som predbehol dej, poznamenám, čo povedal Kissinger. Kissinger povedal, že “globalizácia je len iný názov pre americký imperializmus”. A z politického hľadiska má Kissinger absolútnu pravdu. Ale ak hovoríme o politicko-ekonomickej a technicko-ekonomickej zložke, je jasné, že globalizácia by nebola možná bez revolúcie v oblasti komunikácie, informácií. Teda bez toho, čo sa na sklonku existencie Sovietskeho zväzu nazývalo vedecko-technickou revolúciou. Ako poznamenal Zygmunt Bauman:

“Ak sa kapitál stane elektronickým signálom, potom je nezávislý od krajiny, z ktorej je vyslaný, od krajín alebo krajín, cez ktoré prechádza, a od krajiny, do ktorej prichádza. Stlačím tlačidlo a môj kapitál letí z Hongkongu do New Yorku alebo povedzme do Los Angeles či Londýna. Na tom nezáleží. Dôležité je, že táto informačná a komunikačná revolúcia definitívne oslobodila kapitál od miestnych a teritoriálnych obmedzení.”

 

Inými slovami, dalo by sa povedať, že čas raz a navždy zvíťazil nad priestorom, dalo by sa povedať, že celá história kapitalizmu, keďže je to veľmi dynamická spoločnosť… Čo ju urobilo dynamickou? Celé dejiny kapitalizmu sú bojom kapitálu proti obmedzeniam, ktoré mu bránili v rozvoji. Tento boj, neustále prekonávanie nových obmedzení, dal kapitalizmu fantastickú dynamiku. Takže s globalizáciou kapitál odstránil všetky obmedzenia, ktoré mu stáli v ceste. Predovšetkým ide o materiálne obmedzenia. Pretože kapitál sa teraz veľmi ľahko transformuje na elektronický signál vďaka tomu, ho nazývame vedecko-technickou revolúciou.

 

A je tu ešte jedna vec, prečo globalizácia vyčerpáva rozvojový potenciál kapitalistického systému. Kapitalizmus ako systém je extenzívne orientovaný systém. To znamená, že sa vyvíja týmto spôsobom. Existuje jadro, semiperiféria a periféria a obrovská nekapitalistická zóna. Vezmeme si 18. a 19. storočie. Hneď ako klesla svetová miera zisku, kapitál vytrhol z nekapitalistickej zóny určitý priestor a premenil ho na svoju perifériu, kapitalistickú perifériu, trh. To znamená, že sa stal trhom a zdrojom lacnej pracovnej sily. A miera zisku sa vyrovnala a potom stúpla. A každá vážna kríza kapitalistického systému predpokladala takéto rozšírenie priestoru. S globalizáciou sa tento proces skončil.

 

Kapitalizmus bol všade. V Rusku existoval gangsterský kapitalizmus, v Číne čudný kapitalizmus, v Indii polokapitalizmus. Ukázalo sa teda, že kapitalizmus je všade. A ukázalo sa, že už nie je kde vytvárať krízy. To znamená, že kapitalizmus sa musí zmeniť z extenzívneho systému na intenzívny. Problém je však v tom, že kapitalizmus bol pôvodne navrhnutý ako extenzívny systém. A má v sebe zabudovaný celý rad inštitúcií, ktoré mu neumožňujú intenzifikáciu. V tomto ohľade sa kapitalizmus veľmi podobá Aténam po Solónových reformách. Solónove reformy spočívali v odrezaní zdrojov vnútorného otroctva v Aténach. To znamená, že Aténčanov nebolo možné premeniť na otrokov. Otrokov bolo treba priťahovať odinakiaľ. A výsledkom bol systém, ktorý bol rozsiahle spoplatnený, či už išlo o Atény, alebo potom o Rím. Tento systém sa mohol len rozširovať – rozširovať – rozširovať, pretože vnútorné zdroje otroctva boli zablokované. V Ríme sa skončil v roku 212 Caracallovým ediktom, keď sa práva rímskeho občianstva rozšírili na celú ríšu. No a potom už Rímu zostalo na existenciu len veľmi, veľmi málo.

 

Rovnako je to aj s kapitalizmom ako systémom. Faktom je, že spočiatku sa vytvoril celý rad inštitúcií, ktoré blokovali možnosť intenzívneho vykorisťovania základného obyvateľstva. Bol to štát, bola to občianska spoločnosť, bola to politika ako osobitná sféra a bolo to masové vzdelávanie, ktoré takpovediac pripravovalo jednotlivca na to, aby ho systém vykorisťoval. Musel byť minimálne vzdelaný v priemyselnom systéme, ktorý však zároveň investoval do jednotlivca určité prostriedky. A to spolu s ďalšími inštitúciami vo všeobecnosti stálo v ceste zvýšenému vykorisťovaniu v rámci systému.

 

Inými slovami, špička kapitalistického systému, vykorisťujúca semiperifériu a perifériu, dokázala obyvateľstvu niečo “vrátiť”. A v rokoch 45 až 75 to musela robiť kvôli konkurencii so Sovietskym zväzom. A že stredoľavé a ľavicové strany, za ktorými stála vyššia robotnícka trieda a stredná trieda, tak tie sa neorientovali na Sovietsky zväz… Takže boli “odnímateľné” niečo… Okrem toho treba povedať, že od roku 45 do roku 75 si kapitalizmus mohol dovoliť takúto veľkorysosť. V tomto období sa v hodnotovom vyjadrení vyrobilo viac tovarov a služieb ako za predchádzajúcich 150 rokov, čo bol búrlivý rozvoj, ktorý sa skončil v 60. a 70. rokoch. A okrem toho bola v 50. rokoch vynájdená jedna vec, ktorá buržoázii umožnila napľuť aj na koloniálny systém a začať “pľuť” na vlastné obyvateľstvo. Čo umožnilo vyriešiť mnohé problémy kapitalistickej vrchnosti čisto ekonomicky, bez toho, aby sa obzerala na vlastné obyvateľstvo.

 

Hoci sa tento systém naplno rozvinul v 70. a 80. rokoch, existoval už v 50. rokoch. Na konci 50. rokov sa už takpovediac rodil. Ide o offshore zóny, ktoré boli “darom z nebies” pre globálnu kapitalistickú elitu, a najmä pre britskú elitu. Pretože americký kapitál utekal do Británie, do Európy. A keď hovoríme o dôvodoch, ktoré viedli k atentátu na Kennedyho… Je tam veľa vecí. bol to úder na Federálny rezervný systém… Ale bol tam aj ďalší…, bol tam takpovediac zhluk. Kennedy prijal zákon, ktorý výrazne obmedzil možnosť migrácie kapitálu. A to bol tiež veľmi, veľmi vážny problém. Samotný globalistický projekt, o ktorom sa v Británii začalo hovoriť už koncom 19. storočia, bol vnímaný ako imperiálny projekt, veľký imperiálny projekt. Navyše, britské vyššie vrstvy veľmi sympatizovali s akýmkoľvek druhom globalizácie, či už bola pozitívna alebo negatívna (kapitalizmus alebo antikapitalizmus).

 

Príklad z takej oblasti, ako je spravodajská služba, ktorá je veľmi zaujímavá, ani jeden agent Kominterny, o ktorom britská spravodajská služba v 30. rokoch 20. storočia vedela, nebol automaticky vydávaný za agenta Sovietskeho zväzu. To znamená, že pre nich je Kominterna, ľavicový globalizmus to je jedna vec. Ale sovietski agenti, to je niečo úplne iné. Preto, povedzme, cambridgeská päťka… Nehovorím o Philbym, ktorý musel utiecť. Hovorím o Bluntovi, Burgessovi a Cairncrossovi. Nikdy neboli z ničoho obvinení. Tvrdili, že boli agentmi Kominterny a nikdy nepracovali pre Sovietsky zväz proti svojej krajine. To znamená, že samotná myšlienka globalizácie sa takpovediac točila medzi špičkami svetovej kapitalistickej triedy. Ale ako spoločensko-ekonomický proces sa mohla na konci dvadsiateho storočia realizovať len za dvoch podmienok. Prvou bola vedecko-technická revolúcia, ktorá premenila kapitál na elektronický signál. A po druhé, nemal existovať Sovietsky zväz. Pretože Sovietsky zväz realizoval alternatívny program svetového rozvoja. A je veľmi príznačné, že skutočný vývoj globalizačného procesu sa po zániku Sovietskeho zväzu dramaticky zrýchlil.

 

Navyše treba povedať, že globalisti, západní globalisti, od konca 60. rokov chápali, že globalizácia nebude fungovať bez dohody so sovietskym vedením. A práve preto Rímsky klub išiel cestou zatiahnutia sovietskeho vedenia do dialógu. Ukázalo sa, že tento dialóg sa týkal environmentálnych otázok. Pretože to sa sovietskemu vedeniu zdalo byť takpovediac najbezpečnejšie a najpokojnejšie. V polovici 70. rokov vznikol vo Viedni spoločný sovietsko-západný… Presnejšie, sovietsko-americký, či presnejšie, inštitút CIA a KGB, MIPSA. Medzinárodný inštitút aplikovanej systémovej analýzy, kde pracujú Američania a takpovediac aj ruskí ľudia. Formálne pracujú na modeloch riadenia sveta. V skutočnosti išlo o vytvorenie globálneho systému. Tento globálny systém bol pôvodne vytvorený s veľmi silným ekologickým podtextom. Ide o to, že environmentalizmus ako kvázi ideológia mal byť protilátkou proti industrializmu. Pripomínam, že prvá správa, ktorá bola predložená Rímskemu klubu v 60. rokoch, sa volala “Limity rastu”.

 

Správa bola úplný podvod! Bola vedecká, s obrovským množstvom čísel. Bola absolútne nezmyselná, pretože sa snažila dokázať to, čo nebola pravda – zdroje sú vyčerpané, priemyselný rast sa musí pozastaviť, priemysel sa musí presunúť do “tretieho” sveta, v centre diania musia zostať len služby a financie. Všetko ostatné musí ísť bokom! A je jasné, že v centre tohto rozhodnutia bolo rozhodnutie takpovediac triedne politické… Ekonomická základňa sa vyhadzovala spod nôh robotníckej triedy, ako o tom nehanebne písali ideológovia monializmu v roku 1975 v správe “Kríza demokracie”.

Andrej Fursov

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame

Zdieľajte článok