Aké boli skutočné straty sovietskych vojsk v Berlínskej operácii?
Niektoré zdroje doposiaľ uvádzali, že celkové straty boli 352 tisíc ľudí, do ktorých sú zarátaní nielen mŕtvi, nezvestní, ale aj ranení. Z toho nenávratné straty boli 78 tisíc vo všetkých troch frontoch (1. a 2. bieloruský front a 1. ukrajinský front), ktoré útočili na Berlín v šírke 300 km. Do bitky o samotný Berlín bolo zapojených len časť ich síl.
Historik Aleksej Isajev uvádza aj straty bitky o samotný Berlín a tie vyčísľuje na maximálne 50 tisíc vojakov, z toho 12-17 tisíc nenávratných (zabití a nezvestní). No najrealistickejší počet sa mu vraj vidí 35 tisíc všetkých strát a z toho 10-12 tisíc nenávratných. Na dobytie takého veľkého mesta sú to relatívne neveľké straty.
Porazení nemeckí vojaci kráčajú v roku 1945 pri Brandenburskej bráne
Ako si ju zapamätať?
Berlínsku operáciu si dejiny zapamätajú aj podľa ďalších príznakov. Išlo v nej o známy „útok 150 svetlometov“ s rozostupom 200 metrov. Druhou raritou je, že pri tejto operácii bolo najväčšie sústredenie delostrelectva všetkých čias (22 000 diel), ktoré dodnes nebolo prekonané. Hitler mal v ten deň k dispozícii ešte 5 500 000 vojakov.
Berlínska útočná operácia sa začala 16. apríla 1945 a 22. apríla Hitler uskutočnil poslednú operačnú poradu, pri ktorej sa rozhodol stiahnuť všetky zostávajúce vojská zo západného frontu a vrhnúť ich proti postupujúcim Sovietom do bojov o Berlín. Konkrétne 24. apríla nariaďuje presunúť zo západu k Berlínu 12. armádu. Lenže v tej chvíli sa už sovietske tankové divízie spojili a Berlín bol obkľúčený.
Hitler upravuje závet
V noci z 23. na 24. apríla sa udiala udalosť, ktorá ovplyvnila Hitlerov závet. Západný rozhlas totiž odvysielal správy o rokovaní ríšskeho ministra vnútra Heinricha Himmlera so švédskym diplomatom grófom Folkom Bernadottom. Hitler to zistil a preto na prípad svojej smrti menoval ríšskym prezidentom a najvyšším veliteľom ríšskej brannej moci veľkoadmirála Karla Dönitza. Poľný maršal Ferdinand Schörner, ktorý velil nemeckým armádam v protektoráte Čechy a Morava, mal byť vrchným veliteľom armády a Joseph Goebbels ríšskym kancelárom.
Tento Hitlerov závet, podpísaný 29. 4. 1945, bol osobitnými poslami doručený Dönitzovi a Schörnerovi. Tretia kópia bola pripravená na jeho eventuálne uverejnenie. Spojenci 27. apríla 1944 mierovú ponuku nacistického šéfa SS a ministra vnútra Heinricha Himmlera odmietli a trvali na bezpodmienečnej kapitulácii.
Hitler v predvečer svojej samovraždy nadiktoval sekretárke T. Junge aj politický závet, ktorý sa končí slovami: „Zaväzujem vedenie národa a podriadených na neúprosné dodržiavanie rasových zákonov a na neľútostný odpor svetovému travičovi všetkých národov – medzinárodnému židovstvu“.
Bojaschopnosť nacistickej armády po páde Berlína
Aleksej Isajev: – Celkovo už nemecká armáda nebola schopná dlho vzdorovať. Stále však mala bojaschopné zväzky a dokonca aj zväzy. Napríklad skupinu armád „Stred“, ktorej velil poľný maršal Ferdinand Schörner (s prezývkou „Krvavý Schörner“), pokúšajúci sa ustúpiť od Prahy na západ.
Vladimír Mikunda
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
