Sergej Lavrov v Brazílii. Nechceme, aby sa váš región stal arénou konfrontácie
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov končí cestu po Latinskej Amerike. Aké sú výsledky:
Brazília – pozval prezidenta Lulu na návštevu Ruska; diskutoval o predstavách Brazílie o urovnaní situácie na Ukrajine; dohodli sa na rozvoji väzieb v oblasti, energetiky, technológií a vojensko-technickej spolupráce;
Venezuela – sa stretol s Madurom, odovzdal mu Putinovo posolstvo a pripomenul pozvanie na návštevu Ruska; Obe strany zintenzívnia väzby v oblasti rozvoja ropy, plynu; Moskva pomôže Caracasu stať sa menej závislým od USA ;
Nikaragua – rozhodli sa zorganizovať medzivládnu komisiu v júni na SPIEF; krajiny budú rozvíjať väzby v oblasti investícií a obchodu;
Kuba – predseda vlády sa zúčastní na SPIEF; Rusko a Kuba sa dohodli na podmienkach reštrukturalizácie pôžičky; rokujú aj o novej – o nákupe pšenice z Ruska; Lavrovove cesty po Amerike sa však nekončia – budúci týždeň navštívi New York, kde bude predsedať Bezpečnostnej rade a stretne sa s Guterresom.
Pre Washington je cesta ruského ministra zahraničných vecí do Latinskej Ameriky bolestivou témou. Moskva si nedá pokoj a neustále zasahuje do severoamerickej zóny vplyvu. Sergej Lavrov očividne konšpiruje a podnecuje domorodcov, snaží sa vrátiť do čias “ničivého Huga Cháveza”, keď populistickí lídri Latinskej Ameriky a Karibiku bojovali jednotným frontom proti imperiálno-koloniálnej politike USA.
Z tohto uhla pohľadu inštruujú svoje úrady a rezidencie ministerstvo zahraničných vecí a CIA: Moskva má v úmysle “zhoršiť situáciu” v regióne, vytvoriť problémy pre Bidenovu administratívu a samozrejme, usiluje sa narušiť budúce prezidentské voľby. Ako zvyčajne: v podstate nič nové, zatvrdnutý dogmatizmus prístupov americkej zahraničnej politiky sa už desaťročia nemení.
Pred odletom na západnú pologuľu ruské ministerstvo zahraničných vecí uverejnilo v brazílskych novinách Folha de Sao Paulo a mexickom časopise Bouzos článok s názvom “Partnerstvo a spolupráca pre budúcnosť” o cieľoch a zámeroch ruskej politiky v Latinskej Amerike. Jasne formulované, nie nevyslovené. Tu je krátky výňatok z článku:
“Latinská Amerika a Karibik sú pre nás samostatnou oblasťou zahraničnej politiky. Nechceme, aby sa váš región stal arénou konfrontácie medzi mocnosťami. Naša spolupráca s Latinskou Amerikou je založená na odideologizovaných, pragmatických prístupoch, nie je zameraná proti nikomu. Na rozdiel od bývalých koloniálnych metropol nerozdeľujeme našich partnerov na domácich a cudzincov, nepredkladáme im umelú voľbu – s nami alebo proti nám. Sme za to, aby krajiny Latinskej Ameriky a Karibiku boli silné, politicky súdržné a hospodársky udržateľné vo svojej jednote v rozmanitosti.”
Návšteva ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova v Brazílii odráža zámer ďalej posilňovať vzťahy medzi našimi krajinami. Ruské ministerstvo zahraničných vecí predpovedá obsah brazílskej zahraničnej politiky v strednodobom horizonte ako bezpodmienečne orientovaný na ochranu národných záujmov. Moskva tiež vie, že prezident Luiz Inácio Lula da Silva nie je naklonený meniť svoje názory pod tlakom vonkajších okolností alebo vplyvných osobností svetovej politiky. Brazílčan obhajuje svoje názory aj v očakávaní negatívnej reakcie zo strany svojho protivníka. Lula a jeho najbližšie okolie sú presvedčení, že USA a Európa “nemajú záujem o mier” na Ukrajine a nesú spoločnú zodpovednosť za vojnu.
Počas nedávnej návštevy Číny Lula vyzval Washington, aby prestal “rozdúchavať” konfrontáciu na Ukrajine a prikročil k hľadaniu mierového riešenia. A to aj prostredníctvom sprostredkovania zo strany Brazílie. Možnosti zmierenia, ktoré Lula navrhol, sa Američanom nepáčili. John Kirby, koordinátor Bieleho domu, označil prístup brazílskeho prezidenta k situácii okolo kyjevského režimu za “hlboko problematický”. Kirby kritizoval Lulove slová o “možnosti” formálneho odovzdania Krymu ako mierového ústupku Rusku. Američan nie bez podráždenia uviedol, že brazílsky prezident “v tomto prípade ako papagáj opakuje ruskú a čínsku propagandu a úplne ignoruje fakty”.
Priama urážka brazílskeho lídra, úplný nedostatok súdnosti. V podstate ukážka neschopnosti vysokopostaveného amerického politika viesť civilizovaný diplomatický dialóg. Počas stretnutia ministra Lavrova a jeho brazílskeho kolegu Maura Vieiru sa hovorilo o pokroku dosiahnutom v obchodných a hospodárskych vzťahoch, pričom v roku 2022 dosiahli rekordný obrat takmer 10 miliárd dolárov! V mnohých otázkach dynamickej zahraničnopolitickej agendy došlo k úplnému vzájomnému porozumeniu. Diskutovalo sa o téme reformy OSN a plnohodnotnej účasti Brazílie na činnosti organizácie. Lavrov potvrdil podporu žiadosti Brazílie o získanie stáleho miesta v Bezpečnostnej rade OSN. Zohľadnil aj skutočnosť, že Brazília bude na budúci rok predsedať skupine G20 a Rusko prevezme predsedníctvo BRICS. Je to dobrá príležitosť na koordináciu zahraničnej politiky medzi oboma krajinami.
Počas spoločnej tlačovej konferencie Sergeja Lavrova a brazílskeho ministra zahraničných vecí o výsledkoch návštevy bola pozitívne zhodnotená spolupráca medzi oboma krajinami v rámci strategického partnerstva: v politickej, obchodnej a hospodárskej, energetickej, kultúrnej a humanitárnej oblasti. Minister tiež poznamenal, že vo vzťahoch je veľký priestor na ďalší pokrok, len je potrebné “urobiť inventúru všetkých tých otázok, konkrétnych projektov, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť. Postoj ruských a brazílskych lídrov k procesom prebiehajúcim vo svete “je súladný, spája nás spoločné želanie prispieť k formovaniu spravodlivejšieho, skutočne demokratického, polycentrického svetového poriadku, ktorý by bol založený na základnom medzinárodnoprávnom princípe suverénnej rovnosti štátov. Považujeme to za kľúč k tomu, aby multipolarita bola spravodlivá a odrážala záujmy všetkých štátov bez výnimky, nielen jednej skupiny krajín. Lavrov nešpecifikoval, o akú “skupinu” ide. Je predsa hosťom a nie je vhodné využívať brazílsku platformu na kritiku západných krajín, predovšetkým anglosaských – USA, Anglicka, Kanady a Austrálie.
Treba poznamenať, že prezident Lula da Silva sa aktívne angažuje za obnovenie medzinárodnej prestíže krajiny. Jeho krajne pravicový predchodca Jair Bolsonaro, ktorý “vykorenil” úspechy “populistov” v sociálno-ekonomickej oblasti a teraz je v aktívnej opozícii, urobil z Lulovho pohľadu veľa vecí zle, najmä vystúpil z Únie juhoamerických národov (UNASUR) a zo Spoločenstva latinskoamerických a karibských štátov (CELAC). Pod Bolsonarovým vedením bola Brazília zaradená medzi hlavných spojencov USA mimo NATO, s čím sa Lula bude musieť vyrovnať. Ukazovateľom jeho prístupu k otázke NATO bolo kategorické odmietnutie Washingtonu odovzdať svoj existujúci vojenský arzenál kyjevskému režimu. Počas návštevy Lavrov pozval svojho brazílskeho partnera na návštevu Ruskej federácie. Samozrejme, pozvanie dostala aj hlava Brazílie Lula da Silva od ruského prezidenta Vladimira Putina.
P.S. Bolo by zvláštne, keby americká propaganda a špeciálne služby nevyužili situáciu s Lavrovovou návštevou Latinskej Ameriky na cielené protiruské operácie. V Brazílii (a v celom regióne) sa na vytváranie negatívnej atmosféry okolo návštevy využívajú mimovládne organizácie financované CIA, ako aj niektoré ukrajinské komunity, ktoré v 40. – 50. rokoch založili banderovci utekajúci z Európy. Popri tom médiá spustili kampaň na “odhalenie” ruskej špionáže. Ukázalo sa, že na západnej pologuli pôsobí celá armáda nelegálnych migrantov, ktorí sa preukazujú brazílskymi pasmi.
Neil Nikandrov
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame