Aktuality, História,

78. výročie stretnutia sovietskych a amerických vojsk na Labe. Mohlo byť skôr?

---

 

Prvý kontakt na americkej strane nadviazal poručík Albert Kotzube, veliaci 26 člennej hliadke. Prvý sovietsky vojak, ktorého uvideli, bol prieskumník na koni. Pri tomto prvom stretnutí sa sovietski a americkí vojaci na seba len bez slova pozreli a odišli. Oficiálna slávnosť sa udiala toho dňa o 16. hodine poobede.

 

Pamätník „Duch Labe“ na Arlingtonskom cintoríne pri Washingtone bol odhalený v apríli 1995. Na bronzovej doske je vygravírovaný text v angličtine a ruštine: „Táto pamätná doska je venovaná bojovej družbe sovietskych, amerických a spojeneckých ozbrojených síl v bitke proti tyranii v rokoch Druhej svetovej vojny a symbolizuje stretnutie sovietskych a amerických vojsk na rieke Labe 25. apríla 1945.“

 

 

Nemci sa ponáhľali do zajatia na Západe
V polovici apríla 1945 sovietske vojská silami troch frontov podišli k Berlínu na vzdialenosť asi 60 km. Vojská západných spojencov v apríli násilne prekročili rieku Rýn a dokončili likvidáciu tamojšieho nemeckého zoskupenia, oslobodiac Drážďany, Magdeburg a ďalšie veľké mestá Nemecka. Potom smerovali k Labe, aby sa tam stretli so sovietskymi vojskami. Na tejto ceste Američania a Angličania prijali obrovské množstvo zajatcov – Nemci sa už nechceli druhýkrát dostať do Ruska. Výsledkom toho bolo, že Spojenci zajali 3,5 milióna Nemcov, kým Sovieti 1,5 milióna.

 

Dejinné fakty
12. 4. 1945 dve americké divízie dorazili k riekam Labe a Mulda (ľavostranný prítok Labe). Anglické divízie podišli k Labe 14. 4. 1945 pri Hamburgu. Všetci čakali na stretnutie so Sovietmi. To sa uskutočnilo práve 25. 4. 1945 pri Torgau, čo je asi 100 km južne od Berlína. Spojenci o stretnutí oficiálne oznámili 27. 4. 1945. A 5. mája sa v obci Lebusa, čo bolo 40 km od Torgau, stretli veliteľ frontu maršal Ivan S. Konev a veliteľ 12. armádnej skupiny americkej armády generál Omar N. Bradley. V dôsledku stretnutia spojencov na Labe boli nemecké ozbrojené sily rozseknuté na severnú a južnú časť, čo značne zoslabilo ich odpor, narušilo im jednotný systém velenia a urýchlilo konečné rozdrvenie protivníka.

 

Bez ohľadu na spojenecké záväzky,…
…vo vzťahoch medzi ZSSR, Veľkou Britániou a USA sa zachovali politické a vojensko-diplomatické protirečenia. Napr. USA sa pokúsili viesť separátne rozhovory s Nemcami, využijúc na to špeciálne služby a služby tretích štátov.

 

Eisenhower nechcel dobývať Berlín
Kto má dobývať nemecké hlavné mesto? Na túto otázku nemali západní spojenci ZSSR jednoznačný názor. Winston Churchill navrhoval veliteľovi spojeneckých síl Dwightovi D. Eisehowerovi dobyť Berlín do príchodu sovietskych vojsk, čo by malo politický význam. Eisenhower na to odpovedal, že nemecké hlavné mesto nemá žiadnu vojenskú hodnotu a že pravdepodobné straty pri útoku na Berlín by boli okolo 100 tisíc ľudí.

 

Američania tiež vedeli, že v každom prípade sa ocitnú v Berlíne – tak znela ich dohoda so Sovietmi. Navyše už existovala demarkačná čiara, tiahnuca sa 150 km západne od Berlína.

 

Niektorí ruskí odborníci si dnes kladú teoretickú otázku, že možno i oni mali, neponáhľajúc sa, obkolesiť Berlín a potom ho prinútiť kapitulovať. Iní im oponujú, že ich predkovia, červenoarmejskí vojvodcovia, urobili všetko správne, pretože väčšia časť nemeckých síl sa vtedy stále nachádzala mimo Berlína a teda odtiaľ mohli aj dlhšie vzdorovať. Takto Sovieti od 16. apríla do 8. mája 1945 stratili 352 475 vojakov, z toho nenávratne 78 291.

 

Prečo sa stretnutie na Labe nekonalo skôr?
Jedným z dôvodov bola potreba spojencov maximálne oslabovať nemecký vojenský potenciál a zároveň aj ten sovietsky. Aby aj Sovieti denne strácali čo najviac živej sily a ekonomických zdrojov. A naopak, aby si ich Spojenci čo najviac ušetrili (Denné straty Sovietov v útoku boli okolo 10 tisíc vojakov.). Veď napriek spojenectvu Churchill stále nazýval ZSSR „zlostným boľševickým štátom“. Spojenci chceli proste bojovať bez rizika, šetriť si sily. Vyhýbali sa značným nenahraditeľným stratám, hoci už v rokoch 1942-1943 sa obávali výrazného nárastu povojnového vplyvu ZSSR v západnej Európe.

 

Slovo k významu stretnutia na Labe
Ešte pri jeho 60. výročí prezidenti Ruska a USA V. Putin a G. Bush v spoločnom vyhlásení podtrhovali dôležitosť partnerských vzťahov medzi dvomi štátmi pred tvárou globálnych výziev. Lenže okrúhle 70. výročie sa už strácalo v protiruskej rétorike Západu.
No a dnes? Nečakajme už nič spojenecké, pretože súčasné USA a Ruská federácia sú protivníci v proxy vojne na Ukrajine, nech by to ktokoľvek a akokoľvek zakrýval. Dňa 4. apríla tohto roku to jedným slovom vyjadril aj námestník ministra zahraničia RF S. Rjabkov, keď uviedol, že vzťahy USA a RF sú – KRACH.

 

Dňa 25. apríla 1945 sa udiala ešte jedna významná celosvetová protifašistická udalosť. Bolo ňou otvorenie konferencie 50 štátov protifašistickej koalície v San Franciscu, ktorá vypracovala Chartu OSN. Tá bola podpísaná 26. júna a do platnosti vstúpila 24. októbra 1945, keď ju ratifikovalo päť stálych členov BR OSN – Čína, Francúzsko, USA, V. Británia a ZSSR, vrátane väčšiny signatárskych štátov.
Vladimír Mikunda

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame

 

Zdieľajte článok