Aktuality, Bezpečnosť,

Fed je kandidátom na bankrot. To, čo sa deje v menovom a finančnom sektore USA, nemá obdobu

---

 

Dôsledky QE nie sú okamžité, ale môžu byť zničujúce. Politiku QE by sme mohli prirovnať k liečbe vážne chorého pacienta liekmi. Chvíľu môže mať pacient bolesti a falošný pocit, že sa začína zotavovať. Potom však nastane prudké zhoršenie, ktorému nepomôžu ani konské dávky lieku. V 99 zo 100 prípadov sa takáto “liečba” končí smrťou. Federálny rezervný systém sa počas svojej viac ako storočnej histórie vždy zaoberal liekmi na nadmerné emisie. Dávky lieku však boli malé a ich trvanie obmedzené. V novembri 2008 však Fed začal používať “menovú drogu” vo veľkom meradle (približne vtedy vznikol termín “kvantitatívne uvoľňovanie”).

 

Do tohto roku boli realizované štyri programy QE. Prvý program sa začal v novembri 2008. Druhý sa uskutočnil v novembri 2010. Tretí sa uskutočnil v septembri 2012. Štvrtý bol v marci 2020. Federálny rezervný systém realizoval všetky tieto programy veľmi jednoduchým spôsobom: do obehu vrhal doláre prostredníctvom nákupu cenných papierov. Nakupovali sa dva druhy cenných papierov: štátne pokladničné poukážky a hypotekárne záložné listy. Kým v predvečer prvého programu predstavovali aktíva Fedu (pozostávajúce najmä z týchto dvoch typov cenných papierov) približne 800 miliárd dolárov, vlani na jar sa priblížili k hranici 9 biliónov dolárov. Za desať a pol roka sa aktíva (a teda aj masa dolárov) zvýšili o viac ako jeden rád. “Závislosť na peniazoch” vo svojej najčistejšej podobe!

 

Federálny rezervný systém sa opakovane pokúšal zastaviť QE a dokonca znížiť svoje aktíva spätným predajom cenných papierov. V októbri 2014, keď sa aktíva Fedu priblížili k hranici 4,5 bilióna dolárov, tak “tlačiarenský lis” zastavil. Dokonca sa objavili aj pokusy o zníženie aktív Federálneho rezervného systému, ktoré však mali len mierny úspech. Nový záchvat QE sa začal v roku 2020, keď americké ministerstvo financií potrebovalo veľké úvery na financovanie boja proti tzv.pandémii a s jej následkami. V minulom roku sa uskutočnili aj pokusy o politiku “kvantitatívneho uvoľňovania” (znižovanie aktív Fed-u predajom cenných papierov z jeho portfólia). O to viac, že inflácia, ktorá bola tradične potláčaná stláčaním peňažnej zásoby, sa v USA začala rozpadať. Od polovice apríla minulého roka do polovice februára tohto roka sa aktíva FRS stlačili takmer o 600 mld. Hoci vo februári tohto roka boli aktíva stále na veľmi vysokej úrovni takmer 8,4 bil. V marci tohto roka však tri pomerne veľké americké banky – Silicon Valley Bank (SVB), Signature Bank a Silvergate Bank – vyhlásili bankrot.

 

Mnohým ľuďom sa otvorili oči, aby si uvedomili skutočnú situáciu nielen v bankovom sektore, ale v celej americkej ekonomike. Všetko nasvedčovalo tomu, že sa blíži recesia. Inflácia, proti ktorej Jerome Powell (šéf amerického Federálneho rezervného systému) bojoval celý predchádzajúci rok, začala ustupovať. A na to, aby sa zabránilo bankovej a celkovej hospodárskej kríze, je potrebná expanzia peňažnej zásoby, nie jej pokles. A to sa začalo v marci, ešte o niečo skôr, ako došlo k bankrotom bánk. Dalo by sa povedať, že sa začal piaty program QE.

 

Dňa 12. marca sa začal realizovať program termínovaného financovania bánk (Bank Term Funding Program – BTFP). V rámci tohto programu môžu banky získať úvery až na jeden rok. Spustili sa aj ďalšie mechanizmy na podporu likvidity bánk. Okrem toho sa obnovil nákup štátnych a hypotekárnych cenných papierov. V marci prírastky aktív FED-u predstavovali približne 400 mld. Uvoľňovacia aktivita Federálneho rezervného systému v marci fakticky anulovala jeho snahy o kvantitatívne sprísňovanie z predchádzajúcich štyroch mesiacov. Odborníci začali hádať, ako ďaleko je Federálny rezervný systém ochotný zájsť vo svojom novom programe QE a ako dlho by mohol trvať.

 

Analytici poprednej banky na Wall Street JPMorgan tak 16. marca odhadli, že Fed do americkej ekonomiky vloží celkovo približne 2 bilióny USD. Podľa ich názoru objem aktív Fedu už v tomto roku prekročí hranicu 10 biliónov USD. Počas uplynulého mesiaca Fed vydal vyhlásenia o spustení nových programov na podporu bánk a potvrdil svoju pripravenosť obnoviť rozsiahle nákupy štátnych a hypotekárnych cenných papierov. Následne by sa mohlo ukázať, že nárast ponuky dolárov bude podstatne vyšší ako 2 bil. A to najprekvapujúcejšie, čím sa piaty program QE odlišuje od predchádzajúcich: Federálny rezervný systém oznámil nákupy podnikových dlhopisov. Vo väčšine prípadov ide o zložité, vysoko rizikové nástroje. Predtým Federálny rezervný systém mimoriadne odvážne hovoril o svojom konzervativizme a tvrdil, že na rozdiel od niektorých iných centrálnych bánk nikdy nezaradí do svojho portfólia podnikové cenné papiere. Mimochodom, Európska centrálna banka (ECB) tiež realizuje program QE a v rámci neho nakupuje veľké množstvo podnikových dlhopisov.

 

Azda najďalej je Švajčiarska národná banka, ktorá buduje svoje aktíva nielen z podnikových dlhopisov, ale aj z akcií (a to aj amerických). Posadnutosť švajčiarskej centrálnej banky podnikovými dlhopismi nedopadla dobre: v minulom roku dosiahla rekordnú stratu. Ale späť k Federálnemu rezervnému systému. Začiatkom apríla vyhlásil, že bude nakupovať dlhopisy “padlých anjelov”, teda spoločností, ktorých úverový rating bol ešte v polovici marca na investičnom stupni BBB, ale odvtedy bol znížený o jeden stupeň na špekulatívny BB. Uviedol tiež, že môže v obmedzenom množstve nakupovať fondy obchodované na burze (Exchange Traded Funds – ETF) pozostávajúce z junk bonds, t. j. cenných papierov so špekulatívnym ratingom. Federálny rezervný systém k takýmto “výkonom” tlačí americké ministerstvo financií, ktoré sľubuje, že pokryje časť rizík americkej centrálnej banky. To sa ešte nikdy predtým nestalo.

 

Ministerstvo financií súhlasilo so zvýšením sumy krytia možných strát Federálneho rezervného systému v podnikových cenných papieroch z 20 mld. na 75 mld. dolárov. Ďalší spoločný program Fedu a ministerstva financií spočíva v tom, že Federálny rezervný systém bude prostredníctvom bánk poskytovať 4-ročné pôžičky na podporu podnikov s počtom zamestnancov do 10 000 a príjmami do 2,5 mld. dolárov (platby sa môžu odložiť o rok). Fed plánuje na tento program vyčleniť 600 mld. Účasť ministerstva financií na programe spočíva v tom, že prevezme prípadné straty Federálneho rezervného systému vo výške 75 miliárd USD. Fed tiež potvrdil svoju pripravenosť pokračovať v poskytovaní úverov malým podnikom v rámci svojho už skôr spusteného programu na ich podporu vo výške 350 mld. Okrem toho Federálny rezervný systém plánuje aj program požičiavania cenných papierov krytých aktívami (TALF) v hodnote 500 mld. dolárov (tento program bol prvýkrát spustený ešte v roku 2008). Aj v tomto prípade prejavilo ministerstvo financií ochotu zúčastniť sa na ňom ako poisťovateľ, ktorý by kryl straty až do výšky 10 % poskytnutých úverov (t. j. do 85 mld. USD).

 

Fed tiež uviedol, že podporí trh s komunálnym dlhom nákupom cenných papierov v hodnote až 500 mld. USD a zároveň je pripravený pokryť straty do výšky 35 mld. Piaty program QE je teda v podstate spoločným programom, na ktorom sa podieľajú obe inštitúcie menovej autority. “Tieto úverové mechanizmy nasadzujeme v bezprecedentnom rozsahu, za čo vďačíme najmä finančnej podpore Kongresu a ministerstva financií,” povedal predseda Fedu Jerome Powell. – Tieto finančné nástroje budeme naďalej uplatňovať proaktívne, rozhodne a agresívne.

 

To, čo sa dnes deje v menovom a finančnom sektore USA, nemá obdobu. Nikdy sa to v Spojených štátoch ani nikde inde na svete nestalo. Predchodcovia Jeroma Powella mohli o skupovaní nevyužiteľných podnikových cenných papierov len snívať. A využitie ministerstva financií ako upisovateľa úverov centrálnej banky je ďalším novým slovom vo svetovej praxi, ktoré by sa malo považovať za akt zúfalstva. Myslím si, že tento druh experimentovania sa pre Ameriku skončí katastrofou. A na pozadí nadchádzajúceho kolapsu sa bude hospodárska kríza z rokov 1929 – 1933 (ktorá sa považuje za najhoršiu v dejinách USA) javiť len ako “prechádzka ružovou záhradou”.

 

Aby som bol spravodlivý, mal by som upozorniť na znaky zúfalstva a šialenstva v konaní nielen Federálneho rezervného systému, ale aj niektorých ďalších centrálnych bánk. “Vedomosti” 9. apríla priniesli túto správu: “Vo štvrtok Bank of England oznámila prechod na nekonvenčné opatrenia – bude požičiavať priamo britskej štátnej pokladnici, aby mohla rýchlo získať prostriedky na pomoc podnikom a ekonomike bez toho, aby sa uchýlila k tradičnej emisii dlhopisov. Ministerstvo financií a centrálna banka prisľúbili, že menové financovanie bude dočasným opatrením – vláda bude mať peniaze späť do konca roka.” Žiadna učebnica ekonómie nehovorí o tomto spôsobe požičiavania centrálnej banky ministerstvu financií, pretože tento spôsob podľa mojich vedomostí bol naposledy použitý v 19. storočí

 

Federálny rezervný systém USA je v bankrote, ale nezbankrotuje

Už viackrát som písal o tom, že americký Federálny rezervný systém začal v posledných mesiacoch vykazovať mesačné straty. V histórii americkej centrálnej banky to nemá obdobu už viac ako sto rokov. Prvýkrát boli záporné finančné výsledky Federálneho rezervného systému zaznamenané koncom septembra minulého roka. Americký Federálny rezervný systém potom musel počas pol roka každý mesiac zaznamenávať záporné finančné výsledky. Americké ministerstvo financií a americký Kongres to už nemohli ďalej ignorovať.

 

Chronické straty znamenajú, že americká centrálna banka prestáva posielať peniaze do štátnej pokladnice (podľa zákona sa posiela 90 % zisku). Ministerstvo financií je teraz obzvlášť nervózne, pretože zdroje príjmov do amerického rozpočtu sa rýchlo vyčerpávajú. A ministerstvo financií sa nemôže uchýliť k pôžičkám, keďže štátny dlh narazil na strop” (31,4 bilióna USD). Tu už nie je ďaleko od platobnej neschopnosti. Mnohí ľudia už začali venovať pozornosť kritickému stavu Federálneho rezervného systému. Sú to najmä odborníci, ktorých niektorí arogantne nazývajú “marginálni”. Dňa 14. apríla sa však objavil článok s pútavým názvom FED je v bankrote. Jeho autorom je Thomas L. Hogan, vedúci pracovník Amerického inštitútu pre ekonomický výskum (AIER). Inštitút je členom think tankov. Hogan sa vyznačuje úzkymi väzbami na washingtonský establišment. Pracoval v Bakerovom inštitúte pre verejnú politiku na Riceovej univerzite, na Troyovej univerzite, na West Texas A&M University, v Cato Institute, vo Svetovej banke, v banke Merrill Lynch a v investičných firmách v USA a v Európe. Bol hlavným ekonómom Výboru pre bankovníctvo, bývanie a mestské záležitosti Senátu USA.

 

V marci Jerome Powell vystúpil na počutí v Kongrese. Hovoril o stave hospodárstva, kryptomenách, návrhoch na úpravu regulácie komerčných bánk a dokonca aj o klíme. O stave samotného Fedu však nepovedal ani slovo. Thomas Hogan na to upozornil: “Takmer vôbec sa však nezmienil o Fede. Za posledných šesť mesiacov utrpel Fed značné prevádzkové straty, ktoré vyčerpali jeho existujúci kapitál. Tieto straty predstavujú stratu príjmov pre americké ministerstvo financií.”

 

Thomas Hogan ďalej opakuje to, čo už pred ním povedali iní. Vysvetľuje pôvod týchto strát. Aktíva Federálneho rezervného systému dnes tvoria najmä cenné papiere, ktoré nakúpil počas posledného kola programov kvantitatívneho uvoľňovania (QE). Teda v rokoch 2020 – 2021, keď americké ministerstvo financií muselo emitovať gigantické objemy štátnych cenných papierov, ktoré Federálny rezervný systém nakúpil v rámci “pandémie”. Ako poznamenáva Thomas Hogan, sadzby týchto dlhopisov boli fixné a pohybovali sa od 1,5 % do 2,0 %. V tom čase Fed platil úroky z pasívnych transakcií (pasív) vo výške 0,15 % alebo menej. Išlo najmä o platby z bankových rezerv a jednodňových repo obchodov (ONRRP). Úroková marža (rozdiel medzi aktívnymi a pasívnymi sadzbami) bola pomerne slušná a generovala takmer celý zisk Fedu. Od jari minulého roka Federálny rezervný systém svoju politiku QE zabrzdil a začal prudko zvyšovať svoju kľúčovú sadzbu. To viedlo k tomu, že pasívne úrokové sadzby (všetky sú krátkodobé) okamžite reagovali na každé zvýšenie kľúčovej sadzby zo strany Fedu.

 

Thomas Hogan upozorňuje, že začiatkom apríla sa sadzby zvýšili na 4,55 % pre ONRRP a 4,65 % pre bankové rezervy. Na druhej strane sadzby aktív zostali rovnaké, pretože ide o dlhodobé cenné papiere s pevným výnosom. Úrokové marže sa dostali do prudko záporných hodnôt! Hogan vykoná hrubý výpočet. Predpokladá, že priemerná sadzba na dlhopisy nakúpené Federálnym rezervným systémom je 1,75 % a priemerná sadzba na bankové rezervy a ONRRP je 4,6 %. Úroková marža je potom približne mínus 2,85 %. Hodnota portfólia cenných papierov Fedu sa odhaduje na 8 biliónov USD. To znamená, že ročná strata Federálneho rezervného systému predstavuje 228 miliárd USD ročne! Straty ktorejkoľvek banky neznamenajú, že je v úpadku. Má predsa vlastné imanie (základné imanie plus rezervy), ktoré jej straty kompenzuje. Ak však celkové straty presiahnu výšku vlastného kapitálu, potom možno skutočne hovoriť o príznakoch bankrotu. Ak však ide o komerčnú banku, môže ju zachrániť centrálna banka, ktorá je veriteľom poslednej inštancie a ktorá môže takúto banku začať ozdravovať (sanovať) poskytovaním záchranných úverov.

 

A čo sa týka Fedu, Thomas Hogan píše: “Najnovšie údaje ukazujú, že Fed dlhuje ministerstvu financií viac ako 41 miliárd USD, čo je viac ako jeho celkový kapitál. Podľa všeobecne uznávaných štandardov je Fed skutočne platobne neschopný”. Inými slovami, je kandidátom na bankrot. Vláda však zrejme nebude zachraňovať (bailoutovať) Federálny rezervný systém na úkor rozpočtu. Nie je ochotná ani schopná to urobiť. Americké právo takúto možnosť, ako je platobná neschopnosť Fedu, vôbec nepočíta. Na rozdiel napríklad od ČĽR. Tam zákon o Čínskej ľudovej banke stanovuje, že ak čínskej centrálnej banke vzniknú straty, hradí ich štátny rozpočet. A americká banka v tejto núdzovej situácii siahne po triku zvanom “odložené aktíva”. Ide o “sumu čistých ziskov, ktorú budú musieť rezervné banky realizovať, kým sa obnovia ich prevody do americkej štátnej pokladnice”.

 

Thomas Hogan vysvetľuje: “Čo robí Fed, keď jeho záväzky prevyšujú jeho aktíva? Nevyhlási zákonný bankrot, ako by to urobila súkromná spoločnosť. Namiesto toho vytvára na strane aktív svojej súvahy fiktívne účty, známe ako “aktíva budúcich období”, aby kompenzoval svoje rastúce záväzky.” “Aktíva budúcich období” možno stále interpretovať ako prísľub americkej centrálnej banky, že v budúcnosti pokryje svoje straty. Takýto nástroj sa nikdy neuplatňoval v prípade komerčných bánk a ešte viac v prípade podnikov v reálnej ekonomike. Prebytok záväzkov americkej centrálnej banky nad jej aktívami znamená, že je čistým dlžníkom voči zvyšku ekonomiky krajiny.

 

Hogan píše: “Aktíva budúcich období predstavujú prílev hotovosti, ktorý Fed očakáva v budúcnosti na vyrovnanie prostriedkov, ktoré dlhuje ministerstvu financií. Americké ministerstvo financií teda neposkytuje Fedu peniaze priamo, ale akoby mu ich požičiava na dobu neurčitú. Straty Federálneho rezervného systému podkopávajú dôveru verejnosti v ňu. Viac ako štyrom tisícom bánk, ktoré sú členmi Fedu, diktuje pravidlá zdravých finančných praktík, ktoré však flagrantne porušuje. Zároveň je presvedčený, že ho nikto nezruinuje. Okrem toho, že Fed plní úlohu riaditeľa peňažnej zásoby, je hlavným regulátorom väčšiny amerických bánk. Ak by sa niektorá súkromná banka správala tak nezodpovedne, regulačné orgány ako Fed alebo Federálna spoločnosť pre poistenie vkladov (FDIC) by ju prinútili zatvoriť. Manažéri bánk by prišli o prácu a príjem,” píše Hogan.

 

Autor článku nedáva žiadny recept, ako bude americká centrálna banka riešiť súčasnú zložitú situáciu. A hlavne, ako podobným kritickým situáciám predísť v budúcnosti. Článok sa končí želaním: “Predstavitelia Fedu by mali lepšie riadiť svoje operácie, aby v budúcnosti opäť nevyčerpávali amerických daňových poplatníkov.” Článok teraz aktívne koluje na sociálnych sieťach.

 

P.S.Mimochodom, podobný problém vznikol aj v prípade Ruskej centrálnej banky. Tu sú údaje o ročnej strate Ruskej banky podľa jednotlivých rokov (v mld. RUB): 2017 г. – 435,3; 2018 г. – 434.7; 2019 – 182.7; 2020. – 61,5; 2021 г. – 26,3. Centrálna banka nedávno zverejnila svoju výročnú správu za minulý rok, z ktorej vyplýva, že v roku 2022 bude mať Ruská banka stratu 721,7 mld. rubľov. RUB, pričom celková strata sa zaokrúhlila na 1,8 bilióna RUB. Zatiaľ čo Federálny rezervný systém zaznamenáva straty už šesť mesiacov, Banka Ruska zaznamenáva straty už šesť rokov. Žiaľ, táto téma sa v hlavných ruských médiách dostáva na vedľajšiu koľaj.

Valentin Katasonov

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame

Zdieľajte článok