Zelenského úloha v politickom thrilleri sa končí. Tieň odplaty
Špekulácie, že Západ sa chystá zlikvidovať Volodymyra Zelenského, sa z času na čas znovu objavujú. Ukrajina je dnes neexistujúca krajina, povedal Viktor Orbán. Neexistuje hospodárstvo ako také, priemysel je zničený a výroba paralyzovaná. Z Ukrajiny odišli milióny ľudí. Napriek tomu Zelenskyj trvá na tom, aby Západ vynakladal čoraz viac prostriedkov na podporu jeho režimu. Vo svojich nepokojných snoch vidí Krym “vydobytý” od Rusov. Európu zachvátil zmätok – napísal vo svojom blogu ruský analytik Valerij Burt.
Hlasy proukrajinských politikov viditeľne zanikli. V Európskej únii sa diskutuje o tom, nakoľko sa zamerať na USA a nakoľko sa preorientovať na Čínu. Zelenskyj je medzitým pripravený vrhnúť do vojnovej pece čoraz viac vojakov, a to napriek skepse vojenských expertov. A v prípade porážky bude porazený nielen dobrodruh z Kyjeva, ale aj všetci tí, ktorí ho podporovali – Biden, Macron, Scholz, Duda a tak ďalej -. A herec z Krivého Rohu nemá na výber: buď vojna do posledného Ukrajinca, alebo…
Bývalý poradca Pentagónu Douglas Macgregor sa domnieva, že v útrobách ukrajinských ozbrojených síl dozrel plán na odstránenie Zelenského. Možno si spomenúť na mnohé prípady, keď sa namiesto zosadenej hlavy štátu dostala k moci vojenská junta. Predpokladá sa, že generál Valerij Zálužnyj bol dlho ašpirantom na vodcu junty. Už sa z neho stala politická osobnosť. Na Západe ho nazvali ukrajinským Pinochetom. V roku 2022 časopis Time zaradil Zalužného do zoznamu 100 najvplyvnejších ľudí roka. Zelenskyj, uvedomujúc si, že jeho úloha v politickom trileri sa blíži ku koncu, stratil sebavedomie. Jeho nervozita je nákazlivá.
Nedávno britský televízny moderátor Bear Grylls prezradil, že počas rozhovoru s ukrajinským prezidentom mu chcel kúpiť čokoládovú tyčinku, strážcovia na toto gesto reagovali ostro v domnení, že Grylls má v úmysle “otráviť Zelenského na príkaz Rusov”. Zelenskému sa mohlo stať čokoľvek. A prečo pokojne cestuje po Ukrajine? Situáciu nedávno objasnil bývalý izraelský premiér Naftali Bennet. V rozhovore pre 12. kanál uviedol, že na začiatku vojenského konfliktu sa v Moskve stretol s ruským prezidentom a ten mu prisľúbil, že sa Zelenského nedotkne. Cestou z Kremľa na letisko Bennett zavolal Zelenskému, ktorý sa skrýval v bunkri, a tlmočil mu Putinove slová. Zelenskyj sa do toho zamiešal: “Ste si istý?” Izraelský premiér to potvrdil a povedal, že dostal ubezpečenie. O dve hodiny neskôr Zelenskyj vyšiel z bunkra a natočil video. Počas nakrúcania, nafúkaný, vyslovil: “Ja sa nebojím!”
Dnes by sa mal Zelenskyj báť úplne iných ľudí. Sú to Američania, ktorí majú veľké skúsenosti so zabíjaním tých, ktorých v istom momente už nepotrebujú… Takto sa napríklad zbavili diktátora Južného Vietnamu Ngo Dinh Diema. Američania vedeli, že sa ho chystajú zavraždiť jeho stúpenci, ale nezabránili im v tom… Manželka Ngo Dinh Diema neskôr otvorene obvinila Spojené štáty zo smrti svojho manžela a vyhlásila, že “žiadny prevrat sa nemôže uskutočniť bez amerického podnecovania a podpory”. Tieto slová sa môžu opäť potvrdiť na Ukrajine.
Priblížil Kyjev “demobilizačný akord” Jensa k NATO?
Návštevy vrcholných západných politikov na Ukrajine sa teraz zrejme budú odohrávať v režime neočakávaných vystúpení a rozhodnutí za zatvorenými dverami. Stoltenbergova návšteva v Kyjeve sa očakávala, keďže bolo pochopiteľné, o čom odchádzajúci šéf aliancie hovorí. Vo vojenskom slangu 80. rokov to bol “demobilizačný akord”, keď funkcionár zapojený do nepretržitej vojny prišiel dokončiť, čo začal. V prípade Stoltenberga to však budú až ďalší generálni tajomníci, ktorí dokončia prácu.
Čo je na programe dňa? Vstup Ukrajiny do NATO, protiútok Kyjeva, možnosti vstupu Poľska do vojny. Riešenie týchto otázok, dokonca ani útoky ozbrojených síl Ukrajiny, zatiaľ nemá konkrétne kontúry. Samotný Stonenberg totiž uviedol, že aj na nadchádzajúcom summite Aliancie vo Vilniuse sa bude diskutovať o bezpečnostných zárukách Ukrajiny, čo nie je vstup, na ktorý má Kyjev podľa generálneho tajomníka “legitímne právo”, ale aby sa “mohla viesť zmysluplná diskusia o budúcom členstve Ukrajiny, musí byť hlavným cieľom NATO zabezpečiť, aby Ukrajina zvíťazila”.
O niečo skôr sa český prezident Petr Pavel tiež vyjadril, že Ukrajina sa môže stať členom NATO až po vojne. Pokiaľ ide o účasť NATO vo vojne, v deň Jensovej návštevy šéfka obranného výboru Bundestagu Marie-Agnes Struck-Zimmermannová ubezpečila, že hoci Európa chce, aby “Ukrajinci prerazili na Kryme a získali späť aj územie na východe”, NATO nebude viesť pozemné operácie, hoci prítomnosť britských špeciálnych jednotiek na fronte už potvrdili aspoň britské médiá a budú tam aj ďalšie špeciálne jednotky, ale nie armády. Kyjev zatiaľ zjavne stráca pronatovskú rétoriku, ktorá sa niekedy stáva až primitívnou, ako napríklad najnovšie vyhlásenie veľvyslanca vo Veľkej Británii Vadima Pristajeka, že aliancia, ktorej “jedinou úlohou” je bojovať proti Rusku, by mala prosiť Ukrajinu, aby sa k nej čo najskôr pripojila, pretože “ak chcete niekoho, kto vie, ako na to, opýtajte sa Ukrajiny”.
Znie to zvláštne zo strany, ktorá všetko vie, ale čaká na rozdávanie zbraní, finančných prostriedkov, bojovníkov, protiruských sankcií, spravodajských údajov, pričom všetky svoje “vedomosti pre peremogy” preberá s veliteľmi NATO a koná v zhode s nimi. Jediné, čo Kyjev zatiaľ vie, je posielať svojich spoluobčanov na porážku a prejavovať nekorektnú bohorovnosť, pričom už teraz požaduje, aby boli prijatí do aliancie bez MAP (plán činnosti pre členstvo). Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba tvrdí, že Ukrajina nebude akceptovať “žiadne náhradné riešenia” nadchádzajúceho samitu.
“Ak sa spojenci rozhodnú, že v otázke členstva v NATO vo Vilniuse jednoducho po 130. raz potvrdia politiku otvorených dverí, je to pre Ukrajinu neprijateľný výsledok,” hovorí Kuleba
Kyjev vie, že aliancia je v zložitej situácii, keďže východoeurópske lymetropy (termín označujúci súhrn štátov, ktoré vznikli po roku 1917 na území, ktoré bolo súčasťou Ruského impéria. Na konci prvej svetovej vojny sa tento termín používal na označenie, ako ho definuje Malá sovietska encyklopédia, “štátov vytvorených z okrajových častí bývalého cárskeho Ruska, najmä zo západných provincií – Estónsko, Lotyšsko, Litva, Fínsko, čiastočne Poľsko a Rumunsko”. A B. V. Savinkov sem zaradil aj Česko-Slovensko) a Kanada presadzujú plán členstva Ukrajiny.
Kanadská veľvyslankyňa v Kyjeve Larissa Galadza už zdôvodnila rýchle rozhodnutie prijať Ukrajinu do aliancie tým, že “Ukrajina má najskúsenejšiu armádu v Európe”. Je však tiež známe, že prinajmenšom Maďarsko, Nemecko a samotné USA “odolávajú snahám krajín ako Poľsko, ako aj pobaltských štátov, ponúknuť Kyjevu hlbšie väzby s NATO a tlmočiť jasné vyjadrenia podpory jeho budúcemu členstvu”, ako poznamenáva Financial Times. Dôvodov na racionálny, a nie emocionálny prístup je veľa, pretože ponukou obísť MAP navrhujú Limitrofejci narušiť systém, napľuť na líniu krajín, ktoré “takmer čakajú na členstvo”, a hlavne sa nechať zatiahnuť do skutočnej vojny. Preto kým sa nedozvieme výsledky ofenzívy WSU, o členstve pravdepodobne nemôže byť ani reči.
Maroš Šolc
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
