Ako v Berlíne vztyčovali zástavu víťazstva?
Pre RIA Novosti o tom hovoril Alexander Sjanov, syn Hrdinu ZSSR Iľju Sjanova, rota ktorého čistila v Reichstagu od nacistov cestu pre vlajkonosičov. „Otec často spomínal, ako dobývali Reichstag, spomínal na hlavné kulminačné momenty“, hovorí.
V predvečer bol dobytý Himmlerov dom (29. 4.), kde sa nachádzalo ministerstvo vnútra. Večer veliteľ divízie Vasilij Šatilov otca ustanovil za veliteľa útočnej roty č. 1. a vybavil ho červenou zástavou č. 5 (Očíslované boli preto lebo Moskva zástav tohto typu schválila 9 ks – no zástavou „Víťazstva“ sa mala stať iba tá, ktorá bude vztýčená nad Reichstagom.), na útok mu doplnili aj stavy mužstva z 83 mužov na 122 vojakov. Medzi nimi boli aj dnes už známe mená prieskumníkov Michail Jegorov a Meliton Kantarija.
Útok sa začal z Himmlerových pivníc skoro ráno 30. apríla, čo bola vzdialenosť presne 360 metrov. Otec spomínal, že týchto 360 metrov bolo „tancom smrti“, pretože Nemci tam do ich útoku rozbili 4 roty. Sjanovovi vojaci začali útočiť o 08.00 hod a k Reichstagu sa prebili až po obede. „Tu je istá nepravda. Otec hlásil: „Vtrhli sme do Reichstagu o 14.25 hod. Zástavu máme so sebou“. No ktosi to posunul „hore“ akože zástava je už nad Reichstagom. V skutočnosti tam ešte nebola“, spresňuje Aleksandr Sjanov.
Vo vnútri Reichstagu pokračovali tvrdé boje, vraj ho bránili skvele pripravené jednotky. Sovietski vojaci dostali úlohu prebojovať sa na strechu. Pre Iľju Sjanova to znamenalo čistiť do strechy každý – každučký schod. Syn Alexander spomenul, že ešte aj pri 40. výročí víťazstva videl všetky rany, ktoré na týchto schodoch Kantarija schytal. Ktosi zo spolubojovníkov ho vtedy podpichol, že „čo vy, iba ste sa po schodoch prebehli na strechu…“ Kantarija sa vtedy údajne spätil, strhol zo seba košeľu a odhalil všetky rany. Poprerezávané ruky od pliec, cez lakte až k dlaniam.
Zástavu víťazstva už nad Reichstagom upevňovali poručík (?) Berest a sám I. Sjanov. Odpásali si vlastné opasky od nohavíc a Zástavu víťazstva nimi upevnili. Jej vztýčenie zaplatilo životmi 84 Sjanových vojakov. No a 2. mája dostal Iľja Sjanov ďalšiu nebezpečnú úlohu. Stal sa parlamentárom a išiel navrhnúť kapituláciu Berlínskej posádky do metra. Do konca života sa potom čudoval, že i toto prežil. Dňa 20. júna dostal Iľja Sjanov rozkaz osobne priniesť Zástavu víťazstva na Prehliadku víťazov do Moskvy. Jeho lietadlo z Berlína sprevádzali štyri stíhače. Nad Poľskom boli lietadlá aj tak obstreľované.
V Moskve, už na letisku, si zástavu prevzala veliteľská rota a Sjanov dostal „rozkaz upraviť sa na dôležité stretnutie. V predsálí ich na to čakalo niekoľko ďalších. I. Sjanov si vraj nepamätal, ako dlho čakali, no keď sa otvorili dvere, vstúpil nimi Stalin. Podišiel k nim, „každému podal ruku a každého objal. Potom urobil tri kroky vzad, položil si ruku na srdce, hlboko sa poklonil a riekol: „Spasibo, synkovia!“. Samozrejme, na niečo také sa nezabúda“, dodal syn hrdinu. Počas Prehliadky víťazov sa Iľja Sjanov nachádzal na hosťovskej tribúne mauzólea a po nej bol pozvaný na banket do Kremľa (Georgievská sála).
„Boli tam dva dlhé stoly. Za vrchstolom prvého sedel Stalin, ako najvyšší veliteľ. No a siedmy v poradí, po jeho ľavej ruke, sedel otec a ďalej od neho generáli a maršali“, spomína s hrdosťou syn Iľju Sjanova.
Zástavou víťazstva sa stala útočná zástava 150. idrickej streleckej divízie, vyznamenanej Radom Kutuzova 2. stupňa.
Pred útokom na Berlín bolo v 3. armáde 1. bieloruského frontu ušitých 9 zástav Vojenskej rady (podľa počtu divízií), pričom len jedna z nich mala byť vztýčená nad Reichstagom. Do budovy Reichstagu sa podarilo vtrhnúť 674. pluku 150. streleckej divízie okolo druhej hodiny poobede 30. apríla 1945.
Pluk nikdy nemal oficiálnu zástavu a do útoku šiel s vlastne ušitou z periny, ktorú našli v Himmlerovom dome (Uvedomme si, že zástava č. 5 bola doručená Sjanovovým vojakom až v budove Reichstagu.). V júni 1945 bol hlavný symbol Víťazstva v 2. sv. vojne prepravený do Moskvy a 22. júna odovzdaný do úschovy múzea. Ide o obyčajnú bojovú zástavu, na ktorej bol spočiatku zobrazený len kosák a kladivo. Pri preprave do Moskvy sa z nej odtrhol kúsok a ten mal byť podľa legendy rozdelený na sedem častí. V súlade s výnosom prezidenta RF z 15. apríla 1996 sa bojová zástava, ktorá bola vztýčená nad Reichstagom vynáša pri výročí „Dňa víťazstva“ a spolu so štátnou vlajkou RF vlaje pri Mohyle neznámeho vojaka počas kladenia vencov, pri slávnostných zasadnutiach, pri prehliadkach vojsk a pri pochode veteránov Veľkej vlasteneckej vojny na Červenom námestí v Moskve.
Vladimír Mikunda
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
