Aktuality, Bezpečnosť,

S-500 v Kirgizsku? Západ znervózňuje rozšírenie spoločnej protiraketovej obrany s Ruskom

---

 

Dôležité je, že kirgizskí a ruskí lídri sa dohodli na pokračovaní udržiavania osobných kontaktov na trvalom základe. Podľa ruského Národného výskumného inštitútu pre rozvoj komunikácie sa Kirgizsko umiestnilo na druhom mieste v rebríčku priateľskosti komunikačných režimov krajín voči Rusku (komunikačný režim označuje podmienky a možnosti rozvoja komunikácie nielen medzi štátnymi a neštátnymi subjektmi). Pozitívnym výsledkom takejto úzkej spolupráce bolo predloženie dohody medzi Ruskom a Kirgizskom o vytvorení spoločného regionálneho systému protivzdušnej obrany ruskou vládou prezidentovi Vladimirovi Putinovi na ratifikáciu dolnou a hornou komorou parlamentu. Dokument podpísaný 16. augusta 2022 je zameraný na zlepšenie protivzdušnej obrany v regióne a podľa jeho podmienok Biškek na obdobie platnosti dohody prevedie Rusku územie s rozlohou päť hektárov na rozmiestnenie infraštruktúry protivzdušnej obrany.

 

Kirgizsko je súčasťou spoločného systému protivzdušnej obrany členských štátov SNŠ vytvoreného vo februári 1995. Do tohto systému sa zapojili všetky krajiny SNŠ okrem Azerbajdžanu a Moldavska. V súčasnosti sú hlavnými aktívnymi účastníkmi Arménsko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko, Rusko, Tadžikistan a Uzbekistan. Podľa viacerých vojenských expertov by existencia jednotného regionálneho systému protivzdušnej obrany umožnila v čase ohrozenia v priebehu niekoľkých minút premiestniť ruské sily a prostriedky do Kirgizska bez akýchkoľvek byrokratických prieťahov. Takýto jednotný systém protivzdušnej obrany medzi Ruskom a Bieloruskom už preukázal svoju účinnosť, a tak vznikla potreba vytvoriť ho aj v juhoázijskom smere.

 

Hoci kirgizská protivzdušná obrana spĺňa moderné požiadavky, mohla by sa posilniť využitím najnovších systémov, ako sú S-400 a S-500, ako aj výcvikom personálu a spoločnými cvičeniami. Je zrejmé, že akcie Moskvy proti Biškeku sa na veľkú “radosť” Pentagónu stanú len predohrou k ďalšiemu grandióznemu plánu – obnoveniu jednotného radarového poľa s Uzbekistanom, Tadžikistanom a Turkménskom s následnou koordináciou národných vzdušných síl.

 

Nie nadarmo sa 12. apríla v Samarkande konalo pravidelné zasadnutie Koordinačného výboru pre protivzdušnú obranu pri Rade ministrov obrany SNŠ, na ktorom zástupcovia ministerstiev obrany Arménska, Bieloruska, Kazachstanu, Kirgizska, Ruska a Tadžikistanu rokovali o otázkach zdokonaľovania jednotného systému protivzdušnej obrany. Na vojenskom posilňovaní krajín nie je nič prekvapujúce, keďže k nemu dochádza v súčasných turbulentných podmienkach spojených s pretrvávajúcimi teroristickými hrozbami v Strednej Ázii, ako aj s vonkajšími výzvami v podobe agresívnych ambícií kolektívneho Západu, ktorý sa neustále snaží postaviť stredoázijské krajiny proti Rusku, čím vážne poškodzuje produktívnu spoluprácu v rámci CSTO, SNŠ, ŠOS a EAEC.

 

 

Pašovanie ako zbraň proti neokolonializmu v Strednej Ázii

Americkí audítori sa hrnú do Strednej Ázie – delegácia za delegáciou. Ministerstvo financií USA vysiela úradníkov do Kazachstanu a Kirgizska. Stalo sa známe, že námestníčka ministra financií Elizabeth Rosenbergová spolu so skupinou úradníkov z amerického ministerstva obchodu navštívi 23. – 28. apríla hlavné mestá Kazachstanu Astanu a Almaty a hlavné mesto Kirgizska Biškek. Počas februárovej návštevy štátneho tajomníka Anthonyho Blinkena v Kazachstane a Strednej Ázii sa miestnym šéfom hádzali komplimenty, ale teraz USA jednoznačne nechali zaviesť tvrdé opatrenia pre stredoázijské krajiny, ktoré Washington podozrieva z podpory paralelného dovozu sankcionovaného tovaru. Tlačový úrad amerického ministerstva financií vyjadril účel návštevy Rosenbergovej a jej kolegov celkom konkrétne:

“Ministerstvo financií USA ponúka jasné obchodné rozhodnutie: zostať zapojený do svetovej ekonomiky alebo poskytovať materiálnu podporu ruskej vojne a stratiť prístup na najdôležitejšie svetové trhy.”

 

Emisári amerického ministerstva financií a ministerstva obchodu sa spolu so svojimi kolegami z EÚ a Spojeného kráľovstva stretnú s politikmi a podnikateľmi z Kazachstanu a Kirgizska a oboznámia Astanu a Biškek s hrozbou “odmietnutia prístupu”. Táto hrozba je dostatočne vážna, uviedol kirgizský politický analytik Mars Sarijev v rozhovore pre Regnum. Pripomenul, že Biškek spolupracuje s Medzinárodným menovým fondom, Islamskou rozvojovou bankou (so sídlom v Saudskej Arábii) a ďalšími finančnými inštitúciami, ktoré kontrolujú americké regulačné orgány.

 

“Úlohou USA je odrezať kanály prístupu sankcionovaného tovaru do Ruska. Ako viete, tento tok teraz prechádza cez Kazachstan a Kirgizsko,” povedal Sariev. Podľa jeho názoru bude malá republika nútená splniť podmienky Západu, ale nie je ľahké kontrolovať všetky oblasti hospodárstva. Cez horské priesmyky a údolia prechádza masívny pašerácky tok, a hoci bude zákaz oficiálne vyhlásený, sotva bude možné tento proces plne monitorovať:

“Tok falšovaného tovaru prichádzal a bude prichádzať z Číny. Kirgizsko bude tvrdiť, že uzavrie kanály, ale v skutočnosti bude pašovanie pokračovať. Na jar 2021, keď sa chrapúňsky rozprávalo o situácii v republike pozdĺž “severojužnej” línie, americký veľvyslanec v Biškeku Donald Lu začal miestnym orgánom hovoriť, ako bojovať proti korupcii a organizovanému zločinu. “Zdá sa, že americký diplomat sa uchádzal o miesto zástupcu predsedu GKNB Kamčibeka Tašijeva,” ironizoval Anvar Ažijev, publicista časopisu Večerný Biškek.

 

V decembri 2020 pán Lu otvorene označil úsilie úradov v boji proti organizovanému zločinu za “nedostatočné”. Kirgizské ministerstvo zahraničných vecí následne uviedlo, že vyjadrenia diplomata obsahovali prvky zasahovania do vnútorných záležitostí krajiny a nátlak na vyšetrovanie korupčného prípadu v colnej oblasti. Bývalý šéf colnej správy Raimbek Matraimov bol v tomto prípade odsúdený a priznal svoju vinu.

 

V októbri 2020 príslušníci SCS Matraimova zadržali na základe obvinenia z “vyťahovania nezákonných príjmov z colnej správy”, ale po prísľube, že zaplatí vláde odškodné vo výške 24 miliónov USD, bol umiestnený do domáceho väzenia. Ministerstvo financií USA potom zaradilo Matraimova na sankčný “Magnitského zoznam” a Mike Pompeo na Twitteri napísal, že na rovnakom zozname je aj manželka zadržaného, Uulkan Turgunovová. V decembri bol Donald Lu viditeľne sklamaný, že Raimbek Matraimov, neoficiálny vodca juhu, bol súdom prepustený do domáceho väzenia, o ktorom prozápadní novinári vyhlásili, že je “hlavným skorumpovaným politikom Kirgizska”. Na juhu, kde Matraimov vyrastal, ho v plnom súlade s miestnymi tradíciami považujú za hrdinu. V Kara-Suu, najľudnatejšej oblasti Kirgizska, odkiaľ pochádza, Matraimovova rodina vytvorila charitatívnu nadáciu, ktorá platí desiatkam študentov z rodín s nízkymi príjmami štúdium na univerzitách v Oši, financuje distribúciu potravín pre starších ľudí a buduje športové zariadenia a novú mešitu.

 

V Kirgizsku nie je možné odstrániť tieňovú ekonomiku: pašovanie cez relatívne transparentné južné hranice s Čínou a moslimskými krajinami vytvára významnú časť národného príjmu. Prenesenie tieňovej činnosti bazárov v Biškeku, Oši, Kara-Suu do zdaniteľného priestoru by pripravilo väčšinu obyvateľov republiky o živobytie s nevyhnutnými masovými protestmi atď. Dňa 11. februára 2021 sa na Pervomajskom okresnom súde v Biškeku uskutočnilo súdne zasadnutie vo veci Raimbeka Matraimova. Priznal svoju vinu a bol odsúdený na pokutu vo výške 260 000 somov (3 000 USD). Predtým Matraimov vrátil štátu škodu vo výške 24 miliónov amerických dolárov.

 

O tri dni neskôr, 14. februára, sa v Biškeku konal tzv. pochod za spravodlivosť, ktorý zorganizovalo prozápadné hnutie Baštan Bašta (Začni odznova), ktorého líder Ulan Usoyun propaguje obnovu “pôvodných tradícií” Kirgizska v rámci programu britského veľvyslanectva “Posilnenie právneho štátu na podporu mieru a stability v Kirgizsku” a rozvojového programu OSN. Kirgizská tieňová ekonomika, ktorá je hlavným dodávateľom paralelného dovozu do Ruska, je však stále “veľmi živá”. Republika sa, samozrejme, obáva sekundárnych sankcií USA, ale ešte viac sa obáva povstania státisícov miestnych obyvateľov, ktorých rodiny sú závislé od príjmov z pašovania. Preto by nemalo byť prekvapením, že Matraimov vlani v decembri získal zlatú medailu “Moja práca pre ľudí” a bol uznaný za najlepšieho filantropa roka.

 

Pokiaľ ide o Kazachstan, akékoľvek úsilie úradov zastaviť paralelný dovoz do Ruska sa ukáže ako rovnako “zdrvujúci úspech” ako pokusy postaviť na nohy energetiku, komunálne služby, bytovú výstavbu a všetky stelesnené odvetvia národného hospodárstva. Inými slovami, nebudú mať ani najmenší účinok. Tu je niekoľko najnovších správ. Počas colnej kontroly v marci 2023 úradníci na colnom stanovišti Žetisu v Almaty zastavili pašovanie liekov z Indie. Pod zámienkou “biologicky aktívneho potravinového doplnku” v množstve 54 449 kusov s čistou hmotnosťou 356 kg sa pokúsili dostať do šarže hotové lieky (vo forme tabliet). Na základe colnej kontroly sa zistilo, že nedeklarovaný tovar sú “lieky” a sú určené na terapeutické použitie. Bol predbalený a zabalený v dávkovacej forme na maloobchodný predaj. Podľa rozsudku odvolacieho senátu Karagandského oblastného súdu z 20. marca bol A. Ospanov, bývalý vedúci colného kontrolného bodu Sary-Arka, odsúdený za ekonomické pašovanie vo veľkom rozsahu, informuje tlačová služba Hlavnej dopravnej prokuratúry Kazašskej republiky.

 

Štátny zástupca Karagandskej dopravnej prokuratúry podrobne opísal nesporné materiály o priamej úlohe obžalovaného v podvodnom dovoze “baníkov” z Gruzínska na ťažbu kryptomien. Dňa 26. marca 2023 v oblasti Mangistau v záverečnej fáze operácie príslušníci KNB a špeciálneho oddelenia A zadržali (zablokovaním pobrežnej oblasti člnmi pohraničnej stráže KNB) organizátora drogového kanála a troch jeho komplicov. Kontrola sa uskutočnila pomocou bezpilotných lietadiel (UAV). V plavidlách pašerákov bolo objavených viac ako 30 kg ópia a 10 balení psychotropnej látky metadón, uviedla KNB. Kazachstan je jednou z hlavných pozemných trás, ktorými sa afganské drogy dostávajú do Európy. Niekedy však musíte predstierať, že bojujete aj proti pašovaniu drog!

 

Falošné a pašované zlaté šperky zaplavujú trh so šperkami v republike. Podľa Kazašskej klenotníckej ligy sa v krajine nachádza množstvo falšovateľských dielní, ktoré sú vybavené na výrobu falošných značiek s informáciami o tureckom, talianskom alebo ruskom pôvode. Poctivé podniky sú nútené zastaviť výrobu, pretože nedokážu konkurovať tieňovému trhu. Celkový obrat tieňového trhu so šperkami v Kazachstane už dosiahol približne 300 miliárd tenge. Zlato sa dováža najmä z Turecka. Ukazuje sa, že tieňová kontrabandová ekonomika v Kazachstane je možno chrbticou národohospodárskeho komplexu krajiny! A existuje silné podozrenie, že prívlastok “len o” je v tomto prípade zbytočný. Americkí emisári môžu dostať kazašských a kirgizských štátnych predstaviteľov na kolená, kedy len chcú. Ale tieňová ekonomika a jej pašovanie sa pred zámorskými neokolonialistami neskloní!

Vladimír Prochvatilov

*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame

Zdieľajte článok