Pred 48 rokmi bola ukončená Operácia Babylift – vývoz vietnamských detí na adopciu do USA
Dňa 26.4.1975 bola ukončená veľmi kontroverzná Operácia Babylift, ktorej podstatou bolo vyvezenie vietnamských detí najmä v kojeneckom veku na adopciu do USA a ďalších západných štátov – Kanady, NSR, Austrálie a Francúzska. Veľmi čudné je, že sa nikde neuvádza presný počet týchto detí, len sa odhaduje podľa rôznych zdrojov od 2500, cez viac než 3300 až do 4000.
Historickým kontextom operácie, ktorá prebiehala formou leteckého mosta bol samozrejme koniec vietnamskej vojny a blížiaci sa pád Saigonu ako hlavného mesta Južného Vietnamu. Už 29.-30. marca 1975 bolo dobyté juhovietnamské veľkomesto Da Nang. To spustilo americkú Operáciu New Life – evakuáciu časti Vietnamcov, ktorí spolupracovali s Američanmi v uplynulom období. Táto operácia je známa ikonickými zábermi vrtuľníkov zhadzovaných do mora z lietadlovej lode, aby uvoľnili miesto na pristátie ďalším strojom. Tiež zábermi vrtuľníkov Chinook operujúcimi v areáli americkej ambasády v Saigone, ktoré neskôr pripomínali obdobné zábery z evakuácie Američanov z afganského Kábulu v roku 2021.
Okrem Američanov ušlo aj približne 130 000 Vietnamcov, čiastočne vzdušnou cestou, väčšina po mori na člnoch. Okrem Operácie New Life ale prebiehala aj Operácia Babylift, ktorú dňa 3.4.1975 nariadil prezident USA Gerald Ford. Hneď nasledujúci deň sa ale stala tragédia pri úplne prvom lete. Havarovalo obrie americké strategické transportné vojenské lietadlo C-5A Galaxy, vtedy najväčšie lietadlo na svete. Na palube malo byť 314 ľudí z toho 285 cestujúcich a 29 členov posádky. Z nich 176 nehodu prežilo a 138 zahynulo. Medzi nimi bolo 78 vietnamských detí, ktoré boli potom spoločne spopolnené pri kremácii v katolíckom kostole Svätého Mikuláša v thajskom meste Pattaya.
Príčinou ich vysokého podielu na počte obetí bol nevyhovujúci spôsob ich prepravy. Deti boli balené po 3 ks do krabíc, ktoré boli položené na podlahe nákladovej paluby a len zhora pridržované jedným pásom tak, aby sa krabice voľne neposúvali. Väčšina mŕtvych detí pochádzala tak zo spodnej nákladnej paluby.
Príčinou nehody nebol zostrel alebo sabotáž, ale banálna chyba zámkov zadných nákladových dverí. Tie povolili vo výške asi 23 000 stôp (7000 m) čo malo za následok prudkú dekompresiu a ťažké poškodenie lietadla. Posádka si uvedomila, že stratila dva zo štyroch hydraulických obvodov a nebola schopná ovládať smerovku ani výškové kormidlá. Lietadlo sa museli pokúšať riadiť pomocou jedného balančného krídelka na hlavnej nosnej ploche (aileron), klapiek a zmenami ťahu motorov. To už bolo ťažké, navyše sa lietadlo dostalo do fugoidnej oscilácie (periodicky zvyšovalo rýchlosť pri strate výšky a naopak strácalo rýchlosť pri naberaní výšky), ale posádka tento problém zvládla v rýchlosti 250 až 260 uzlov (460-480 km/h) a dokázala klesnúť do výšky asi 4000 stôp (1200 m). Pri poslednej zatáčke na priblížení sa k dráhe letiska Tân Sơn Nhứt však došlo k prudkému nárastu rýchlosti klesania, ktoré sa posádka pokúsila zastaviť zvýšením výkonu motorov ale bolo už neskoro. Stroj pri vodorovnom lete v minimálnej výške dosadol na ryžové pole a kĺzal sa po ňom asi 400 m, následne sa opäť vzniesol do vzduchu a preletel 800 m ponad rieku Saigon. Na druhom brehu potom narazil do hrádze a rozlomil sa na štyri časti, ktoré začali horieť.
Nehoda sa formálne vyšetrovala, išlo o nový a drahý dopravný stroj len nedávno zaradený do výzbroje. Oficiálnou príčinou havárie bola explozívna dekompresia ako následok nesprávnej údržby. Napriek tejto tragédii sa Operácia Babylift nezastavila, pokračovala ďalej a na paluby ďalších strojov sa dostalo aj 40 detí, ktoré vyššie uvedenú nehodu prežili. Používali sa ďalej vojenské stroje C-5A Galaxy a C-141 Starlifter. Potom aj stroje civilných aeroliniek ako Boeing 747, kde boli podmienky na prevoz kojencov vyhovujúcejšie vzhľadom na ich vybavenie pasažierskymi sedačkami. Celá operácie je ale výrazne kontroverzná v niekoľkých ohľadoch.
Samozrejme, bezprostredne po príjazde detí do USA sa otvorila aj otázka, či bolo správne, že deti vôbec opustili Vietnam, ktorý mal možnosť sa o nich postarať. Vytrhnutie detí z ich domácej krajiny sa nazývalo americkým kultúrnym barbarstvom, existujú fotografie, že po prílete do USA sa o deti starali Playboy Bunnies, namiesto detských psychológov a pediatrov, ktorí nastúpili potom. Mnohým ľuďom v USA vadil už samotný fakt transrasovej adopcie, iní sa pozastavovali nad tým, že záujemcovia o adopciu si nevybrali afroamerické deti určené na osvojenie priamo v USA. To hlavné však je, že pri mnohých deťoch nebol faktický dôvod na adopciu, pretože neboli siroty. Vo Vietname mali príbuzných alebo dokonca rodičov, ktorí ale nechápali koncept adopcie v západnom ponímaní a predstavovali si to ako formu útulku odkiaľ si ich budú môcť neskôr po ukončení vojny vziať.
O tom, že vo Vietname majú príbuzných hovorili dobrovoľníkom v USA aj niektoré staršie deti. Dokonca aj skorumpovaná vláda Južného Vietnamu povolila evakuáciu len tých detí, ktoré už boli v procese adopcie, čo sa zjavne nedodržalo. Naopak niektoré deti do lietadiel mohli posadiť vlastní príbuzní naviazaní na vládu Južného Vietnamu, ktorí sa obávali, že sa im nepodarí krajinu opustiť a budú čeliť represáliám zo strany vlády zjednoteného Vietnamu. Keď sa potom tieto vietnamské rodiny snažili o návrat svojich detí, zistili, že ich rodičovské práva už boli zrušené.
Vietnamci mali pocit, že USA zneužili ich núdzu počas vojny a zároveň dôveru, že sa o nich dočasne postarajú na to aby im deti odobrali. V individuálnych prípadoch súdy v Kalifornii, Michigane a Iowe rozhodli o vrátení detí vietnamským rodičom, v iných prípadoch nariadili ich zotrvanie s adoptívnou rodinou. Bola podaná hromadná žaloba proti Henrymu Kissingerovi, ministrovi zahraničných vecí USA o vrátenie detí do Vietnamu, ale súd ktorý vec posudzoval vyhlásil, že žaloba nemá žiaden kolektívny základ a preto v o nej nemôže rozhodovať.
Tým sa zriekol zodpovednosti za znovuzjednotenie detí s ich príbuznými, poprel princíp biologickej matky a posilnil vnímanie vietnamskej kultúry ako takej, ktorá sa nedokáže postarať o svoje deti rovnako dobre ako americká. Veľa humanizmu v tom nevidno. Neskôr sa vytváral obraz individuálneho úspechu vietnamských detí, ktoré sa adaptovali na život v USA, študovali, pracovali, prípadne si zakladali vlastné rodiny. Keď však dospeli, založili si tieto detí neziskovú organizáciu nazvanú Operácia Reunite (Znovuzjednotenie), ktorá používa DNA testy určenie ich príbuzenstva s rodinami vo Vietname.
Operáciu Babylift treba vnímať aj v kontexte dnešných dní, kedy Medzinárodný súd v Haagu vydal zatykač na prezidenta Ruskej federácie V.V. Putina a prezidentskú komisárku pre práva detí M.A. Ľvovú-Belovovú za údajnú nezákonnú deportáciu detí z Ukrajiny do Ruska a považuje to za vojnový zločin. Previnenie Ľvovej-Belovovej sa dá chápať tak, že si adoptovala 15 ročného chlapca z Mariupoľa, hoci má päť vlastných a teraz aj 18 adoptovaných detí. Tiež treba poznamenať, že vojna vo Vietname sa skončila tak ako sa aj začala, ako občianska vojna medzi dvoma skupinami ľudí, ktoré mali odlišný pohľad na budúcnosť Vietnamu.
MK
*Podporte nás: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
*FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame
